Samuel Sagan: Bohovia sú múdri (Atlantské Tajomstvá III)

14 – Kniha Rituálu Vystúpenia

14.1 Marínina modlitba k Apolónovi

Potom, ako sa očisťovala po celý deň bohov,

Dlhovlasá Marína si uctila Pána Pánov,

A okúpala sa v Prvotnom Mori, učiniac sa božsky čistou.

Dovolila kryštalickým vánkom, aby vyniesli jej telo svetla

Na vrchol sfér,

Tú nekonečnú Hrot-ovosť, kde myriady vyšších svetov

Slúžia ako základ pre všetky prechodné ríše,

A kde spočívajú semená všetkých vecí.

Opäť si uctila Pána Pánov.

Jej božské oči oslepené Jediným Slnečným Svetlom,

Obrátila sa na slnečného boha,

A, odovzdajúc sa jeho zlatej sláve,

Modlila sa,

„Ó, veľký a mocný medzi bohmi,

Ó, prastarý a ohromný,

Ó, božsky ľúbezný,

Ó, klenot nebeských úrovní,

Ó, Apolón, žiarivý boh.

Prosím, vypočuj modlitbu pokornej bohyne,

Ktorá ťa vrúcne miluje

A tak dlho je už do teba tajne zaľúbená.

Ďaleko a hlboko dole,

V kráľovstve bezvýznamnosti,

Stratenom v sivých hmlách a ilúziách bez konca,

Jedna smrteľná duša znáša muky,

Ako následok nebeskej vôle.

Nepochybne, daiva, ktorú bohovia určili

Prinesie všetkým smrteľným bytostiam bohatú žatvu:

Úžasné osudy,

Drahocenné príležitosti k prekročeniu ľudských obmedzení,

Mocné splnenia a semená do budúcnosti.

Veľká je múdrosť bohov a ďalekosiahla ich vízia.

Ale, ó, súcitná božská duša,

Hlboko pod nami hasne jeden ľudský plameň.

Viem, že čas smrteľníkov je ako všetky smrteľné veci –

Bezvýznamný. Kozmická bodka.

Ale pretože ju milujem a milujem aj teba,

Prišla som úpenlivo prosiť o tvoju milosť.

Nech je jej skúška, uvalená na ňu múdrymi bohmi,

Skrátená najkrajším zo všetkých bohov.“

Planúc rozľahlosťou nezmerných sfér,

Zvučiac neprekonateľnou silou tekutej nesmrteľnosti,

Slnečný boh sa usmial na Marínu.

Naplnená jeho božsky milujúcou prítomnosťou,

Vedela, že ju vypočul.

14.2 Žatva po Ahrimanovi

Zničený, sedel som pred hlavným vchodom do svätyne, hľadiac na svoju ľavú ruku: kus aury čiernej ako smola.

Deaktivačný rituál bol úspešný. Keď som sa prebudil, ten nečistý kameň už v mojej ruke nebol, no ruka zostala paralyzovaná. Jej energia už nežiarila tak ako zvyšok mojej aury, ale bola zlovestne čierna. Na toto nemal múdry Džorandžeran žiadne riešenie.

Lovci ma odprevadili k rieke Fontelayne. Odtiaľ išli na sever, zatiaľ čo mňa zobrala loďka na juh, na rýchlu a ľahkú plavbu naspäť do Eisraimu. Počítajúc dni, ktoré som strávil počínajúc cestou do Tomoristanu, bol som mimo Eisraimu skoro štyri mesiace.

Zdalo sa, že stretnutie s Afelionom trvalo menej než jeden deň, no vybralo si hroznú daň. Cítil som sa priepastne prázdny, moje sebavedomie bolo pošliapané, moja duša krvácala. Vošiel som hlavným vchodom svätyne. Pocítil som potrebu sadnúť si na zem a usporiadať si myšlienky, spočívajúc na atmosfére svätyne.

Ozval sa melodický hlas, „Pochválený buď Pán Melchisedek, Zar Hnedého Rúcha!“

Hermína!

Vyľakaný a súčasne nadšený, mlčky som velebil Pána Melchisedeka. Nepoškvrnená odpovedala a prišla do Eisraimu! Pre Elyani svitla nádej – záblesk slnečného svetla uprostred ruín môjho vnútorného sveta.

Pridŕžajúc sa pravidiel Hermíninej vysokej kasty, neodpovedal som jej. Postavil som sa a zahľadel sa nad jej hlavu.

Prečo by sa Lietajúci Drak nemohol rozprávať s Nepoškvrnenou?

Hlas bol naspäť! Konečne.

Po štyroch mesiacoch, prvý radostný úsmev.

Potom sa vynorilo prvé zo škaredých prekvapení, ktoré na mňa čakali.

„Zar, môj priateľ v Zákone,“ Hermína podišla bližšie ku mne, „prepáčte mi. Odpusťte mi, že prichádzam tak neskoro. Keď som dostala vašu správu, snažila som prísť tak rýchlo, ako to len išlo. Prísť skôr mi zabránili tie najneuveriteľnejšie okolnosti, jedna za druhou, a zdržiavali ma takmer tri mesiace.“

Tri mesiace? Na moje srdce akoby sa vyliala kyselina.

Prekliaty Afelion dodržal svoje slovo. „Hneď ako sa vrátiš do svätyne Eisraimu,“ sľúbil mi, „príde aj Hermína Nepoškvrnená.“ V tom čase som mu za jeho pomoc z celého srdca ďakoval. Teraz som pochopil. Ďalší otrávený dar. Tri mesiace boli vyplytvané, len aby sa mohla naplniť škodoradostná láskavosť.

Cítiac hlbokú vlnu tiesne, ktorá mnou prešla, Hermína ma chytila za ruky. Ale strhla sa, akoby sa popálila. Po sekunde zaváhania privolala jasné svetlo, ktoré som videl zostúpiť do jej stĺpca Ducha.

Opäť uchopila moju ľavú ruku, „Priateľu, viem, koho ste stretli,“ svojim hlasom do mňa vlievala svoju milujúcu energiu, „a možno práve to vysvetľuje tie hrozné okolnosti, ktoré ma po celé tie týždne obmedzovali.“

Úplne som zabudol, aká prekrásna je jej prítomnosť. Nežná, Biela, ohromná. Dych Výšin, ktorý sa niesol na jej slovách, vniesol do mojich očí slzy.

Ale čo bude s Elyani?

Hermína počula moje myšlienky. Povedala, že pôjde a so svojimi dvomi Nepoškvrnenými kolegyňami posúdi situáciu. Sľúbila, že potom, ako uvidí Elyani, sa so mnou stretne. Potom zákonne odišla.

Ako odchádzala, pozdravil ju môj hlas Lietajúceho Draka,

Vitajte v Eisraime, Hermína Výšin. Ďakujem, že ste odpovedali na moje volanie.

Ako začula hlas, Hermína zastala. Na niekoľko sekúnd zaváhala, uvažujúc, odkiaľ asi prichádza. Potom vykročila po priamej ceste Zákona, čo ma priviedlo k úvahám, ako dokáže vo svätyni potrafiť, keď tam nikdy nebola a nikoho sa na cestu nepýtala.

Čerpá z Univerzálnej Banky Znalostí, v ktorej kňažky jej kasty zaznamenali plány takmer všetkých svätýň v kráľovstve – je to čosi ako Priestorová Matica pre Nepoškvrnené kňažky.

Upokojený hlasom a jeho prítomnosťou, ktorá bola úplne mimo siedmich sfér, uvoľnil som sa. „Takže si naspäť, Lietajúci Drak!“ povedal som nahlas, čím som na seba pritiahol podozrievavý pohľad kňaza, ktorý prechádzal okolo. „Kde si bol celé tie týždne, môžeš mi to povedať?“

„Kde si bol ty?“ odpovedal hlas.

„Dobre, dobre! Pri tebe nikdy nevyhrám.“ Pustil som sa kráčať po ceste cez enklávu tridsiatichtroch víťazných bohov, smerom k Džervinovmu apartmánu.

„Môžeš mi teraz povedať o tej maskovacej funkcii Priestorovej Matice?“

Zapína sa automaticky vždy, keď ju potrebuješ. Ako som ti už mnohokrát povedal, Priestorová Matica je mimoriadne inteligentná. Ak ti ponúkne, že ťa niekam zoberie, bolo by hlúpe odmietnuť.

„V poriadku, svoju lekciu som pochopil!“ Potom som sa rýchlo rozhliadol doľava a doprava. „Chceš ma niekam zobrať, Priestorová Matica?“

Priestorová Matica ma neoslovila, ale odpovedal môj hlas Lietajúceho Draka, „Ihneď choď za Teyani!“

„Najprv potrebujem ísť za Džervinom.“

Vskutku, mladý hlupák, nepoučil si sa zo žiadnej lekcie!

