Website Name

Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

104 – Pristátie na východnom pobreží Galilejského mora v Gadare. Vyliečenie dvoch posadnutých.

Krajinka alebo skôr oblasť, kam sme prišli, bola obývaná malým národom Gergesenov, tiež zvaných Gadarenskí – a táto sa tiahla po celej dĺžke Galilejského mora na náprotivnej strane.^104,1

Keď sme všetci vystúpili na breh a chceli sa pobrať do mestečka Gadara, ktoré sa nachádzalo na návrší, asi šesťtisíc krokov od miesta nášho vylodenia, z malého kopca – ležiaceho pri mori oproti mestu, kde sa nachádzal cintorín pre toto mesto a túto oblasť – sa k nám rozbehli dvaja nahí ľudia príšerného výzoru, ktorí boli posadnutí celými légiami zlých duchov a boli takí hrôzostrašní, že túto cestu kvôli nim nemohol takmer nikto používať. (Matúš 8, 28) Ich príbytkom boli hrobky na kopci ležiaceho cintorína. Nikto ich nedokázal chytiť, ani spútať reťazami, lebo aj keď ich premohla masa tých najsilnejších ľudí, spútala ich silnými reťazami a nasadila im tie najpevnejšie okovy, reťaze boli v okamihu roztrhané a okovy rozdrvené na prach! Zdržiavali sa v hrobkách na kopci, dňom i nocou príšerne vrieskali a mlátili sami seba kameňmi.^104,2

No keď Ma títo dvaja zazreli medzi učeníkmi, rozbehli sa rovno ku Mne, vrhli sa na zem a kričali: „Čo je Ťa do nás, Ty syn Najvyššieho?! Prišiel si nás mučiť pred určeným časom? Zaprisahávame Ťa pred Najvyšším Bohom, aby si nás netýral!“^104,3 (Matúš 8, 29)

Ja som im však pohrozil a povedal: „Ako sa voláš, ty zlý duch, ktorý trápiš týchto dvoch akoby boli jeden muž?“^104,4

Tu ten zlý skríkol: „Moje meno je Légia; lebo je nás veľa!“^104,5

Ja som však tomu zlému prikázal, aby z tých dvoch vyšiel! V okamihu vyšli z oboch vo veľkom počte zlí duchovia, viditeľní ako veľké čierne muchy, no úpenlivo Ma prosili, aby som ich nevyháňal z tejto oblasti!^104,6

No na západe bola na pahorkoch, ktoré sa zvažovali k moru, veľká črieda svíň, ktoré patrili Gadarenským; lebo tento národík, pozostávajúci zväčša z Grékov, jedol mäso týchto zvierat, a tiež s ním obchodoval, väčšinou s Gréckom.^104,7 (Matúš 8, 30)

Keď si zlí duchovia všimli túto čriedu svíň, zase Ma prosili, aby som im dovolil vojsť do tejto čriedy.^104,8 (Matúš 8, 31)

A keď som im to dovolil – z tajomných dôvodov, ktoré sú svetu skryté – diabli ihneď vošli do svíň, ktorých bolo asi dvetisíc.^104,9

Keď však diabli do nich vošli, tieto zvieratá začali uháňať na kopec, ktorý končil mohutným a širokým útesom, a z tohto útesu, ktorý mal výšku 300 lakťov⁴⁶, sa ako búrka vrhlo všetkých dvetisíc svíň do mora, na miesto, kde bolo veľmi hlboké.^104,10 (Matúš 8, 32)

Keď pastieri dohliadajúci na svine uvideli, čo sa stalo s posadnutými, boli zdesení. Ušli odtiaľ, náhlili sa do mesta a tam vyrozprávali, hlavne svojim zamestnávateľom, čo sa udialo pri mori.^104,11 (Matúš 8, 33)

Obyvatelia tohto mestečka boli zhrození, a jeden, ktorý bol, rovnako ako mnohí v tomto meste, stále pohanom a veľmi si zakladal na Jupiterovi a iných pohanských bohoch, povedal: „Či som dnes ráno nevravel: Keď sa raz tí dvaja týraní fúriami upokoja, no more sa bude búriť napriek jasnej oblohe, vtedy zhora príde boh a znesie na nás súd; lebo bez palice a meča bohovia z hviezd na Zem neprichádzajú! Presne to máme teraz pred sebou: Fúrie, ktoré trýznili oboch hriešnikov, určite vedeli, že zhora príde boh a vyženie ich z tých dvoch hriešnikov. Že sa potom v podobe čiernych ovadov vrhli na naše svine a ako búrka vohnali tieto zvieratá do mora, to mi je nad slnko jasnejšie! Nám nezostáva nič iné, ako pobrať sa so všetkou pokorou a skrúšenou mysľou vo väčšom počte za bohom, pravdepodobne Neptúnom alebo Merkúrom, a čo najúpenlivejšie ho prosiť, aby čo najskôr odišiel z tejto oblasti; lebo pokiaľ sa nejaký boh viditeľne zdržiava v nejakej oblasti na Zemi, niet ani pomyslenia na čosi iné ako nešťastie nad nešťastie! Pretože, ako bolo povedané, boh nikdy neprichádza z hviezd bez palice, meča a súdu! ^104,12

