Website Name

Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

110 – Urazený Judáš. Pán a traja farizeji, medzi nimi Jairus z Kafarnaumu.

Posadíme sa k jedlu a začneme ho s chuťou a v dobrej nálade jesť, keď sa vo dverách objaví Judáš a začne nás doslova karhať, prečo sme za ním neposlali posla, keď predsa dobre vieme, že má veľa práce, a nemôže v jednom kuse zisťovať, kedy budeme jesť! Lebo on je názoru, že predsa tiež patrí k nášmu spoločenstvu! Tomáša tieto reči poriadne dopália a hovorí: „Pane, tu už som s nervami na konci! Musí zase ochutnať moje päste!“^110,1

Hovorím Ja: „Nechaj to tak! Či si nikdy nepočul, že keď je pod jednou strechou dvanásť anjelov, ten dvanásty je zamaskovaný diabol?! Nechaj ho, nech je rád, lebo tohto nezmeníš!“ Tomáš sa posadí a Judáš odíde bez jedla. ^110,2

Ako ďalej jeme to dobre pripravené jedlo, zase sa objaví Judáš, snaží sa nás uchlácholiť a prosí, či by nemohol dostať niečo na jedenie, lebo v meste sa nikde nedá nič zohnať, keďže mnohí hostia už všetko pripravené skonzumovali!^110,3

Hovorím Ja: „Tak mu dajte niečo na jedenie!“ A brat Jakob mu dal chlieb, soľ a jednu celú, dobre pripravenú rybu. A Judáš zjedol celú, sedem funtov ⁴⁹ vážiacu rybu a za tým veľa vody, po čom mu začalo byť trochu ťažko a začal sa sťažovať, domnievajúc sa, že ryba bola odležaná, čo mu vždy robí zle na žalúdok.^110,4

No Tomáš sa už zase nahneval a povedal Judášovi Iškariotskému: „Ty si stále ten istý starý neokrôchaný a hrubý človek, aký si aj vždy bol! Choď do komory a pozri sa, či sú naše ryby odležané! Keď pažravo ako vlk na počkanie spustíš sedemlibrovú rybu, a k tomu vypiješ celý krčah vody, ktorý by stačil pre dvadsiatich ľudí, a popri tom ešte zješ jeden nie práve malý chlieb, tak nutne musíš cítiť tlak v žalúdku. Keď už si ale taký ubolený, máme medzi sebou toho najlepšieho lekára – popros ho a On ti iste pomôže!“ ^110,5

Hovorí Judáš Iškariotský: „Vy ste ale všetci proti mne a vravíte, že som diabol – ako mi potom ako diablovi budete veriť, že trpím, a ako mi pomôžete?!“^110,6

Hovorí Tomáš: „Či si s nami nebol u Gergesenov, a nevidel si, ako tam Pán vypočul aj diablovu žiadosť a povolil im to, o čo žiadali?! Ak sa teraz vážne považuješ za diabla, tak pros ako diabol, a určite sa nájde nejaké stádo svíň, do ktorého môžeš vojsť, ak Pán vypočuje tvoju prosbu!“ ^110,7

Hovorí Judáš Iškariotský: „Ach, ty to so mnou veľmi dobre myslíš; to som veru netušil, že mám v tebe takého dobrého priateľa! Vieš čo? Aj tak poprosím Ježiša, syna tohto domu, o pravú pomoc a uvidíme, či ma tak ako ty, prinúti vojsť do stáda svíň!“ Tu sa Judáš obráti na Mňa a prednesie mi svoje trápenie. Ja ale poviem: „Choď len k svojim hrncom, tam sa ti so žalúdkom polepší!“^110,8

Judáš je na odchode, a ako prechádza popri Tomášovi, poznamená: „Tak predsa len nie do stáda svíň!“ Hovorí Tomáš: „Ale ani nie oveľa lepšie! Lebo tvoje hrnce sú pre teba rovnako dobré prostriedky úžery ako svine pre Gergesenov!“ Nato Judáš nič nepovie a rýchlo sa vzdiali.^110,9

Ale hneď nato prídu do domu traja farizeji a pýtajú sa, či som doma. Keď im povedia, že som doma, hneď vojdú do jedálne a opäť sa tam na Mňa pýtajú; lebo osobne Ma nepoznajú.^110,10

Ja ale celou silou zrúknem: „Ja som to! Čo chcete, aby som vám urobil?“ ^110,11

Z takejto Mojej reči boli však takí zhrození, že sa už neodvážili nič pýtať, lebo Moje mocné Slovo zapôsobilo na ich srdcia, akoby ich zasiahol blesk! – A znovu som sa ich spýtal, čo chcú.^110,12

Jeden z nich predstúpi a povie Mi, veľmi ustráchaným hlasom: „Dobrý Majster!“^110,3

Avšak Ja poviem: „Prečo Ma nazývaš dobrým?! Či nevieš, že okrem Boha nie je nikto dobrý?!“ Hovorí farizej: „Prosím ťa, nebuď na mňa taký tvrdý, lebo ja potrebujem tvoju overenú pomoc!“ Hovorím Ja: „Choď a nezdržuj Ma; lebo zajtra popoludní sa vyberiem na more a budem chytať ryby. Tam Ma stretneš!“ ^110,14

Po tomto sa tí traja vzdialili. No ten, ktorý sa so Mnou rozprával, bol predstavený školy a synagógy v Kafarnaume a volal sa Jairus. ^110,15