Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

107 – Šimonova radosť z porážky zákonníka. O pravej radosti a škodoradosti.

Ja teraz poviem Šimonovi z Kány: „Videl si, aké je dobré, vedieť v pravý čas mlčať?! Kde za nás hovoria a jednajú iní, tam je pre nás dobré mlčať! – Rozumieš tomu?“107,1

Hovorí Šimon z Kány: „Áno, Pane, rozumiem tomu a jasne teraz vidím, že je oveľa lepšie mlčať ako hovoriť. Človeka to síce niekedy priam ťahá, uviesť pri takýchto príležitostiach svoj jazyk do razantného pohybu, no tu sa to pravdivo a fakticky ukázalo, že mlčanie v pravý čas je oveľa lepšie ako tá najskvelejšia reč. Nakoniec bolo dobré, že sme mlčali, keďže sme tu mali jedného odvážneho, výrečného a znalého zástupcu, ktorý sa kňazom predstavil ako Riman.107,2

Skoro som sa začal smiať, keď som videl tých troch zákonníkov spätkovať a prichádzať tak v tejto zemi o posledné zvyšky vážnosti! Ako Riman z Kafarnaumu pritvrdzoval svoju reč, ich tváre sa čoraz viac predlžovali, ich nohy začali byť veľmi nepokojné a začali príhodne našľapovať smerom k východu! Keď som postrehol ten zvláštny nepokoj nôh tých troch zákonníkov, môj duch mi povedal: ,Teraz sa okamžite vyparia!‘ – a tak aj bolo, vyparili sa!107,3

Pane, to iste nemôže byť hriech, ak niekedy – ako je to aj v tomto prípade – keď sa takýmto arci-zlým a úplne nepolepšiteľným lumpom urobí cez rozpočet poriadne hrubý škrt, pocíti človek v srdci priam nevyhnutnú blaženosť! Ja sám za seba by som mohol pobozkať každé slovo z úst toho Rimana!“107,4

Hovorím Ja: „Z každého správne načasovaného zásahu, ktorým sa nejaké skryté zlo odkrýva a ničí, sa môže plným právom radovať každá čestná hruď a pociťovať pri tom dobrú náladu, ktorá posilňuje myseľ; ale pozor, to sa týka len šťastného zabránenia zlému, falošnému a nesprávnemu, nikdy však človeka, ktorý takému hriechu poslúžil zväčša vo svojej slepote ako jeho sluha.107,5

Videl si predsa tých dvoch Gadarenských, akí boli zlí! No keď som z nich vyhnal légiu diablov, akí boli potom dobrí a mierni, a ako chválili a velebili Boha za to, že dal človeku takú moc! Bolo by to bývalo v poriadku, aby človek pociťoval radosť z toho, že tým dvom prekliatym, ktorí boli postrachom celého okolia, sa zabránilo pokračovať v ich vyčíňaní, a k tomu sa niekoľkým úžerníkom so sviňami zahodil do mora prostriedok ich úžery?! Och, taká radosť by bola veľmi nehodná pravého človeka! Ak ale človek cíti pravú radosť z toho, že z dvoch ťažko týraných ľudí bolo sňaté trápenie, a že tí zlí duchovia, ktorí ich mučili, museli nakoniec zničením ich vlastných, Gadarenskými starostlivo udržiavaných duchov úžery poslúžiť dobrej veci nebies, taká radosť a dobrá nálada by bola nebeského druhu, a teda úplne dobrá.107,6

Hovorím vám všetkým zo živej hlbiny Pravdy: kto sa smeje na hlúpom človeku, ten ukazuje, že k nej má sám najlepšie predpoklady; lebo jeden koná hlúpo kvôli svojej hlúposti, a druhý sa na tom z hlúposti smeje; a tak jedna hlúposť nachádza svoj pôžitok v druhej, takže jej to nakoniec nevyhovuje, keď ten prvý svoju hlúposť zanechá a začne jednať rozumne. 107,7