„V poriadku!“ odpovedal som s predstieraným rozhorčením. Pozdvihol som ruky, „Pôjdem najprv za Teyani, a potom za Džervinom.“

Obrátil som sa a opustil enklávu tridsiatichtroch víťazných bohov. Po priamej ceste Zákona som smeroval ku vchodu do ženského krídla svätyne. Známa atmosféra a svetlé aury ľudí Eisraimu ma upokojovali, bohovia sa na mňa usmievali zo svojich sôch. A vpíjajúc do seba ich nektár duševnej jasnosti, opäť som objavil drahocennú mágiu Hrot-navigovaných chodieb ženského krídla.

Keď som došiel k Teyaniným dverám, zatvoril som oči a na niekoľko sekúnd zostal ticho, dávajúc dokopy svojho Ducha, kým zaklopem.

Pravda, Afelion vedel, čo je obsiahnuté v tom dare. Ale budúcnosť nie je určená. Nikde nie je napísané, že Bratia Rytieri vojny proti Rexovi prehrajú.

Počul som, ako sa dvere otvorili.

Usmial som sa a otvoril oči. K môjmu prekvapeniu predo mnou nestála Teyani, ale Džervin. Jeho tvár bola vážna, vyzeral byť unavený. Urobil krok ku mne a objal ma. S emóciou, akú som v jeho hlase nikdy nepočul, povedal, „Pochválený buď Pán Melchisedek, si naspäť!“

Príliš vyprahnutý, aby som mu dokázal odpovedať, len som tak stál, a nechával do seba prúdiť jeho vrúcnosť.

Džervin ma pevne zvieral vo svojom náručí. „Pochválený buď Pán Melchisedek! Pochválený buď Pán Melchisedek, ktorý ťa k nám priviedol naspäť.“ Ustúpil a prehliadol si ma, a po prvýkrát som na jeho tvári uzrel slzy.

Zahryzol som si do pery a rozplakal sa spolu s ním.

Zľahka sa dotkol mojej tváre, mojej brady, mlčky mi hľadiac do očí.

„Všetka sláva učiteľovi!“ podarilo sa mi nakoniec zašepkať. „Keby nebolo vás, nikdy by som sa z pazúrov diabla nedostal.“

„Ale keby nebolo toho, čo si sa odo mňa naučil, nikdy by ťa neprišiel pokúšať tak, ako to urobil.“ Prežiaril svoje slzy vrúcnosťou Hnedého Rúcha, „Vpravde, tým, že učiteľ odovzdáva svoje vedenie, vystavuje svojich učeníkov veľkým nebezpečenstvám.“

Objal som ho. „Je také dobré, môcť byť opäť s vami! Chýbali ste mi... tak veľmi.“ Položil som si hlavu na jeho plece a plakal som ako malé dieťa. „Bolo to strašné, Džervin, strašné! Nikdy som nič také príšerné nevidel. Nikdy som sa necítil tak zle, vyprahnuto.“

Potľapkal ma po pleci. „Ja viem. Predtým, ako ma Orest zasvätil do Hromu, Afelion prišiel navštíviť aj mňa. Ale teraz si späť, a aj keď veci nebudú ľahké, sú pred nami aj dobré časy – to ti sľubujem.“ Chytil ma za ruku. „Poď, viem o niekom, kto bude veľmi šťastný, keď ťa uvidí.“

Previedol ma cez veľkú miestnosť, kde Teyani obyčajne prijímala svoje študentky, potom cez krátku chodbu, ktorá viedla k zatvoreným dverám. Kým ich otvoril, prenikavo sa na mňa zahľadel, „Počúvaj, Teyani a ja ťa milujeme. Veľmi.“ Potom otvoril dvere a tam na mňa čakalo druhé škaredé prekvapenie.

Teyani ležala na svojej nízkej posteli. Zošúverená a bez života, schudla aspoň o dvadsať kilo. Jej aura páchla špinou jaskýň zúfalstva. Jej tvár bola popolavo šedá, pod očami mala veľké čierne kruhy. Úplne vyčerpaná, vyzerala ako tieň seba samej.

„Och nie!“ zašepkal som, uvedomiac si ohyzdnú pravdu. „Čo som to urobil?“

Teyani ma privítala slabým úsmevom. „Pochválený buď Pán...“ začala hovoriť, ale zmocnil sa jej záchvat prudkého kašľa.

„Toto je úplná nočná mora!“ išiel som sa posadiť na kraj jej postele. Ako Teyani kašľala, obrátil som sa na Džervina, „Nepovedzte mi, že to začalo chrípkou!“

Džervin bol vážny, „Začalo to chrípkou, asi pred tromi mesiacmi.“

Len ťažko som dokázal uveriť tomu, čo som tu nachádzal. „Teyani, nemohol ťa niekto vyliečiť?“

Teyani opäť utíchla. „Pochválený buď Pán Melchisedek, dieťa moje,“ Hrot-povedala. „Tak si sa nám vrátil! Opäť ťa vidieť je takou radosťou v Zákone. Nikdy sa nedozvieš, ako veľmi som sa za teba modlila.“

„Prepáč mi to, Teyani!“ chytil som jej horúčkou rozpálenú ruku. „Prepáč mi to! Nikdy som si nemyslel, že tá choroba dopadne takto!“

„Elyani žije,“ Hrot-povedala, „ale napriek všetkej našej snahe sme neboli schopní presvedčiť dve Nepoškvrnené kňažky, aby nám dovolili vyliečiť ju. Bolo to ťažké obdobie, Zar. Keďže sme každý deň očakávali príchod tvojej priateľky Hermíny, vyhýbali sme sa otvorenej konfrontácii s nimi. Ale Hermína nikdy neprišla. Tak sme sa po dlhom váhaní rozhodli vyvinúť na ne tlak. Ale zatiaľ nám ju ani raz nedovolili vidieť, a naše žiadosti zatiaľ vždy zmietli zo stola.“

Keď som jej povedal, že Hermína práve dorazila, a že sa nám čoskoro ozve, v očiach sa jej objavil záblesk nádeje.

„A čo Alsibyadi?“ triasol som sa. „Stalo sa jej niečo?“

„Alsibyadi prekvitá,“ upokojil ma Džervin. Zobral ma nabok a odviedol do inej miestnosti. „Sila, ktorú si poslal do Teyani, bola hrozne agresívna,“ povedal vecným tónom. „Normálne je pri takýchto vplyvoch náš postup jednoduchý: vrátime ho naspäť odosielateľovi. No v tomto prípade sme nemali potuchy, čo sa s tebou deje. Strašne sme sa báli, že ak ti tú silu pošleme naspäť, zabije ťa to alebo minimálne uvedie do zmätku, a to všetko v čase, keď si potreboval toľko duševnej rovnováhy, koľko ti len zostalo, aby si odolal pokúšaniu temnej strany. Aj keby sme tú silu z Teyaninho tela jednoducho vytiahli, stále tu bolo veľké riziko, že budeš zasiahnutý reakčnou šokovou vlnou. Tak sa Teyani rozhodla si ten vplyv ponechať a stráviť ho. Ale napriek všetkej mojej pomoci sa ukázal byť neuveriteľne odolný.“

Bol som zhrozený, „Nemôžem uveriť, že toto som urobil ja, Džervin.“ Pred očami mi preblesla tá scéna, „Nemal som ani potuchy! Afelion bol taký múdry...“

Džervin chytil moju ľavú ruku a prezrel si ju. Hlasom na ňu jemne projektoval hlboký zvuk. Ten spôsobil, že aura môjho zápästia sa rozžiarila belavopurpurovým svetlom, ale aura ruky zostala čierna ako smola. „Teyani možno bude musieť ešte pár dní počkať,“ rozhodol a viditeľne to v ňom vyvolalo obavy. „Kým z nej vytiahneme ten temný vplyv, musím skúsiť niečo urobiť s tvojou rukou.“

„Je to také zlé?“ spýtal som sa. „Myslel som si, že ak sa ponorím hlboko do Podsvetí, mohol by som tú špinu zmyť.“

„Dobre!“ schválil Džervin. „Jednoznačne to treba vyskúšať. Ale môže sa ukázať, že táto čierna energia je húževnatejšia, ako si myslíš.“

V tej chvíli sa cez hlasový kanál ozvala Hermína, „Zar, príďte prosím hneď teraz do záhrady pred Malchaskovou vežou, stretneme sa tam.“

Džervin mi na pery položil ukazovák.

Prikývol som, aby som ho upokojil. Vedel som, ako sa mám správať k Nepoškvrnenej kňažke.