Nech ale nikoho ani v najtajnejších myšlienkach nenapadne obviniť ho za škodu, ktorú nám spôsobil, lebo to by bol s nami koniec! My sme starým bohom už dávno nepriniesli žiadnu pravú obetu, od čoho nás, pravda, väčšinou odrádzali hlúpi Židia, ktorí chcú všetko vedieť lepšie ako my, a preto si teraz urazený boh vzal svoju obetu sám! Tak to je! Preto v sebe nesmieme dovoliť vyvstať žiadnym nespokojným myšlienkam! No musíme zísť dole k nemu, pozdraviť ho a čo najúpenlivejšie ho prosiť, aby túto oblasť čo najskôr opustil!“^104,13

Toto poučenie však počuli aj viacerí Židia a takto prehovorili: „Vy nás síce považujete za hlúpych, ale tomuto predsa len rozumieme lepšie ako vy. Pozrite, tento váš domnelý boh nie je nikto iný ako nejaký mág z Perzie, alebo je to slávny Ježiš z Nazaretu, o ktorom sme už počuli veľké veci. Inak súhlasíme s vami, že by sme ho mali čo najnaliehavejšie prosiť, aby z tejto oblasti odišiel, lebo takíto ľudia nie sú nikdy pre kraj požehnaním – to vieme z dôb našich prorokov. Keď náš Boh prebudil v nejakej zemi určitých ľudí ako prorokov, nešťastie tej zeme už bolo zaručené!“ ^104,14

Po tomto sa všetci z mesta vybrali spoločne dole za Mnou, takže doma zostalo len niekoľko chorých. Keď Ma prichádzajúci z mesta zbadali a videli, že mám úplne prirodzený ľudský vzhľad, nabrali trochu viac odvahy priblížiť sa ku Mne, a preto podišli, hoci stále s veľkým strachom, ku Mne a prosili Ma, aby som sa hneď vzdialil od ich hraníc!^104,15 (Matúš 8, 34)

Niektorí si ale prezreli tých dvoch, ktorých dobre poznali ako posadnutých. Títo boli teraz odetí a úplne rozumne sa s nimi rozprávali a vysvetľovali im, ako som ich oslobodil od ich trápenia, a ako boli potom ihneď zaodetí tými, ktorí prišli so Mnou. Ale to všetko nedokázalo zmierniť ich strach, obzvlášť u pohanov, a neprosili Ma o nič iné, len aby som odišiel z ich kraja a nikdy viac sa nevracal!^104,16

A Ja som ich prosbe vyhovel a následne povedal Petrovi: „Priateľu, priprav hneď zase loď, aby sme mohli z tohto kraja odísť!“^104,17

A Peter a jeho pomocníci hneď pripravili loď. No ako som vystúpil na loď, ponáhľali sa ku Mne tí dvaja vyliečení a prosili Ma, aby aj oni smeli ísť so Mnou, lebo v tomto meste nebudú mať čo robiť a z čoho žiť, a príbuzní v ich dome ich určite nebudú chcieť prijať, pretože z nich majú veľký strach! Ja som ich však vážne, no láskavo, vrátil naspäť a povedal im: „Choďte len s dôverou naspäť za svojimi do vášho domu – prijmú vás s radosťou! Choďte a zvestujte svojej rodine, ako aj celému kraju, akú veľkú vec pre vás Pán urobil a akú milosť vám preukázal – tak urobíte lepšie, ako keby ste Ma teraz nasledovali! Lebo teraz máte v tejto oblasti, kde vás všade veľmi dobre poznajú, o Mne podať dobré svedectvo a poslúžiť tak ľuďom; a ľudia vás – rovnako ako predtým, keď sa vás báli – nenechajú hladovať.“ ^104,18

Nato obaja vyliečení odišli ako jeden muž a usilovne činili to, čo som im prikázal.^104,19

V krátkom čase Ma tí dvaja rozhlásili nielen vo svojej domovine, ale aj vo všetkých desiatich mestách, ktoré ležali pri hornej časti mora, a veľmi horlivo všade zvestovali, akú veľkú vec som im učinil a akú veľkú milosť im preukázal. A vďaka tomu mnohí uverili v Moje meno a vyvstala v nich veľká túžba po Mne – rovnako ako u Židov, ako aj u Grékov.^104,20