Avšak niečo úplne iné je, keď hlúpo jednajúceho bratsky napomeniete a potom sa s radostným a veselým srdcom smejete, keď hlúpy začne jednať múdro! Potom je vaša radosť a veselosť v nebeskom poriadku, a teda dobrá, správna a spravodlivá!107,8

Keď sa nad tým múdro zamyslíš, akú radosť a pobavenie to už len môže niekomu privodiť, keď po ceste kráča slepý a vidiacemu, ktorý ide rovnakou cestou, povie: ,Priateľu, zablúdil som a neviem, či idem dopredu alebo dozadu; tam vpredu by mal byť môj dom. Podľa krokov, ktoré som odpočítal, by som mal byť už úplne blízko domu. Ak som sa ale, ako slepý, ľahko pochopiteľnou chybou obrátil dozadu namiesto dopredu, bol by som teraz od domu ešte ďalej ako od miesta, odkiaľ som chcel ísť domov. Buď taký dobrý a priveď ma správnou cestou k môjmu domu!‘107,9

Vidiaci sa na slepom zasmeje – keďže ten sa nachádza už úplne blízko domu a je len desať krokov od prahu – a povie slepému: ,Och, to si išiel úplne zle. Podaj mi ruku, a ja ťa, keďže ma o to prosíš, dovediem domov, aj keď je to trochu ďaleko!‘ Slepý, plný radosti, dopredu ďakuje vidiacemu vodcovi. Ten povodí slepého, stále sa smejúc, dvadsaťkrát okolo jeho domu, a potom mu povie, pučiac sa od smiechu: ,Tak priateľu, a sme tu; tu je tvoj dom!‘ Slepý mu veľmi ďakuje, no vidiaci sa len smeje, ako sa mu skvele vydaril jeho žart!107,10

Pýtam sa, kto je v tomto prípade viac slepý – samotný slepý alebo vidiaci vodca?! Hovorím vám: ten bezcitný vodca, lebo je slepý v srdci a to je horšie ako tisícnásobná slepota hlavy!107,11

Tak sa ľudia smejú na rôznych štipľavých rečiach, a obzvlášť na tých, keď tieto reči obsahujú hrubé a oplzlé narážky, a vystavujú na oči a uši sveta mnohé slabosti a hriechy vašich bratov!107,12

Hovorím vám: kto sa na takom niečom dokáže smiať alebo je len svedkom toho, ako nejaký vtipný beťár niekomu slabému tak husto naklame, že mu predá matne postriebrenú fazuľu ako skutočnú perlu, a dobre sa na tom baví, do srdca takého človeka zasial diabol bohato všelijaké zlé semená, z ktorých plod života nikdy nevyrastie.107,13

Preto je lepšie sa od všetkých takýchto vecí odvrátiť a radšej smútiť tam, kde je slepý svet nabádaný k drzému smiechu; lebo komédia sveta je pre pravé deti sveta vždy tragédiou, a anjeli Boží na nebesiach až príliš často plačú tam, kde sa svetskí ľudia vo svojom hriešnom nepochopení smejú. 107,14

Nechajme preto na pokoji aj tých troch zákonníkov, ktorí sú síce plní zloby, no aj tak sú to ľudia, a len pôsobením Satana a z čistej lásky k svetu a sebalásky, ktorá je im vlastná, sú zblúdilými deťmi toho istého Otca, ktorý je aj vaším Otcom! Opovrhovať sa preto má len ich zlobou, ale ako ľudí a a bratov ich treba iba oplakávať!107,15

Lepšie je opitého Noeho zahaliť, ako ho odhaliť a vystaviť ho posmechu sveta.107,16

Ak ste toto vo svojich srdciach pochopili, môžeme už ísť z vyprázdnenej synagógy domov, lebo obed už bude hotový! Takže môžeme ísť!“ 107,17

Čítať ďalej O titule