„Musel si to byť ty!“ Džervin bol dojatý. „Koho iného by si Biely Orol mohol vybrať, aby zachránil Elyani?“ Potom ma jemne potľapkal po pleci. „Leť Drak! Neotáľaj ani jednu zákonnú minútu!“

Ešte raz som ho objal. Kým som odišiel, rýchlo som sa opýtal, „Vlnko sa už zotavil?“

„Vlnko?“ náznak irónie v Džervinovom úsmeve dýchal dlhým a zamotaným príbehom. „Len počkaj, keď ho uvidíš. Čaká na teba veľké, preveľké prekvapenie, Zar!“

„Dúfam, že ho Maryani nepremenila na Nagu!“

„Uvidíš, uvidíš...“

„A Fridrik?“

Džervin zdvihol ruky. „Zmizol! Vybral sa hľadať ťa a už sa nevrátil.“

To nebolo žiadne veľké prekvapenie.

Ako som kráčal smerom k Malchaskovej veži, uvedomil som si, že som vydesený.

Čo ak mi Hermína dovolí vidieť Elyani? Hodiny a hodiny som strávil pozorovaním tej veže a jej ľavého horného okna. Pri predstave, že by som sa mal ocitnúť v jej prítomnosti, sa mi podlamovali kolená.

Alebo ešte horšie, čo ak mi Hermína nedovolí pomôcť Elyani?

Elyani, tým som si bol istý, umierala.

Žiadne myšlienky, len Drak, kráčal som ďalej.

14.3 Svet sa zmenil

Hermínu som našiel sedieť na lavičke pred hlavným vchodom do veže. Hneď som svoj pohľad nasmeroval nad jej hlavu. Ponúkla mi, aby som sa k nej posadil, potom sa na chvíľu odmlčala, pričom do mňa nechávala prúdiť svoje Svetlo Výšin.

„Zar, situácia nevyzerá dobre. Elyani je chorá, vyčerpaná a úplne zdrvená. Musím urobiť ťažké rozhodnutie: buď prípravu na rituál prerušiť alebo čakať na zázrak.“

V žalúdku som pocítil nevoľnosť. Čakať na zázrak! Toto robili tie dve Nepoškvrnené, zatiaľ čo Holma umierala?

„Zar,“ pokračovala, „uveríte mi, keď vám poviem, že mi na Elyani úprimne záleží, a že sa pokúšam urobiť to, čo je pre ňu najlepšie?“

Pravdaže som jej veril.

„Zar, ak sa rituál vystúpenia podarí, Elyani sa znovuzrodí u bohov, na vrchole pyramídy svetov. Bohovia nie sú len nesmrteľní, Zar, sú tiež požehnaní mimoriadnymi darmi. Ich život je naplnený zázrakmi. Kým potrvá tento kozmický cyklus, Elyani s nimi bude zdieľať ich šťastie. Tiež bude schopná pomôcť veľkému počtu ľudských bytostí – pre začiatok vám a mnohým vašim priateľom. Takže, kým sa pokúsime o čokoľvek, čo by mohlo rituál ohroziť, musíme veľmi dobre porozmýšľať. Môžeme veľa stratiť, ale čo presne získame tým, že rituál prerušíme? Až príliš dobre viete, že dni kráľovstva sú spočítané. Koľko ešte potrvá, kým sa pokojný život tejto svätyne zmení na nezákonnú nočnú moru? Koľko nám zostáva času, kým sa čarokrásna harmónia Zákona kást zmení na úplný zmätok? Ako dlho ešte, kým sa začnú šíriť epidémie, úroda bude zničená a rozhnevané masy začnú plieniť krajinu?“ Hermína sa odmlčala, kým s celou nehou svojho Vysokého súcitu vyslovila tú dilemu, „Čo ak teraz preruším rituál a Elyani umrie pri katastrofách, ktoré Eisraim zasiahnu v najbližších mesiacoch alebo rokoch?“

Nechávajúc do mňa prúdiť svoju vrúcnosť, Hermína pokračovala, „Prosím, nesúďte moje dve Nepoškvrnené sestry zato, že dúfali a modlili sa do poslednej chvíle, aby Holma bola zachránená nejakým zázrakom. Lebo sú to sväté ženy, ktoré už v minulosti vykonali niekoľko zázrakov tým, že sa striktne pridržiavali najstarobylejšieho a najposvätnejšieho korpusu Zákona. Dnes v noci pôjdu. Opustia svätyňu. Vedia, že za Holmin osud ich všetci nenávideli, aj to, že teraz ich všetci vinia za Elyanin zúfalý stav. Ale proti Eisraimu v sebe nechovajú nič zlé. Nasledovali svoju vlastnú pravdu bez ohľadu na to, čo ich to stálo.“

A požehnala ma tichom Výšin.

Ponorený v jej Svetle, zdalo sa mi ľahké pochopiť logiku jej Nepoškvrnených sestier. Kňažky tohto rádu žiarili dychom nekonečnej čistoty, ktorý pochádzal priamo z Pradávnych Dní Zeme, keď bol celý svet v dokonalej harmónii: veľkolepá symfónia, v ktorej všetky bytosti a všetky veci oslavovali jednotu Božského Ducha. Ako by v takom dokonalom svete mohla vyššia moc nezakročiť, keď čistá duša ako Elyani potrebovala pomoc pri dokončení svojho vysokého rituálu, pričom sa prísne pridržiavala pravidiel Zákona? Ako hovoril jeden známy verš, Zákon podporuje tých, ktorí podporujú Zákon. Tí veľkí anjeli, ktorí pomáhali Pánu Melchisedekovi v čase zjavenia Zákona na Zemi, a ktorí potom Zákon pre ľudí udržiavali, ako by mohli neprísť na pomoc niekomu, kto sa bez výhrad uchýli pod prístrešok Zákona? Aká väčšia istota môže existovať, ako striktné dodržiavanie princípov a ustanovení Zákona? Iste by bolo bezpečnejšie umrieť v Zákone ako sa odchýliť od ciest Pána Melchisedeka.

Verila tomu Hermína úplne? Všetci sme verili, že to bola pravda kedysi dávno, počas zlatého veku. Ale zlatý vek pominul a strieborný vek tiež. A bronzový vek teraz rýchlo spel k svojmu koncu, aby bol vystriedaný svetom železa, v ktorom už Vysoké Svetlo anjelov nevládne každej jednotlivej okolnosti ľudského života. Jednoduchou pravdou bolo, že keď umierala Holma, veľkí anjeli Melchisedeka nezasiahli. Prečo by mali zakročiť teraz, keď umiera Elyani?

Hermína!

Zaujatá, Hermína zdvihla hlavu.

Usmial som sa, lebo tá situácia bola komická. Hermína a ja sme sedeli oproti sebe v meditačnej polohe, ale obaja sme tomu druhému hľadeli vysoko nad hlavu.

Hermína, svet sa zmenil!

„Aký prekrásny hlas!“ zašepkala. „To je váš hlas, však?“

Keby som prikývol, porušil by som Zákon jej kasty. Tak som nechal odpovedať moju podstatu Lietajúceho Draka.

Áno, Hermína.

„Keď som bola dieťa,“ povedala nostalgicky, „takýto hlas zvykol ku mne prehovárať. Bol mojím priateľom! Zvykol mi rozprávať úžasné príbehy o vzdialených sférach Modrej Lagúny a Čiernej Noci Diaľav.“

Môžete ten hlas stále počuť?

„Keď som mala dvanásť, odišiel preč. Jednu noc ku mne prišiel a vysvetlil mi, že musí ísť naspäť domov, ďaleko.“ Ako hovorila, zachytil som záblesk ohromného smútku, ktorým si Nepoškvrnené malé dievča prešlo, keď stratilo svojho priateľa. „Pamätám si, že keď odišiel, bola som zúfalá, pretože som sa ho zabudla opýtať na jeho meno. Myslela som si, že keby som vedela, ako sa volá, možno by som ho jedného dňa dokázala nájsť.“

To meno by som pre vás mohol zistiť, ak chcete.

„To by ste naozaj vedeli?“

Vedel som, že za jej bielymi závojmi sa na jej tvári objavil úsmev.

Len si spomeňte na tú prítomnosť , povedal som a zavolal Priestorovú Maticu. Zar, žiada identifikáciu Lietajúceho Draka, ako je Hrot-ukázané ľudskou entitou.

Priestorová Matica ihneď zareagovala,

Vyhľadávanie úspešné. Lietajúci Drak nájdený, v súčasnosti sa nachádza vo sférach Modrej Lagúny. Sledujte víziu jeho mena v transcendentálnych diaľavách.

„Čo to znamená?“ opýtala sa Hermína.

