Peter pokrúti hlavou a pokrčí plecami, no Šimon z Kány sa ho na to spýta a hovorí: „Čo sa ti nevidí? Keď to teraz Pán pred nami predpovedal, tak to určite tak bude, a my teraz vieme len to, ako túto vec prijať, a ako sa pritom zachovať. Prečo by sme tu teraz mali pochybovačne krútiť hlavou a krčiť plecami?!“109,1
Hovorí Peter: „Drahý brat, moje krútenie hlavou a krčenie plecami znamenajú niečo úplné iné, ako sa zdá, že si to pochopil ty!“109,2
Hovorí Šimon: „A čo teda, drahý brat?“109,3
Hovorí Peter: „Pozri, Pánove slová a skutky sú sväté, a akí šťastní by mohli byť všetci ľudia na Zemi, keby už toto učenie mali a žili podľa neho! Ak to ale má byť takto – och, kedy sa toto učenie stane posvätným spoločným majetkom všetkých ľudí Zeme? A ak Pán dovolí, aby sa popri tom stalo ešte toto a tamto, ako potom bude toto učenie za krátky čas vyzerať?! Veru, dopadne to tak, že z tejto najlahodnejšej potravy pre dušu bude žrádlo pre psy a svine! A vedz, že toto, bratku, je to, nad čím mám chuť krútiť hlavou a mykať plecami!“109,4
Hovorím Ja: „Peter, nechaj to tak! Urobíš to, čo ti bude uložené a o výsledok sa už ďalej nemusíš starať! Čokoľvek príde, a čo vo všetkej hĺbke múdrosti tak či onak prísť musí, o tom vie len Otec a ten, komu Otec odhalí ako, kedy a prečo sa musí udiať všetko to, čo sa deje!109,5
Keď prídeš do veľkej dielne nejakého umelca a vidíš veľa rôznych nástrojov, či vieš, ako ich umelec používa, aby vytvoril dielo? Aj tam budeš iste krútiť hlavou a krčiť plecami, ale aj tak z toho nepochopíš, ako umelec používa svojich veľa rôznych nástrojov a ako pomocou nich vytvorí nejaké umelecké dielo. Keď ti to ale umelec vysvetlí, potom to aj budeš vedieť podľa toho, ako ti to umelec vysvetlil.109,6
No Ja ti hovorím: Nad všetkými umelcami je Boh a najväčším umením je vytvoriť zo seba samostatný slobodný život v nespočetných jednotlivých bytostiach! K tomu potom iste náležia aj nekonečne mnohostranné duchovné nástroje, a ty, rovnako ako Mária a všetci ľudia ste k tomuto účelu tiež rozličnými dielami a nástrojmi, ktorých najmúdrejšiemu použitiu rozumie len samotný Otec na nebesiach!109,7
Preto sa netráp o nič ďalšie, len o to, k čomu si povolaný, aby si ako pravý nástroj v rukách Otca vykonal pravú službu!109,8
Alebo je snáď vejačka nad tým, kto ju používa ako nástroj na čistenie?! Ak je použiteľná, čistí sa s ňou pšenica, jačmeň a žito; ak ale nie je použiteľná, tak sa použiteľnou spraví alebo sa hodí do ohňa! Ak ťa ale Otec urobil vejačkou, zostaň tým, čím si, a nechci byť súčasne aj hrncom! Rozumieš tomu?“109,9
Hovorí Peter: „Pane, je to trochu nejasné. Pripadá mi to, akoby som tomu rozumel, ale keď nad tým ďalej premýšľam a hľadám podstatu, tak tomuto tajomne znejúcemu obrazu nerozumiem. Ako môže byť niekto súčasne dielom aj nástrojom, a ako som ja vejačkou?“109,10
Hovorím Ja: „Či nie je každý nástroj predtým, ako ho umelec použije, dokončeným dielom istého druhu, aby ho tak umelec mohol použiť na vytvorenie iného diela alebo na vykonanie nejakej užitočnej práce?! 109,11
Ja som povedal, že si v rukách nebeského Otca vejačkou, keďže ty a ostatní učeníci ste Mnou teraz vyučovaní, aby ste ľudí pozdvihli k pravému poznaniu Boha.109,12
Ľudia sveta sú ako pšenica, jačmeň a žito. No živé obilie nerastie bez pliev a nečistého prachu. Aby však bolo toto obilie, teda svetskí ľudia, vyčistené od svojich pliev a nečistoty, a mohlo byť potom ako úplne čisté obilie zhromaždené vo večných sýpkach Otcových, kvôli tomu ste teraz vy premieňaní na pravé a živé vejačky, pomocou ktorých Otec na nebesiach vyčistí svoje obilie. Teraz tomu rozumiete?“109,13
Hovorí Peter: „Áno, Pane, teraz je nám vec úplne jasná; len by sme ešte chceli vedieť, keďže o Otcovi na nebesiach hovoríš vždy ako o nejakej druhej osobe – zatiaľ čo od Sychar sme Ťa vždy tajne považovali aj za Otca – kto vlastne potom si! Si aj Ty v rukách Otca vejačkou alebo nejakým iným nástrojom?“109,14
Hovorím Ja: „V prvom rade som Ten, ktorý som; potom som však aj Tým, ktorým sa nezdám byť! Ja sejem a žnem tak, ako seje a žne Otec, a kto Mi slúži ako vejačka, ten slúži rovnako aj Otcovi; lebo kde je Otec, tam je aj Syn, a kde je Syn, tam je aj Otec. Otec je ale napriek tomu nad Synom, a Syn vychádza z Otca; Otca však nepozná nikto okrem samotného Syna a toho, komu to Syn chce odhaliť. – Rozumieš tomu?“109,15
Hovorí Peter: „Pane, tomu nerozumie ani anjel, kde už potom my?! Keby si ale chcel, mohol by si nám Otca raz ukázať!“109,16
Hovorím Ja: „Teraz k tomu ešte nie ste zrelí, ale o krátky čas dozriete, a potom vy všetci uvidíte aj Otca.“109,17
Po týchto slovách prichádza Mária a jej pomocníčky a oznamujú nám, že raňajky sú pripravené. Hneď boli prestreté stoly a donesené jedlo. 109,18