Website Name

Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

101 – Večera u Petra. Peter a Judáš.

Keď Peter skončil so spievaním, prehovoril veľmi slávnostným tónom: „Moji priatelia a bratia! Aký to rozdiel medzi nami a Dávidom, ktorý dal kedysi ľuďom túto nádhernú oslavnú pieseň! Keď spieval, pozdvihol svoj zrak ku hviezdam! Tam, podľa ľudských predstáv, vtedy prebýval Jehova v neprístupnom svetle nad všetkými hviezdami. Čo by ale Dávid robil teraz, keď Ten, kvôli ktorému pozdvihol svoj zrak ku hviezdam...“ – Hovorím Ja: „Zadrž, priateľ Peter! To už tiež stačí! Pomysli len na to, kto všetko sa medzi nami nachádza!“^101,1

Peter sa hneď spamätá a pozýva hostí na večeru, ktorá pozostáva zväčša z chleba a dobre pripravených rýb.^101,2

Judáš sa ale Petra opýta, či sa niekde v blízkosti nedá za peniaze zohnať víno. A Peter mu odpovie: „Pár poľných ciest odtiaľto je hostinec; tam sa dá za peniaze zaobstarať víno.“ Keď to Judáš počuje, pýta sa Petra, či by nemohol niekoho poslať, aby doniesol jeden plný mech.^101,3

Peter hovorí: „Predsa poznáš a vidíš celú moju domácnosť – nemám koho poslať! Ak chceš víno, choď tam sám, dohodni sa s hostinským, a budeš to mať najlepšie!“ Hovorí Judáš: „Ach, ak mám ísť sám, to sa radšej zaobídem bez vína!“ – Hovorí Peter: „Rob, ako chceš, ja ti neviem dať nikoho, lebo moji rybárski pomocníci majú ešte dosť čo robiť na jazere; no moja žena, deti a švagriná majú aj tak plné ruky práce – ako to môžeš aj sám vidieť – a odo mňa samotného hádam nechceš žiadať, aby som ti teraz večer išiel po celý mech vína!?“ – Hovorí Judáš, trochu podráždene: „No tak, ja som to myslel dobre, keďže vidím, že nemáš žiadne víno; veď za ten mech by som aj tak zaplatil ja!“^101,4

Hovorí Peter: „Medzi nami je Jeden, ktorý v Káne na Šimonovej svadbe, ktorý je tu tiež medzi nami, premenil vodu na víno. On by mohol to isté urobiť aj teraz, ak by to bolo nutné. Keďže to ale určite nutné nie je, vystačíme si aj s veľmi dobrou vodou, ktorú nám ponúka moja čistá domáca studňa. ^101,5

Hovorí Judáš: „Dobre, dobre – s tým som tiež celkom spokojný, keďže aj ja sám si veľmi cením dobrú vodu; ale práve pri tejto príležitostí by víno tiež nezaškodilo! Ak ale ten Jeden, o ktorom sa domnievam, že ho tiež poznám, vie urobiť víno z vody, mohol by hádam aj tebe preukázať takú láskavosť!?“^101,6

Hovorím Ja: „Choď teda k studni a pi! Lebo tebe dá studňa víno, ale nám ostatným len vodu!“^101,7

Judáš išiel hneď k studni a načrel. Keď sa ale napil vody, ktorú nabral, bolo to víno toho najlepšieho druhu a on sa tak opil, že zostal ležať na studni, ktorá bola hlboká, a hrozilo, že by do nej spadol, ak by si ho niekoľko Petrových pomocníkov nevšimlo a neodniesli ho do domu. Tak to ale bolo dobre, lebo ten večer som vyliečil množstvo chorých a postihnutých nákazlivými chorobami, a z mnohých som vyhnal zlých duchov – a pri týchto znameniach by nám Judáš zle poslúžil.^101,8