Website Name

Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

102 – Scéna s veriacimi Židmi z Kafarnaumu. Veľký zázrak vyliečenia.

Keď všetci, ktorí tu teraz boli so Mnou, dojedli večeru, a Judáš v predsieni tvrdo spal na slamenom lôžku, tí istí Židia z Kafarnaumu, ktorí prechádzajúceho dňa skúšali kňazov, zákonníkov a farizejov, priviedli množstvo posadnutých a mnoho chorých postihnutých všemožnými neduhmi a naliehavo Ma prosili, aby som ich všetkých vyliečil!^102,1

Ja som sa ich však vážne, no vľúdne, opýtal, či veria, že tesárov syn z Nazaretu niečo také dokáže. Lebo títo ľudia Ma poznali takpovediac od narodenia.^102,2

No oni povedali: „A čo my máme s tesárovým synom? Ak Boh vybral tesárovho syna, aby sa stal prorokom Izraela, tak je prorokom, aj keby bol tisíckrát tesárovým synom; lebo každý človek je tým, čím je od Boha, ale nikdy tým, čím boli jeho rodičia! A preto my všetci pevne a bez pochybností veríme, že si, po prvé, pravý a Bohom vyučený prorok, a preto nám, po druhé, môžeš všetkým pomôcť tak, ako si pomohol synovi prokonzula a stotníkovmu sluhovi!“^102,3

A Ja som im odpovedal: „No, ak teda máte vo Mňa takúto vieru a takúto mienku o Mne, nech sa vám stane tak, ako ste uverili!“^102,4

Po týchto slovách vyšli z posadnutých všetci duchovia a tí, ktorí boli postihnutí rôznymi chorobami a nákazami, sa v rovnakom okamihu taktiež uzdravili.^102,5 (Matúš 8, 16)

Že po takomto čine nechýbali prejavy úžasu a vďaky, to netreba nejako zvlášť rozvádzať!^102,6

Odzneli tiež nanajvýš trefné, no súčasne žieravo ostré poznámky na adresu celého židovského kléru, Ja som však za to rečníkov pokarhal a ukázal im, že je veľmi nemúdre prebúdzať spiace zmije: „Lebo kým sa táto nachádza vo svojom tuhom zimnom spánku, nikomu neškodí, ani nie je nebezpečná; keď ju ale prebudia, je ešte nebezpečnejšia ako keď nespí!^102,7

Chrámoví sluhovia plní zloby a zákernosti síce teraz tiež spali ako zmije v zime; vy ste ich však svojou trúfalou žiadosťou násilne prebudili. Dávajte si preto pozor, aby vám teraz neuškodili! Lebo toto cudzoložné plemeno má pôžitok z toho, keď môže nejako uškodiť!“^102,8

Všetci vidia pravdivosť tohto učenia a ľutujú, že svojou neopatrnosťou vyvolali takéto zlo! Ja ich však upokojím a poviem im, aby o tomto, tu vykonanom znamení v Kafarnaume nehovorili nikomu, mimo niekoľko málo najspoľahlivejších priateľov Pravdy, ktorí tiež dokážu mlčať! A oni Mi to sľúbili.^102,9

Medzi nimi však bol jeden, ktorý síce nepatril ku kňazskému stavu, ale veľmi dobre sa vyznal v Písme.^102,10

Tento predstúpil pred dav a prehovoril veľmi vážnym tónom: „Počúvajte, drahí priatelia a bratia! V tomto skutku som objavil niečo, čo si žiada vysloviť viac, ako keď len vy poviete: ,Hľa, tento človek je pravým prorokom!‘ Myslím si, že tento skutok sa stal, aby sa pred našimi očami naplnilo, čo predpovedal prorok Izaiáš, keď hovoril: ,Vzal na seba naše slabosti a niesol naše neduhy!‘ ⁴⁵ Nevidíte to? Naozaj nevidíte, kam to smeruje?“^102,11

Ľudia hľadia na rečníka s údivom, pretože mu nerozumejú. On však ešte raz zopakuje svoju otázku, a keďže ľudia stále nechápu, čo citoval z Izaiáša, povie: „Ťažko je slepým kázať o farbách dúhy!“^102,12

Ja mu hovorím: „Upokoj sa; je lepšie, keď to títo ľudia zatiaľ nechápu! Lebo ak by to títo ľudia chápali, hneď by sa rozbehli za kňazmi a začali by sa s nimi poriadne hádať, a to by nebolo dobré ani pre vás, ani pre Mňa – z pohľadu Môjho učenia! Keď ale nadíde správny čas, oni tiež pochopia a rukami uchopia to, čo hovoril prorok!“^102,13

S týmto sa rečník uspokojil a ľudia, ktorých posadnutých a chorých som dnes večer vyliečil, odišli spolu so svojimi uzdravenými.^102,14

Keď ale ľudia dôjdu domov do Kafarnaumu, medzi ich známymi povstane aj tak veľký krik; a na druhý deň sa ledva rozvidnie a Petrov dom je už obliehaný nespočetným davom ľudí, ktorí chcú vidieť Mňa, ktorý som večer vykonal taký nepochopiteľne veľký zázrak! A Peter sa Ma pýta, čo s tým, keďže množstvo ľudí okolo domu stále narastá.^102,15

Hovorím Ja: „Priprav veľkú loď, a preplavíme sa na opačnú stranu mora, inak tu zažijeme riadny rozruch. (Matúš 8, 18) Ľudia sú tu s tými najlepšími úmyslami; ale za nimi sa potajomky zakráda klér, a s tými nechceme mať momentálne nič dočinenia!“^102,16

Peter ihneď prichystá veľkú loď, na ktorú sme sa aj hneď nalodili a s dobrým vetrom sme začali rýchlo veslovať cez more.^102,17

Avšak predtým ako sme s učeníkmi vkročili na loď, pristúpil ku Mne zákonník z Kafarnaumu a prehovoril: „Majstre, dovoľ mi, aby som Ťa aj ja nasledoval, kam pôjdeš!“ (Matúš 8, 19) Keďže som ale hneď zbadal, že skrytý dôvod, kvôli ktorému Ma chcel skutočne nasledovať, nebol vôbec chvályhodný – totiž, že na Mojom učení, ako aj na všetkých Mojich skutkoch mu pramálo záležalo, no o to viac sa chcel postarať o svoj bachor, a ak by to popri tom niečo vynieslo, chcel aj potajomky donášať – pokrútil som hlavou a povedal mu: „Líšky majú svoje nory a vtáky pod nebesami majú hniezda, ale Syn človeka nemá na tomto svete ani jeden vlastný kameň, na ktorý by si mohol hlavu zložiť.“^102,18 (Matúš 8, 20)

A ten zákonník Mi porozumel, obrátil sa a išiel domov. Lebo tým som mu dal na známosť, že aj on je prefíkaná líška a má svoju noru (platenú pozíciu) a vtáky jeho druhu, ktoré žijú pod nebesami – teda hlboko pod čistou božskou Pravdou a Láskou – majú svoje hniezda, to jest miesta na potravu a oddych, kde konzumujú svoj úlovok, ale u Syna človeka sa nenájde nič zo všetkých týchto svetských trikov, ani len politický núdzový úskok (kameň), na ktorom by občas bolo možné nechať odpočinúť hlavu rozumu! Ten zákonník Ma správne pochopil a, ako už bolo uvedené, išiel rýchlo naspäť domov do Kafarnaumu bez toho, aby Mi akýmkoľvek spôsobom oponoval.^102,19