Website Name

Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

106 – Jeden muž otvorene podá v synagóge pravdivé svedectvo o Pánovi. Rozhnevaný farizej. Veriaci chcú zvoliť Ježiša za učiteľa a veľkňaza.

Tu predstúpi jeden veľmi vážený muž z oblasti Kafarnaumu a hovorí: „Najctihodnejší služobníci Jehovovi v chráme jeruzalemskom! Ježiš, ktorého spomínate vo svojej otázke, je z tohto kraja a mesta takpovediac rodák, a vždy sa správal riadne a nesmierne bohabojne! Veľmi často ho vídali, ako sa dlho modlí; nikto ho nikdy nevidel smiať sa, ale zato často plakať na tichých skrytých miestach, ktoré zvykol vyhľadávať.^106,1

Už od najranejšej doby jeho života s ním boli spojené zvláštne okolnosti, a teraz, keď putuje ako pravý lekár, aký na Zemi nemá rovného, dokáže liečiť čisto len Slovom, čoho by bol schopný len samotný Jehova! ^106,2

Všetky skutky od Mojžiša až doteraz sa v porovnaní s tým dajú považovať skoro za nič! Celé roky ochromených mrzákov učiní v okamihu úplne zdravými, akákoľvek zlá horúčka sa musí skloniť pred jeho Slovom; tí, ktorí sú od narodenia nemí, hluchí a slepí, hovoria, počujú a vidia rovnako dobre ako my! To najhoršie malomocenstvo dokáže ihneď odstrániť, z posadnutých dokáže len samotným Slovom vyhnať celé légie diablov, a mŕtvych len zavolá a oni vstanú, jedia a pijú a chodia, akoby im nikdy nič nebolo! Takisto rozkazuje aj živlom, a oni ho počúvajú, akoby boli jeho najvernejšími a najochotnejšími služobníkmi!^106,3

Jeho učenie spočíva, vo všeobecnosti, v nasledujúcom: aby človek vskutku miloval Boha nadovšetko a svojho blížneho ako seba samého.^106,4

Keďže ale činí takéto skutky a svojim učeníkom zvestuje to najčistejšie učenie, považujeme ho za mimoriadneho proroka, ktorého nám teraz Jehova, ako kedysi Eliáša, v našom najväčšom utrpení zoslal ako z nebies! To je všetko, čo ja a mnohí ďalší vieme o tomto úžasnom Ježišovi, a Bohu ani nemôžeme byť dosť vďační za to, že si opäť spomenul na Svoj úbohý, nadovšetko utláčaný ľud.^106,5

Mnohí ho považujú za veľkého zasľúbeného Pomazaného Pána! Čo sa mňa týka, ja nie som za, ani proti, akurát sa pýtam, či Kristus, ktorý má prísť, bude činiť väčšie skutky?!“^106,6

Hovorí kňaz: „Rozprávaš tu ako slepý o farbách! Kde stojí napísané, že z Galiley niekedy povstane prorok?! My ti hovoríme, že tento váš Ježiš nie je nič iné ako zlý čarodejník, ktorý by mal byť zahubený ohňom! No jeho učenie je maska, za ktorou sa skrýva to najrúhavejšie zlo! Nie s Bohom, ale s najvyšším zo všetkých diablov činí on svoje zázračné skutky – a vy, slepí, ho zato považujete dokonca za veľkého Zasľúbeného! Veru, za to vám všetkým, spolu s ním, patrí smrť ohňom!“^106,7

Ten muž však pevne stojí a hovorí: „Áno, čo sa vás týka, keby sme neboli Galilejci a konkrétne ja, ak by som nebol úplným Rimanom, a keby ste našimi pánmi boli vy, a nie Rimania, to by sme horeli už dávno! No našťastie pre nás, Galilejcov, vaša sláva už dávno skončila! Sme plne poddaní Rímu, takže s vami nemáme čo robiť, možno tak vyhnať vás z Galiley, pokiaľ by ste sa odvážili položiť ruku čo len na najmenšieho z nás, Rimanov!^106,8

Ohľadom nášho veľkého proroka Ježiša vám však teraz poviem aj toto: Beda vám, ak dostanete chuť položiť na Neho v tejto zemi svoje zlé ruky! ^106,9

On je pre nás tým najpravejším Bohom, lebo pre nás učinil veci, aké sú možné len samotnému Bohu!^106,10

Boh, ktorý úbohému trpiacemu človeku činí dobro, musí byť správnym a pravým Bohom! Avšak Boh, ako je ten váš, ktorý sa nechá obmäkčiť iba zlatom, striebrom a všelijakými inými bohatými obetami; a za dlhé a nesmierne drahé platené modlitby neurobí a nedaruje takmer nič, je presne ako vy, ktorí sa nazývate jeho služobníkmi – skrz-naskrz zlý a zaslúži si, rovnako ako vy, byť z tejto zeme vyhnaný!^106,11

Hovorili ste, že Ježiš je krvilačný vlk v rúchu baránka! Čo ste ale potom vy?! Veru, čo hovoríte o Ježišovi, o tomto miernom mužovi, to ste práve a v najväčšej miere vy!^106,12

Vy naše sťažnosti počúvate s priateľským výrazom na tvári, no vo svojej hrudi chováte k nám, sťažovateľom, nezmieriteľnú túžbu po pomste, a ak by ste mohli, najradšej by ste nás zničili sodomským ohňom z nebies! Ale z toho nič nebude, vy hadie plemeno a škorpiónia háveď! Tu sme pánmi my, Rimania, a budeme vám vedieť ukázať cestu odtiaľto do Jeruzalema, ak sa tam hneď sami nepoberiete!“^106,13

Tieto slová, pravdaže, rozzúrili tých troch zákonníkov do červena, no pred takým početným ľudom sa už viac neodvážili vyjadrovať, a nasmerovali preto svoje kroky k zadnému východu, a odtiaľ na cestu do Kafarnaumu, kde sa zdržiavala väčšina farizejov a zákonníkov, a úplne bez zábran sa tam oddávala všetkým mysliteľným nerestiam smilstva a všelijakým machináciám. ^106,14

Keď sa tí traja vytratia zo synagógy, predstúpi iný, vysloví rečníkovi všeobecné poďakovanie z úst všetkých prítomných zástupcov aj jednotlivých sťažovateľov, avšak na konci dodá: „Pokiaľ to neurobíme tak ako Samaritáni, nebudeme mať od týchto beštií nikdy pokoj! Ich mená nám musia byť odpornejšie ako Gog a Magog, a Jeruzalem musí byť pre nás ako latrína, inak sa tejto pliagy, ktorá je horšia ako všetok mor, nikdy nezbavíme!“ ^106,15

Všetci mu dávajú za pravdu a hovoria: „Keby sme teraz niekde vedeli nájsť nášho zázračného Ježiša, musel by sem hneď prísť, a urobili by sme z neho nášho jediného právoplatného učiteľa a veľkňaza!“^106,16

Hovorí rečník: „To by bol aj môj úmysel, ale najprv by sme o tom predsa len museli informovať rímskeho prokonzula v Kafarnaume, či by s tým súhlasil. Rimania to totiž po boku nášho kléru nemajú práve ľahké; lebo chrám má byť s rímskym kráľom v stálej tajnej korešpondencii!“^106,17

S týmto návrhom všetci súhlasili a jeden po druhom opúšťali sálu, kde synagóga⁴⁸ prebiehala.^106,18