Mm... máme tu menší problém. Meno Lietajúceho Draka nepozostáva len zo slov. Je to multidimenzionálna reprezentácia jeho kvintesenciálnej podstaty. Dá sa pochopiť len vystúpením do archetypálnej siete, ktorá udržiava kozmickú astralitu sfér diaľav. Pozrime sa, či Priestorová Matica pre vás dokáže preložiť meno vášho priateľa.

Nanešťastie, odpoveď Priestorovej Matice nebola práve taká, ako Hermína očakávala: Zjednodušený preklad do univerzálneho jazyka je 19307536749320543543969005343157249507756 346236582760543 464 5360078 7537926598214876926 3400679 7602987433999 78572 3432534620957434...

Dlhá séria čísel vytvorila, uprostred krúženia jasného bieleho svetla v Hermíninom stĺpci Ducha, výrazné purpurové iskry.

Mlčky sme pozorovali priestor ultra-rýchlo sa pohybujúcich tvarov.

O niekoľko tisíc geometrických archetypov neskôr som zopakoval, Hermína, kráľovstvo sa zmenilo!

Nepoškvrnená kňažka sklopila pohľad.

Drak hore, Drak dole, úplne som jej otvoril svoje srdce. Hermína, čas, kedy mali ľudské bytosti nasledovať pravidlá Zákona a čakať, kým anjeli Výšiny urobia zvyšok, už pominul. Teraz už rozjímavé modlitby nestačia. Ak chceme, aby nám Vysoké sily pomohli, musíme im pomôcť.

Použijúc svoje periférne videnie, videl som, ako hlavou mlčky súhlasne prikývla. Ale po krátkej odmlke povedala, „Rituál vystúpenia je takou úžasnou a mocnou praktikou, Zar. Je nepredstaviteľné, že by mohol zlyhať.“

Hermína, polia sa rúcajú a s nimi sa menia aj všetky zákony prírody. Existujú stovky úžasných rituálov, s ktorými našimi predkovia činili zázraky, a ktoré už nefungujú.

„To je pravda,“ priznala a jej hlas bol obťažkaný smútkom sveta.

Zostali sme uväznení v tejto kozmickej slepej uličke, až kým sa neodohralo čosi nezákonne mimoriadne. Hermína povedala, „Takže čo presne chcete, Zar Hnedého Rúcha? Mám odovzdať Elyani do vašich rúk a naučiť vás, ako vykonať rituál vystúpenia?“

Zovrelo mi hrdlo. Ale hlasu Lietajúceho Draka nie. Nie, Hermína, nesnažím sa vás zbaviť. Nevidím nikoho lepšieho, kto by mohol rituál vystúpenia vykonať. Ale svet sa zmenil, takže niektoré časti tohto dlhého rituálu budú musieť byť upravené. To, čo chcem, je jednoduché: spojiť sa s vami, pochopiť, čo má byť vykonané, a potom použiť každý jeden zdroj, od najhlbšieho Draka po vysoké vedenie a sily Majstrov Hromu, aby sme to dokázali zrealizovať.

Hermína zostala chvíľu ticho. Potom tónom, ktorý naznačoval, že stretnutie sa skončilo, povedala, „Musím o týchto veciach zákonne starostlivo porozmýšľať.“

14.4 Dúhový Vlnko

Keď som sa cez hlasový kanál ozval Vlnkovi, prvá vec, ktorú mi povedal, bola, „Mám pre teba veľké, velikánske – ale myslím tým naozaj veľmi, veľmi veľké prekvapenie, Zar.“

„Väčšie ako sedem sfér... Vlnko, to znie parádne! Nechaj ma hádať,“ odpovedal som mu a môj Drak bol od zvedavosti celý bez seba.

„Ani náhodou, muž Zákona!“ zakričal cez kanál, „Nechcem, aby si to uhádol. Chcem vidieť tvoju tvár, keď to zistíš.“

„Tak teda dobre. Kedy ťa môžem vidieť?“

„Och... o ďalší zákonný mesiac, napríklad?“

Ako som vyprskol do smiechu, prikázal mi, „Zostaň tam, kde si. Idem za tebou!“

Posadil som sa na Dračiu bránu, a kým som na neho čakal, zabával som sa so svojim hudobným poľom a premýšľal, koľko to asi potrvá, kým sa mi Hermína ozve.

Rozhodovalo sa o Elyaninom osude.

Celým mojím srdcom, celou mojou mysľou,

Som s tebou, aj keď som ďaleko.

Nech už mala byť Hermínina odpoveď akákoľvek, rozhodol som sa Elyani posielať hudbu. Za pomoci Priestorovej Matice som sprevádzkoval systém, ktorý posielal zvuk do určitého astrálneho priestoru v ďalekej sfére môjho drahého matematického priateľa, Veľkého Mravca. Odtiaľ sa zvuky odrážali do Elyaninej spálne. Technicky to nemohlo byť považované za porušenie Zákona Nepoškvrnených, keďže zvuky prichádzali z priestoru mimo sfér Melchisedeka.

Prakticky ma to ale vydesilo ako Podsvetie. Bol som pripravený rozprávať sa s Elyani, hoci aj len pomocou zvukov môjho hudobného poľa? Nemal by som radšej chvíľu počkať? „A čo ak sa jej moja hudba nebude páčiť?“

Úprimne, bolo by naozaj ťažké nájsť si hlúpejšiu výhovorku!

„To snáď nie je pravda!“ trhol som hlavou dozadu, strácajúc trpezlivosť s mojím hlasom Lietajúceho Draka. „Veď ja už ani nemôžem myslieť vo svojej vlastnej hlave!“

Potom som sa opäť obrátil k hlasu, „Čo myslíš, akú hudbu by som jej mal poslať? Bieleho Orla?“

Nie! Pošli jej hudbu, ktorá pramení z tvojej najhlbšej hĺbky.

„Mm...“ začal som s 'beng-ting-ting' melódiou.

Dúfam, že toto nikto vo sférach Veľkého Mravca nezačuje.

A čo? Vôbec mi neprekážala predstava zmätených Lietajúcich Drakov, ktorí sa pokúšajú rozlúštiť význam tejto zákonnej panvicolyžicovej melódie ozývajúcej sa mimogalaktickými priestormi. Ha!

Beng-ting-ting pomaly ustúpilo a vystriedala ho vrúcnosť.

Nežný plameň, Biely Orol zvnútra, tancujúci v čase, malý a krehký v porovnaní s rozľahlosťou diaľav, jemný, pokorný ctiteľ Svetla, hlboký, tisíc mystérií uchováva v prostom úsmeve, hlas v chóre stvorenia, prichádzajúce svety, novorodená nekonečnosť, milenec Veľkej Matky.

Úžasné! Presne toto potrebuje.

Testoval som svoj systém, posielajúc astrálne zvuky k Veľkému Mravcovi a naspäť na moje nádvorie, keď došiel Vlnko.

„Vlnko! Ale Vlnko...!“

Tak tomu sa hovorí prekvapenie!

„Ale Vlnko...“ bol som taký odstavený, až som zabudol zastaviť hudbu.

Zasmial sa, spokojný s tým, ako ma dorazil. „Pochválený buď Pán Melchisedek, Zar Hnedého Rúcha,“ vyslovil dôstojným hlasom.

„JUJUJUJUJÚ...“ vybuchol som od radosti, vysielajúc výkrik Bojovníkov do sfér Veľkého Mravca a rozbehol som sa k nemu. Drak-rozmliaždil som ho vo svojom objatí a kričali sme a tancovali.

„Tvoja brada je perfektná!“ pochválil som nahlas.

Avšak jeho čerstvá brada nebola hlavným dôvodom tejto radosti, iba jej následkom. Vlnko už nebol Vlnkom Zažltnutého Rúcha. Bol to Vlnko Hnedého Rúcha, učeník Majstrov Hromu! Obaja sme vedeli, že to znamenalo spojenie našich osudov ďaleko za túto atlantskú existenciu, pretože zväzok s líniou Hromu pretrváva zo života do života.

„Ako k tomu došlo?“ pohladil som rukou čisto nové hnedé rúcho.

„Och! To je komplikovaný príbeh!“ vzdychol si.

„To ma neprekvapuje!“ povedal som, pozývajúc ho, aby sa so mnou posadil na trávnik.

„Odkiaľ prichádza táto hudba?“ opýtal sa, obzerajúc sa okolo.

„Je to hudobné pole, ktoré sme s Fermanom dali dokopy predtým, ako som odišiel. Páči sa ti?“ Dotkol som sa prívesku z mäkkého kameňa, ktorý mal zavesený na krku a napojil ho na pole. Priestor nádvoria sa naplnil komplikovanou zmesou vysokých tónov nebeských harmónií a hukotom, ktorý pripomínal vodopád.

