Website Name
Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I
103 – „Nechajte mŕtvych pochovávať svojich mŕtvych!“ Nával ľudí. Pán sa pred ľuďmi stiahne so Svojimi na Petrovu loď. Búrka na mori. Pán spí a Jeho učeníci ho zobudia. Pán utíši búrku.
Ešte predtým, ako sme vystúpili na loď, však prišiel za Mnou aj jeden z Mojich učeníkov a prosil Ma, či by som mu pred odchodom dovolil ísť pochovať svojho otca, ktorý minulú noc náhle zomrel. (Matúš 8, 21) No Ja som mu povedal: „Nasleduj len Mňa, a nechaj mŕtvych pochovávať svojich mŕtvych!“ (Matúš 8, 22) A učeník hneď zanechal svoju prosbu a nasledoval Ma na loď, lebo pochopil, že je lepšie starať sa o život ako o smrť – márna to starosť, ktorá sa veru najlepšie hodí mŕtvym, lebo všetci, ktorým záleží na pohrebných ceremóniách, sú viac alebo menej mŕtvi tým, že smrti vzdávajú úctu a sami úcte k smrti pripisujú veľkú dôležitosť.103,1
Skutočnou smrťou človeka je sebectvo a jeho duchom je pýcha, ktorá baží predovšetkým po sláve. Veľkolepý pohreb nie je potom nič iné ako posledná ukážka pýchy duchovne už dávno mŕtveho človeka.103,2
Potom ako si ten učeník uvedomil plnú hĺbku pravdivosti toho, čo som mu povedal, nasledoval Ma – ako bolo uvedené – už bez ďalšieho rozmýšľania na loď a s dobrým vetrom sme rýchlo odplávali a unikli tak stále sa zväčšujúcemu návalu ľudí.103,3 (Matúš 8, 23)
Niektorí síce nastúpili na malé plavidlá a krátky čas nás nasledovali, ale vietor začal duť čoraz mocnejšie, tak sa rýchlo otočili a mali čo robiť, aby pred prepuknutím búrky opäť dosiahli bezpečné pobrežie. 103,4
My sme však už boli na voľnej vode, keď sa predošlí priaznivý vietor zmenil na mocnú búrku. Ja som však bol už pri nastupovaní na loď telesne trochu unavený, keďže som celú noc prebdel, a preto som Petrovi na lodi povedal: „Urob Mi lôžko, aby som si počas cesty trochu oddýchol, keďže som si, ako sám vieš, neoddýchol celú noc!“103,5
Peter hneď priniesol viacero rohoží, urobil z nich dobré lôžko a navrch Mi ešte položil vankúš pod hlavu, po čom som ihneď telesne tvrdo zaspal, hoci som dobre vedel, že vietor sa čoskoro zmení na veľmi silnú búrku, a vysoko sa vzdúvajúce vlny budú loď ohrozovať.103,6
Keď sme boli od pobrežia vzdialení asi na dve hodiny, búrka dosiahla vrcholný bod svojej zúrivosti, a vlny sa začali prelievať cez palubu lode. (Matúš 8, 24) Vtedy sa už báli aj moji najosvedčenejší učeníci, lebo videli, že do lode sa počas stále silnejších náporov vĺn začína naberať voda, hlavne v strede – čo bola kvôli vtedajšiemu spôsobu stavby lodí najnižšia časť lode. Keďže búrka neustávala, ba čoraz viac rozvlňovala more, prišli učeníci ku Mne – to jest na najvyššie položené miesto lode, na ktorom Mi Peter pripravil lôžko a kam vlny zatiaľ nedosiahli – a začali Mnou triasť, aby som sa zobudil a kričali od strachu: „Pane, pomôž nám, inak všetci zahynieme!“103,7 (Matúš 8, 25)
Nato som sa zdvihol z lôžka a povedal im: „Ach, vy maloverní! Ako sa môžete báť, keď som pri vás? – Kto je viac: búrka alebo Ten, kto je Pánom aj nad všetkými búrkami?!“103,8
Keďže ale učeníci, rovnako ako mnohí iní, ktorí sa nachádzali na lodi, boli od strachu úplne onemení a samotný Peter bol schopný len koktať, rýchlo som pohrozil búrke aj moru, a hľa, všetko naraz utíchlo! Búrku akoby odstrihlo a more bolo zrazu hladké ako zrkadlo – až keď ho veslári vyviedli z rovnováhy, dali sa pozorovať drobné pohyby vody. (Matúš 8, 26) Avšak dosť veľa ľudí, ktorí Ma ešte bližšie nepoznali, a na túto plavbu sa dalo skôr kvôli obchodu ako kvôli Mne, sa začalo ohromne čudovať a pýtali sa učeníkov: „Kto, pre Jehovu, je tento človek, že ho poslúcha vietor i more?!“103,9 (Matúš 8:27)
No Ja som učeníkom naznačil, aby Ma neprezradili. Peter však povedal: „Teraz sa veľa nevypytujte, ale začnite radšej všetci vylievať vodu, ktorej sa tak hojne nabralo do lode, inak sme stratení, ak príde následná búrka – čo sa aj často stáva, keď náhle ustane tak, ako sa to stalo teraz!“ – Potom sa už cudzí nič nepýtali, ale sa chopili vedier a svižne čerpali vodu z lode, a mali s tým dosť čo robiť, až kým sme nedosiahli široké pobrežie na opačnej strane.103,10
|
|