Website Name

Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

105 – Návrat do Nazaretu. Pánove jedlo s Jeho učeníkmi v Máriinom dome.

Teraz sa ale plavíme priamo smerom na Nazaret, lebo som sa rozhodol ešte raz Nazaret navštíviť a trochu si doma oddýchnuť, a pri tejto príležitosti tiež veľmi nestálym Nazareťanom zapáliť svetlo Pravdy!^105,1

Cesta späť však trvala o čosi dlhšie ako cesta tam a mnohí už vyhladli. No Ja som ich posilnil a oni v sebe pocítili zázračné nasýtenie. Niektorí hovorili: „Veru, jeden nádych dáva chlieb, druhý zase chutí ako víno!“ A tak sme skoro ráno nasledujúceho dňa dosiahli pobrežie. Od brehu jazera až do samotného Nazaretu to bolo ešte zo dvadsať poľných ciest ⁴⁷ a my sme sa hneď vydali na cestu bez toho, aby nás ktokoľvek zdržiaval, a za krátky čas sme dosiahli mesto Nazaret. Medzičasom sa Petrovi pomocníci, prirodzene, postarali o loď a odišli domov.^105,2

Na mieste, kde sme pristáli, bolo všeobecné prístavisko a bolo tam zhromaždených veľa ľudí. Niektorí kvôli svojim obchodom potrebovali cestovať cez more rôznymi smermi; mnohí však prišli do Nazaretu na trh – zo všetkých krajov, dokonca až z Jeruzalema – lebo práve v tom čase sa v tomto meste konal veľký trh.^105,3

No keď sa po prístavisku roznieslo, že som prišiel na Petrovej lodi, zostali aj tí, ktorí chceli kvôli obchodom podniknúť cestu cez more, a tak so Mnou do Nazaretu išlo veľké množstvo ľudí.^105,4

Ja a Moji učeníci sme sa pobrali do Môjho domu, to jest teraz domu matky Márie, ktorá bola doma s tromi najstaršími synmi a štyrmi dievkami, ktoré boli ešte za Jozefových čias, keď som bol ešte dieťa, prijaté a vychovávané ako vlastné.^105,5

Mária a celá domácnosť sa teraz vrhli do práce a pripravili nám bohaté raňajky, ktorých nám už bolo veľmi treba, hlavne učeníkom, ktorí celý jeden deň a celú noc nemali na jedenie skoro nič. Jedlo bolo čoskoro hotové, a my sme sa posadili a jedli a pili. Po jedle sme sa poďakovali, zdvihli sa a išli do mesta trochu pozrieť, čo robia ľudia. Z domu sme sa však ledva dokázali dostať kvôli veľkému množstvu ľudí, ktorí sa utáborili okolo – z väčšej časti zo zvedavosti, čiastočne kvôli hanebnému špehovaniu a iba z veľmi malej časti kvôli skutočnej núdzi a potrebe.^105,6

Keď sme teda vyšli pred dom, niektorí z prítomných farizejov a zákonníkov z Jeruzalema sa pýtali, či tu nebudem robiť žiadne zázraky a znamenia. Ja som im však úplne vážne a rozhodne povedal: „Nie, kvôli vašej neviere žiadne!“ Po tomto rozhodnom „nie“ sa začali rozchádzať, niektorí šomrali a šepkali si medzi sebou: „Má strach pred pánmi z Jeruzalema a neodváži sa.“ Iní zase hovorili: „Zrejme nemá so sebou svoje čarodejnícke pomôcky.“ Ďalší zase vraveli: „Tu nerobí nič kvôli domácim, lebo vie, že u nich nemá žiaden zvláštny ohlas!“ S takýmito a podobnými rečami sa rozišli a o niekoľko okamihov nebolo už nikoho pri dome Máriinom, rodičky Môjho tela, a hneď sme tak mali dosť miesta, aby sme sa vybrali na cestu do mesta.^105,7

Tam sme navštívili synagógu, v ktorej každý Žid, ktorý niečo vedel, smel pred tromi zákonníkmi, ktorí sedeli na vrchu, hovoriť, a tiež predniesť nejakú sťažnosť voči kňazom alebo zákonníkom ustanovených Jeruzalemom, ktorú on – alebo spolu s ním celá obec – považoval za odôvodnenú. ^105,8

Keď sme prišli k synagóge, Šimon z Kány Mi potajomky povedal: „Pane, možno by sme aj my mohli s niečím prísť?! Kadejakých sťažností by sa našlo dosť!“ ^105,9

Hovorím Ja: „Priateľ Môj! Hovoriť v pravý čas podľa pravdy je dobré a správne; ale v pravý čas mlčať je ešte lepšie! Môžeš robiť, čo chceš, no zo železa zlato aj tak neurobíš, a ani z hliny striebro! Títo, čo tu sedia, aby radili a počúvali, sú vo vnútri iní, ako sa ukazujú navonok – zvonku sú ako baránok, ale vo vnútri ako krvilačný vlk!^105,10

Myslíš si, že títo tu počúvajú nato, aby po vypočutých sťažnostiach ľudu zjednali požadovanú nápravu? Och, to sa veľmi mýliš!^105,11

Títo len preto sedia pred ľuďmi s priateľskými tvárami, aby zistili, ako je ľud voči kňazom naladený. Ver Mi! Dnes si ťa priateľsky vypočujú a zajtra ťa posadia do väzenia a celý rok ťa tam budú týrať hadmi! Lebo všetci títo kňazi sú ako krkavce a vrany, ktoré si ostrým špicom svojich zobákov nikdy navzájom oči nevykolú.^105,12

Preto budeme len počúvať a pozorne sledovať, či a v akej miere sa o nás zmienia. Nevšimnú si nás, a ak by si nás aj všimli, nespoznajú nás hneď, takže tu môžeme dobre počúvať a podľa vypočutého sa zariadiť.“ – Šimon z Kány bol s takýmto postupom úplne spokojný, tak sme sa posadili do tak trochu tmavého kúta synagógy a počúvali, čo všetko sa tu deje. ^105,13

Jednotlivci sami za seba, rovnako ako zástupcovia celých komunít, predniesli proti kňazom množstvo krikľavých sťažností a boli veľmi vľúdne vypočutí.^105,14

Keď však boli ľudia so svojimi sťažnosťami hotoví – a tí traja farizeji a zákonníci, ktorí prišli z Jeruzalema, im verne prisľúbili, že proti tomu budú robiť všetko možné a obvinených kňazov podrobia ostrému vyšetrovaniu a na základe výsledkov ich spravodlivo potrestajú – jeden zo zákonníkov sa s tým najpriateľskejším výrazom opýtal ľudí, čo, a či vôbec niečo, vedia o Mne, to jest o notoricky známom poburovačovi Ježišovi. Lebo až do Jeruzalema sa dopočuli, že chodí po Galilei, činí veľké znamenia, aké nikto nikdy predtým nečinil; a či je to pravda a čo si oni, a tiež iní ľudia, o tom myslia.^105,15