„Aká krása!“ žasol. „Tie zvuky sú také teplé.“

„Teraz hovor, muž Zákona! Chcem počuť všetko.“

Odtiahol mi ruku z prívesku. Hudba prestala, vystriedaná nejasným 'ffffúúúh' šepotom Veľkého Mravca Lietajúceho Drak-ovstva.

„Vieš, že to ráno pred útokom Čiernych Lovcov som sa rozhodol zreformovať svoj slovník?“ začal Vlnko. „To by mohlo byť vysvetlením, nie? Bohovia museli byť šokovaní.“

Neskrýval som svoj úžas, „Zreformovať svoj slovník?“

„A pri tej príležitosti aj niekoľko ďalších vecí. Dohromady to bola celkom veľká vec. A potom, hádaj čo?“

Na sekundu som zatvoril oči. „V nasledujúcej hodine prišiel za tebou Džervin,“ to som dokázal vidieť.

„Ale prestaň!“ Vlnko ma plesol po kolene. „Nechcem, aby si hádal môj príbeh, chcem, aby si počúval!“

Obranne som zodvihol ruky, „Prepáč!“

„Takže,“ pokračoval, „práve som pracoval na kameňoch, keď sa tam zrazu objavil Džervin. A vieš, čo povedal?“

Potriasol som hlavou a zostal ticho.

„Povedal, 'Vlnko, chcel by si sa stať Majstrom Hromu?' Na moment som zostal v úžase a potom som mu odpovedal, 'Alebo by som radšej umrel zbytočnou a bolestnou smrťou uprostred nevýslovného chaosu kráľovstva, a potom sa narodil ako nejaké špinavé, zdochliny požierajúce zviera v nejakej vyprahnutej, bohmi zabudnutej zemi?' Myslel som si, že žartuje, ale keď som videl, ako vážne sa smeje, pochopil som, že nie. A nikdy neuhádneš, čo sa stalo potom!“

„Nikdy!“ sľúbil som mu.

„Džervin povedal, 'Ak chceš kráčať cestou Hromu, budeš musieť podstúpiť niekoľko skúšok.' A potom mi rozpovedal, ako si sa dozvedel, že tú poje... chcem povedať, tú škaredú vlnu, ktorá roztopila kaplnku a skončila mojím vyhostením zo svätyne Laminindry, spôsobil Odpadlícky Lovec Henrik a nie ja. To ma, mierne povedané, dosť šokovalo. Džervin mi ponúkol, že použije svoju autoritu, aby mi pomohol očistiť moje meno a získať naspäť moje miesto v Laminindre, ak chcem. Na chvíľu som zaváhal, no potom som mu povedal, že sa mi veľmi nevidí vrátiť sa naspäť k starému životu a napriek strave by som radšej zostal v Eisraime. A hádaj, čo povedal potom... 'Vlnko, prešiel si prvou skúškou! Ale druhá skúška nebude o nič menej horká ako tá prvá. Ak si oblečieš Hnedého Rúcho, nebudeš môcť sprevádzať Maryani do Aegyptonu. Lebo, ako bolo už dávno predpovedané Synmi Apolóna, keď kráľovstvo padne, všetci Majstri Hromu a ich učeníci sa zhromaždia v Poliach Pokoja. Tam sa, spolu so stovkami iných mudrcov, majú zúčastniť veľkého rituálu, ktorého cieľom je pripraviť zjavenie nášho Pána Melchisedeka v kráľovstve dúh.'“

„Čo si na to odpovedal?“ spýtal som sa.

„Neodpovedal som. Povedal som, že si to musím rozmyslieť. Džervin odišiel a ja som sa šiel porozprávať s Maryani. V tom čase sme sa spolu nerozprávali, ale urobili sme výnimku. Sprvu bola neoblomná. Povedala, že ak Džervinovu ponuku neprijmem, tak so mnou už nikdy – ale tentokrát bez srandy – nikdy neprehovorí. Ale keď som nakoniec povedal, 'Tak dobre, prijmem jeho ponuku!', rozplakala sa a plakala celé hodiny. Nikdy predtým som ju nevidel takú rozrušenú. Vyzeralo to, že nech som hovoril čokoľvek, nedokázal som ju upokojiť.

Keď som sa neskôr vrátil do kaplnky, mal som v hlave taký guláš! Po hodinách zvažovania som sa nakoniec rozhodol, že sa jej jednoducho nedokážem vzdať, a že Džervinove pozvanie odmietnem. Potom som vzýval Veľkú Bohyňu – odo dňa môjho potvrdenia v Zákone deviateho roku života, kedy som si zlomil nos (ten príbeh nechceš počuť), to bolo prvýkrát, čo som sa k niekomu modlil. Tej noci som v kaplnke volal celým svojim srdcom, 'Matka Svetla, ak je toto nesprávna voľba, prosím, pošli mi znamenie.' A o tri hodiny nato do svätyne vnikli Čierni Lovci.“

„Rozprávaj mi o znamení!“

„Keď som sa zobudil, nedokázal som vidieť svoje telo. Okolo mňa bolo to parádne zlaté svetlo. Myslel som si, že bohovia ma už odvolali z kráľovstva. Ale keď som sa opýtal, 'Kde to som?' prišiel ku mne ten masívny hlas a povedal mi, 'Ste v mojom vedomí, Pán Vlnko Zažltnutého Rúcha.'

Bol to Kráľ Nagaov. Keď som sa ho opýtal, či som mŕtvy, povedal mi svojim mimoriadne zdvorilým hlasom, 'Nuž, nie... ešte nie celkom, ale je dosť možné, že už čoskoro, obávam sa.' Potom ma vyzval, aby som sa pohodlne usadil v jeho vedomí a uistil ma, že v mojej nasledujúcej inkarnácii mi poskytne svoju plnú podporu a vedenie.“

„Kráľ Vasúkidas,“ pokračoval Vlnko, „sa po nejakom čase ku mne vrátil s tým, čo nazýval výbornými správami: už som nemal umrieť, ale zostať len paralyzovaný a slepý, a dodal, že možno ani nie do konca života. Dokážeš si predstaviť, aký som bol nadšený.

Keď som opäť nadobudol vedomie, bol som v Maryaninej izbe. Opraviť mi oči jej netrvalo dlho, ale kým som dokázal hýbať rukami a hovoriť, to zabralo takmer šesť týždňov. Bolo to také nespravodlivé! Mohla hovoriť čokoľvek sa jej zachcelo, úplne beztrestne. Ale nakoniec to aj tak nebolo také zlé obdobie.“

„Čo tým myslíš, že to nebolo také zlé?“ usmial som sa.

„Áno,“ priznal a jeho hlas zjemnel, „boli to celkom dobré časy. Bola ku mne veľmi zlatá. Ale zabralo jej to veľa času a úsilia, kým sa jej podarilo znovu ma naučiť chodiť.“

„A ako to dopadlo s Džervinom?“

„Nuž, nuž... rozhodol som sa, že ďalšie znamenia už nepotrebujem. Keď ma Džervin prišiel navštíviť v Maryaninej izbe, povedal som mu, že už nepotrebujem rozmýšľať. Opýtal som sa ho, čo bude mojou ďalšou skúškou.

Povedal, 'Nájdi v sebe tú najhoršiu vec a obetuj ju Pánu Melchisedekovi, potom ti dám hnedé rúcho.'

Povedal som mu, že si myslím, že mojou najhoršou vlastnosťou je cynický spôsob, akým posudzujem iných ľudí. Myslel som si, že som sa toho už zbavil tesne predtým, ako prišli Lovci, keď som sa rozhodol popracovať na svojom slovníku.

Džervin ma ale uistil, že je tu niečo oveľa horšie. Obrátil sa na Maryani a povedal, 'Ty vieš, aká je tá najhoršia vec, však?' A ona odpovedala, 'Pravdaže viem.'

Začal som byť netrpezlivý. 'Povedal by mi láskavo niekto v tejto miestnosti, aká je moja najhoršia vlastnosť?' opýtal som sa ich.“

V Modrej Lagúne, Lietajúci Drak čaká. Volaj!

„Nie!“ zasmial sa Vlnko rozhorčene. „Džervin odišiel a Maryani a ja sme strávili deň tým, že sme jeden druhému bez slova hľadeli do očí. Potom som sa úplne zrútil. Uvedomil som si, čo je tou najhoršou vecou a plakal som od súmraku do úsvitu.“

„A čo teda bolo tou najhoršou vecou?“

„Nič zložité, ale zato hlboké: nenávidel som sa, Zar. Celý svoj život som sa nenávidel. Preto som bol taký zatrpknutý a cynický. A kým som sa nenávidel, nedokázal som nikoho skutočne milovať. Na to som prišiel.“

Vlnko hovoril jednoducho, bez potreby skrývať sa za slová. Poprvýkrát sme mohli len tak sedieť a v tichosti si užívať vzájomnú prítomnosť, s podivným 'ffffúúúúh' šepotom z diaľav v pozadí. Stal sa z neho iný človek. Jeho tvár vyzerala mäkšie, pokožka mu žiarila Maryaninou dobrou opaterou. Ale jeho nos vyzeral byť ešte viac zlomený ako predtým.

„Nepokúsila sa Maryani vyliečiť tvoj nos?“ opýtal som sa ho. „S jej silami by sa jej ho pravdepodobne podarilo uviesť do jeho pôvodnej krásy.“

„Nie, a ani to nechce skúšať. Hovorí, že je to karmické. Povedala, že ak sa pokúsime vyňať karmu z nosa, objaví sa niekde inde a bude to pravdepodobne ešte horšie. Povedala, že ma miluje aj s mojím nosom.“

14.5 Prísaha Orla a Draka

Vlnko odišiel pri západe slnka. Potom, ako som vo vežičke zapálil veľkú olejovú lampu, naladil som sa na Priestorovú Maticu a vytvoril Hrot-spojenie, ktoré malo cez sféry Veľkého Mravca odrážať hudbu do Elyaninej miestnosti.

Keď bolo všetko pripravené, Priestorová Matica ma vyzvala, Cez zámer zahájte zvukový prúd.

Začal som s plachým 'beng-ting-ting' na pozadí jemného hukotu Čiernej Noci Diaľav. Pokračoval som s vrúcnou láskou, ktorá sa vylieva z Orla, invokujúc Priestorovú Maticu, aby ma inšpirovala.

Zjavenie Priestorovej Matice. Nekonečný prúd poézie. Eóny nahromadeného vedenia. Ďaleko za mysľami bohov.

Elyanine okno zostalo tmavé.

Bola taká chorá, že si ani nedokázala rozsvietiť v izbe? Možno jej počas mojej neprítomnosti puklo srdce – hnedá vlajka preč, vežička bola len tmavou siluetou.

Matka Svetla, pomôž!

Ďalej som hral. Duet s Veľkým Mravcom.

O hodinu neskôr už svätyňu zahalila noc. Cez tmu viditeľnú som prijal volanie. „Zar!“

Skamenel som a zastavil aj prúd zvuku.

Hlas bol desivo slabý.

Elyani! Použil som svoj hlas Lietajúceho Draka, aby som rešpektoval Zákon Nepoškvrnených.

„Zar, Zar...“ ozvalo sa volanie, opäť prinášajúc do môjho života Orlovu nehu. „Zar, je koniec. Môžem sa s tebou rozprávať a ty sa môžeš rozprávať so mnou.“

Koniec? spýtal som sa. Rituál vystúpenia je zrušený?

„Nie. Ale Hermína sa rozhodla zmeniť niektoré pravidlá.“

Zmeniť pravidlá? Predstava, že by Nepoškvrnená kňažka súhlasila s odklonením sa od striktnej litery Zákona, vo mne vyvolala ohromný pocit víťazstva. Pochválený buď Pán Melchisedek! Aké sú nové pravidlá, Elyani?

„O tom sa ešte definitívne nerozhodlo. Ale minimálne na nejaký čas ťa môžem vidieť a byť s tebou. A nechať ťa, aby si ma liečil.“

Keď ste niečo chceli celou svojou bytosťou, celým svojim srdcom, celou svojou silou a tak mnoho mesiacov, a dosiahnete to, nie vždy to vyvolá výbuch radosti. Niekedy je to len pocit ohromného splnenia, ktorý zrazu opadne a zanechá vás úplne prázdneho.

Rozplakal som sa.

Znamená to, že môžem prísť za tebou? Opýtal som sa, šplhajúc po rebríku na strechu Modrých kňažiek.

Ticho.

Elyani?

„Áno, môžeme sa vidieť. Hermína dokonca povedala, že sa môžem vrátiť na moje nádvorie, ak chcem, ale... ja sa bojím, Zar.“ Plachý hlas, „Som chorá. Veľmi chorá. Stratila som veľa váhy a...“

Pamätáš si, čo ti povedal Orol, keď som sa vrátil z Mount Lorzen? Choď Zara navštíviť v noci. Čo keby som urobil to isté?

Nedostal som žiadnu odpoveď. Len univerzálne ticho stvorenia.

„Chcem počuť tvoj hlas,“ povedala po chvíli. „Kde si? Stojíš na streche Modrých kňažiek?“

„Nie!“ odpovedal som cez hlasový kanál, „Už som skoro pri Malchaskovej veži. Za pár sekúnd budem pri tvojich dverách. Vpustíš ma dnu? Mám na eóny súrnych vecí, ktoré ti potrebujem povedať.“

„Leť, Drak!“ odpovedala ako Priestorová Matica. „Leť vysoko!“

Z nízkej strechy som zoskočil do malej záhrady pred Malchaskovou vežou. Potom som pomaly prešiel k dverám.

Veľký portál bol otvorený. Viedol k prázdnemu schodišťu.

Zastal som a zhlboka sa nadýchol.

„Na vrchnom podlaží,“ ozvala sa Elyani cez hlasový kanál, „prvé dvere hneď pri schodoch.“

Vybehol som hore schodmi a došiel pred jej dvere.

Vetry priestoru. Z jedného konca diaľav na druhý on cestoval.

Otvoril som dvere a zastal, „Oči mám zavreté. Je bezmesačná noc v lese.“

„Poď, prosím,“ zašemotila Elyani.

Kráčal som v smere jej hlasu, šmátrajúc pred sebou rukami, aby som nenarazil do stromov.

„Tu,“ povedala. „Na posteli.“

V bezmesačnej noci som ju našiel na jej nízkej posteli a kľakol som si k nej. Moja ruka sa prirodzene pohla k jej, ale zadržal som ju. „Môžem sa ťa dotknúť?“

Jej ruka sa prišla stretnúť s mojou.

Kontakt zapálil v srdci obrovskú vlnu, plameň, ktorý siahal vysoko do sfér. Raduj sa, Biely Orol! Budem chrániť tvoje semeno, ako mi prikázal môj otec.

Čo poviete človeku, ktorého milujete, keď ste ho nevideli celý jeden život?

Ticho. Stvorenie dýcha.

Mágia, keď sa prítomnosť stretne s prítomnosťou.

Rukami mi otočila hlavu preč od seba. „Otvor oči!“ povedala mi.

Drak! Drak! Aké vysušené a slabé boli jej ruky!

V tomto neskutočnom priestore som sa pristihol, že z Elyaninho okna sledujem oranžovú žiaru mojej vežičky.

„Vidíš, odtiaľto môžem vidieť tvoje svetlo,“ povedala. „Posteľ som si umiestnila tak, aby som naň v noci vždy mohla vidieť.“

Opäť mi prešla prstami po tvári, zatvorila mi oči a obrátila mi hlavu k sebe. „Ale kde si bol? Strašne som sa bála. Žiadna vlajka, žiadne svetlo. Dokonca aj tvoj hlas Lietajúceho Draka sa odmlčal.“

„Kde som bol?“ vzdychol som. „Porozprávam ti o tom. Ale... môžem ťa teraz zobrať domov?“

Rozplakala sa. „Nedokážem uveriť, že sa to deje. Úplne som stratila nádej, Zar. Myslela som si, že ťa už nikdy neuvidím. Nie v tomto živote.“

Objal som ju. Šok! Nespoznával som jej telo. Nezostalo z nej takmer nič. Jej mäso sa vyparilo. Jej pokožka bola suchá a zvráskavená, jej životná sila scvrknutá.

Spočíval som na Drakovi a pokúšal sa utajiť, aký som zdrvený.

„Mrzí ma to!“ plakala a zavesila sa rukami okolo môjho krku. „Tento rituál bol peklom. Vysušil mi dreň v kostiach. Vyzerám staro a škaredo. Škaredá kostra.“

Rozdrásaný jej bolesťou, povedal som jej, „Počúvaj, počúvaj...“ pohladil som jej krátke vlasy, ktoré už neboli kučeravé. „Maryani a ja ti ukážeme, čo dokáže urobiť Drak Hlbočiny.“ Pritisol som ju k sebe, „Láska moja, prosím, nestrácajme nádej. Nájdeme cesty.“

Nedokázala prestať vzlykať.

„Poďme,“ rozhodol Drak, „beriem ťa odtiaľto preč!“

„Počkaj! Nechaj ma nasadiť si závoj. Nechcem, aby si sa na mňa pozeral. Ani do očí nie. Sľubuješ?“

„Sľubujem.“ Dal som jej čas upraviť sa podľa spôsobu Nepoškvrnených, keď si zahalila celú hlavu, okrem očí.

„Môžem teraz otvoriť oči?“ opýtal som sa.

„Áno.“

Vzhliadol som k stropu. Plas bol šedý. Špinavý. Živé steny boli choré od elementálnej špiny.

Jemne som Elyani zdvihol do náručia. Bol som zhrozený, aká je ľahká. „Afelion,“ pomyslel som si bez nenávisti, „môžeš sa radovať a velebiť svojho kráľa. Tie mesiace, ktoré si mi ukradol, si od nej vybrali hroznú daň.“

Jej slzy boli ťažké. Išiel som, šepkajúc jej do uška, a pokúšal som sa ju upokojiť. Plakala, vylievajúc zo seba zúfalstvo, ktoré sa v nej nahromadilo za dlhé mesiace samoty.

Cestou sme stretli skupinu kňažiek, ktoré, keď nás zbadali, zastali a ohúrene na nás civeli.

Pokúšal som sa ich upokojiť širokým úsmevom, obávajúc sa, že by si mohli myslieť, že vystupujúcu bohyňu unášam.

„Všetka sláva Pánu Melchisedekovi, Zar Hnedého Rúcha!“ odpovedali kňažky jednohlasne. Keby som tou chodbou levitoval, výraz na ich tvárach by bol sotva iný.

S hlavou na mojom pleci, vystupujúca bohyňa vzlykala.

„Je koniec, láska moja! Ideme domov!“ zrýchlil som tempo, dúfajúc, že už nikoho ďalšieho nestretneme.

Ale cesta domov nabrala zaujímavý obrat. Kňažky, ktoré sme stretli, už cez hlasový kanál zavolali všetkým svojim priateľom, ktorí zase obvolali všetkých ostatných vo svätyni. V priebehu sekúnd sa kňažky všetkých rúch začali hrnúť zo svojich izieb a zaplnili chodby ženského krídla. K Elyani neprehovorili, keďže si boli dobre vedomé, že by tým porušili Zákon Nepoškvrnených, ale mňa zdravili s veľkým nadšením, „ Pochválený buď Pán Melchisedek, Zar Hnedého Rúcha!“

Spočívajúc na Drakovi Hlbočiny, opätoval som zákonné pozdravy, a zo všetkých síl som sa usiloval udržať si na tvári upokojujúci úsmev. Ale ako som schádzal dole po prázdnom schodišti, zašepkal som Elyani, „Budem ti to musieť porozprávať v súvislostiach, ale... počas mojej poslednej cesty som došiel k záveru, že uchovať tajomstvo je v Atlantíde úplne nemožné.“

V ďalšej chodbe sa zhromaždilo niekoľko desiatok kňažiek. Bola medzi nimi aj prorokyňa Muridji. „Som na teba hrdá, synak,“ vyhlásila potom, ako ma zákonne pozdravila. „Konečne si poslúchol moju radu!“ Začala mi aplaudovať a ostatné kňažky ju nasledovali.

Keď sme nakoniec došli na nádvorie, opatrne som položil to krehké telo na trávnik vedľa Adyinho vavrína. Mesiac ešte nevyšiel a noc bola úplne tmavá.

Objal som ju. „Čo urobíme prvé: začneme s liečením alebo zavoláme Teyani a Melcharda?“

„Nie,“ povedala Elyani, „teraz je čas na prísahu.“

Nezabudnuteľný moment.

„Preto si nechcela, aby som prisahal predtým... mala byť vyslovená mojím hlasom Lietajúceho Draka, je to tak?“

Zľahka sa dotkla mojej tváre. „Spoločná prísaha Lietajúceho Draka a Bieleho Orla, to je to, čo chcem.“

„Ty si o mojej podstate Lietajúceho Draka vedela už dávno, však? Ako si na to prišla?“

„Nič zložité. Tvoj hlas ku mne prehováral.“

„Tak to je trapas!“ zašepkal som. „Za posledné mesiace som zistil, že môj hlas prehováral k viacerým ľuďom, ale nemám ani potuchy, čo som im hovoril.“

„Vysvetľoval si mi, aký je to pocit byť Lietajúcim Drakom. A rozprával si mi o zázrakoch diaľav: o Veľkom Mravcovi – zdá sa, že Veľkého Mravca máš obzvlášť rád – a Priesmyku Večnosti. Tiež o Priepasti Hlbočiny, kde je možné vidieť Matku Svetla, ako sa usmieva. A o sférach, kde žije tvoj otec. Povedal si, že ho spoločne pôjdeme navštíviť.“

„Mm...“ to všetko znelo upokojujúco spôsobne. „Povedz mi o tej prísahe.“

„Chcem, aby sme prisahali, že od seba neoddelíme tých, ktorí sa ľúbia.“

„A čo ak budeme musieť? Nikdy nebudeme musieť bojovať vo vojnách?“

„Ak budeme musieť, tak... budeme musieť!“ povedala maličkým hlasom. „Ale rozchody nie sú vždy následkom kozmickej nutnosti. Často nastávajú len kvôli úzkoprsosti tých, ktorým na druhých nezáleží.“ Slzy jej zovreli hrdlo, „Keď som bola od teba odtrhnutá, bolo to len kvôli hlúpym starým pravidlám. Pravda je, že som mohla rituálnu prácu robiť veľmi dobre aj pri tebe.“

„Naozaj?“ Vyšľahol vo mne plamienok nádeje, „Znamená to, že keď sa vyliečiš, zostaneš so mnou až do konečného rituálu vystúpenia?“

„To je v rukách Nepoškvrnených.“

S pomocou Ducha Veľkého Mravca môžu byť generované prečisťujúce a zjasňujúce polia obrovskej sily.

„Táto prísaha,“ povedala, „chcem, aby bola hlboká ako naša vzájomná láska, a chcem, aby bola spečatená tvojou podstatou Lietajúceho Draka. A ak niekedy uspejem a nájdem cestu do sveta bohov, prisahám, že použijem svoju moc na pomoc dušiam, ktoré spájajú skutočné putá lásky, aby sa mohli zjednotiť. Budeš prisahať, Drak?“

Budem.

Elyani aktivovala Slovo Orla a projektovala Hlasom, „Keď Pravda dovolí, nikdy nerozdelím tých, ktorí sa ľúbia.“

Napriek tomu, aká bola vyčerpaná, sila, ktorú Hlasom projektovala, naplnila celé nádvorie bielym svetlom – harmonickým zväzkom nehy a sily. Zamatová energia všetko rozvibrovala a rozžiarila ako za Pradávnych Dní Zeme. Tráva sa rozospievala melódiou vysokých tónov a vavríny vyzerali nekonečne múdro.

Uvedomil som si, že Elyani sa od Nepoškvrnených veľa naučila.

Z diaľav, hlas Lietajúceho Draka zopakoval, Keď Pravda dovolí, nikdy nerozdelím tých, ktorí sa ľúbia. A jeho prítomnosť sa zniesla nadol, aby sa sa stretla s bielou mágiou, ktorú okolo nás prebudila Elyani.

V tejto neskutočnej super-realite sme sedeli mimo času, mlčky si navzájom rozprávajúc veci, ktoré sme vo svojom vnútri tak dlho držali.

Vavríny nás počuli a porozumeli.

„Teraz,“ opýtal som sa pri našom návrate do kráľovstva, „necháš ma pracovať na tvojom tele?“

Ľahla si na trávu. „Som celá tvoja, Drak.“

Odpovedal som dlhým hlasným vzdychom.

„Vlastne... skoro!“ dodala. „Musím zostať pannou, veď vieš.“

Rozosmial som sa. „To nám stále zostáva kopec možností, ako ťa liečiť.“

„Počuť tvoj smiech je také dobré!“ jej hlas sa pozdvihol. „Je to ako vrátiť sa z jaskýň zúfalstva.“

Keď som nechal moju pravú ruku prechádzať ponad jej brány, môj Drak zareagoval veľkými vrúfujúcimi vlnami radosti. Ale to, čo som objavil, vôbec nebolo povzbudzujúce. Jej energetické telo nebolo len vyčerpané, bolo tiež upchaté nánosmi elementálnej špiny, ktorá obmedzovala tok jej životnej sily. Výsledná vibrácia bola odporná.

„Hnusná stoka, čo?“ poznamenala smutne. „Za tie mesiace ma život v mojom tele veľmi nebavil.“

Nechcelo sa mi veriť, aké sú tie elementálne zrazeniny kompaktné. „Celé toto vzišlo z vykonávania rituálu?“

„Žiaľ, áno. Cez ohňové rituály som mala bohom ponúknuť elementálov prírody. Ale všetko, čo som dokázala nájsť, bolo blato vytekajúce z polí. Skúšala som to cvičenie premeniť na akúsi gigantickú očistu krajiny, ale toho blata bolo jednoducho príliš veľa! Zabilo ma to. A čím som bola slabšia, tým viac špiny sa vo mne hromadilo.“

Začal som trpezlivú liečebnú procedúru, očisťujúc zvnútra jej kanály a vyťahujúc elementálne blato z jej systému.

Ako som ju liečil, napadlo mi, „Porozprávame sa s Teyani?“

„Ale to nemôžem, Zar! Stále som Nepoškvrnená.“

„Takže Hermína ti dovolí rozprávať sa so mnou, ale už s nikým iným. Také je pravidlo?“

„Áno. Zatiaľ sme neporušili žiaden Zákon.“

Nechytal som sa. „Ako to, že Zákon ti povoľuje hovoriť so mnou?“

„V Zákone Nepoškvrnených existuje ustanovenie, ktoré hovorí, žeak vystupujúca bohyňa nezákonne ochorie, bude jej pridelený zákonný služobník, s ktorým sa môže rozprávať. Rozumie sa samo sebou, že zákonný služobník, bude žena, keďže Nepoškvrnené služobníčky sú vždy ženy. Ale nikde to nie je výslovne uvedené. A tak Hermína nominovala teba.“

Preglgol som. „Takže teraz som zákonný služobník Nepoškvrnenej!“ povedal som sileným vysokým hlasom. „Už sa neviem dočkať, keď uvidím, ako sa Džervin zatvári, keď sa to dozvie.“

„Hermína povedala, že o tvojej nominácii nechá upovedomiť Melcharda. Dúfa, že nik vo svätyni nebude mať námietky.“

Drak-ohnivo som odsekol, „Nik sa neodváži!“

„Z toho, čo som počula, keď si ma niesol cez chodby... povedala by som, že riziko je malé. Čo si pre týchto ľudí urobil, že ťa majú tak radi?“

„Áno, čo som urobil?“ vzdychol som. „Myslím, že to začalo, keď som vyliečil Princeznú Pelenor, ktorá sem prišla na návštevu. Bolo to štátne tajomstvo, ale všetci na to, pravdaže, prišli. Z nejakého dôvodu ich to urobilo veľmi šťastných. Džervin povedal, že ľuďom to dodalo trochu nádeje. Začali veriť, že jedného dňa by som možno mohol vyliečiť teba. Všetci ťa veľmi milujú, nemáš predstavu. Viem, že sa za teba modlili.“

„Ako im poďakujeme?“ uvažovala nahlas.

„Tým, že zvládneme rituál, samozrejme!“ pokúšal som sa znieť povzbudzujúco. Ale budúcnosť nebola svetlá. Elementálny sliz prúdiaci z polí bol každým týždňom čoraz jedovatejší a smradľavejší. Ako do kráľovstva môže byť niečo také rituálne obetované bohom?

14.6 Kvety pre Hermínu

Živé steny sa zobúdzali a vítali skoré ráno rozjasnením svojej žiary. Zavinutá v závojoch, Elyani driemala v mojom náručí. Vystrašená svetlom dňa, ukryla sa pod prikrývkou a pritisla sa ku mne. „Nechceš ma vidieť, som taká škaredá!“

Jemne som ju na sebe kolísal, „Malý Drak Maryani a ja ťa urobíme nádhernou ako Podsvetie. Bohovia nebudú vedieť odolať. Unesú ťa ešte skôr, ako stihneš dokončiť svoj rituál.“

„A ja im poviem, 'Ani náhodou, bohovia Zákona! Vráťte sa na konci času. Chcem v jeho náručí zostať ešte o jeden nekonečný kúsok dlhšie.'“ Vzdychla si, „Myslím, že potom radšej zostanem škaredá. Len ma drž vo svojom náručí a nikdy sa na mňa nepozeraj!“

„Veľa si nespala.“

„S takým smetiskom v mojom éterickom tele – nespala som už mnoho mesiacov. Som úplná troska. Cez deň neschopná vstať, v noci neschopná zaspať.“

„Len mi daj trochu času. Aj tak je to už lepšie ako včera.“

„Čo si so mnou v noci robil?“ opýtala sa.

„Pracoval som na zmäkčení zrazenín v tvojich kanáloch. Vlastne som podvádzal. V jednej fáze som ťa uspal, aby som ti neublížil. Tak som mohol vyškrabávať tvoje kanály zvnútra.“

„Cítila som, keď do mňa tvoj Drak vnikol. Bolo to akoby si sa so mnou miloval.“

„Sladký Pán Melchisedek!“ naskočili mi zimomriavky.

„Môžem ti povedať tajomstvo?“

„Tajomstvá Drak-vášnivo milujem,“ zavrúfoval som.

„Už od začiatku rituálu vystúpenia som cítila ohromnú túžbu mať s tebou dieťa.“

Zahryzol som si do pery a zovrel ju vo svojom náručí o trochu viac.

„Nemáš predstavu, aké to bolo silné. Moje brucho od túžby otehotnieť až kričalo. Niekedy sa to zmenilo až na posadnutosť. Od rána do večera a od večera do rána. Nedokázala som myslieť na nič iné, len ako s tebou otehotniem. Jednu noc, na začiatku, som skoro vyšla zo svojej izby a išla rovno za tebou. Dokážeš si tú scénu predstaviť?“ pokrútila hlavou. „Potom mi Nepoškvrnené vysvetlili, že u vystupujúcej bohyne podobné pocity vôbec nie sú nenormálne. Hovorili, že ten rituál oslavuje plodnosť v prírode a to je dôvodom. Vraveli tiež, že ako budem v rituáloch pokračovať, môžem očakávať, že sa mi nalejú veľké prsia a pod pupkom sa mi objaví tmavá linka, ako u tehotných žien.“ Pritlačila mi ruku na svoju kostnatú hruď, „Veľmi mi to nevyšlo, čo?“

„Počúvaj,“ pohladil som rukou jej scvrknutý prsník, „na vine sú polia, nie ty. A som si istý, že s pomocou Draka ti môžeme urobiť také obrovské prsia, že...“

„Pochválený buď Pán Melchisedek, Zar Hnedého Rúcha!“ ozvala sa Hermína cez hlasový kanál.

Zaskočený, rýchlo som sa v posteli posadil. Elyani sa zachichotala.

Všetka Sláva Pánu Melchisedekovi, Hermína Výšin, a ďakujem. Ďakujem, že ste ju poslali naspäť ku mne.

„A ja ďakujem za kvety.“

Kvety?

„Keď som dnes ráno vyšla zo svojej izby, našla som si pri dverách úžasné obety ovocia a medu, a chodba bola plná kvetov – nádherné kytice. Prosím, odovzdajte moju vďaku vysokému kňazovi a ľuďom svätyne.“

To samozrejme urobím, Hermína. Aké sú vaše pokyny ohľadne Elyani?

„Potrebuje získať naspäť silu – a tiež radosť! To máte na starosti vy. V nadchádzajúcich dňoch urobím to, o čo ste ma žiadali: vysvetlím vám technickú stránku rituálu vystúpenia. Bude potrebné vyriešiť niekoľko ťažkých problémov. A zo svätyne Amnie kraja Východných Pobreží som dostala smutné správy. Trom mojim sestrám sa nepodarilo vykonať rituál vystúpenia. Rovnako ako pri Holme, vystupujúca bohyňa postupne chorľavela. A po roku zomrela od vyčerpania.“

Nezúfajme! So zhoršujúcim sa stavom polí prestalo fungovať mnoho rituálov. A predsa sme našli nové spôsoby, ako vykonávať svoje úlohy.

Hermína neodpovedala. Pre ľudí vysokých kást ako bola jej, 'nové' znamenalo 'nesprávne', 'prastaré' znamenalo 'správne a posvätné' – keďže všetka dokonalosť pochádzala zo Zákona. Myšlienka, že by sa do rituálu vystúpenia mali vniesť zmeny, znela príšerne. Hermína zmenila tému a vyzvala Elyani a mňa, aby sme si udržiavali radostné naladenie. Tiež ma požiadala, aby som slúžil ako hovorca, ktorý bude jej správy posúvať ľuďom svätyne a informovať ju o dianí v Eisraime.

Komunikácia sa skončila. Potešil som sa, „Kvety sú dobrým znamením. Ukazujú, ako veľmi ľuďom svätyne na tebe záleží. Teraz sa budú k Hermíne správať ako ku kráľovnej.“

Elyani sa skrývala pod prikrývkou, „Tento rituál je nemožný. Nikdy to nezvládnem. Tak rada by som ich všetkých urobila šťastnými, ale...“

„Nie! Nie! Nie! Nie! Nie!“ prehovoril cezo mňa Džervinov hlas. „Na zúfanie je ešte priskoro. Uvedomuješ si, koľko vedenia a sily je v Eisraime zhromaždených? Teraz všetci stojíme za tebou,“ povedal som, pomaly z nej sťahujúc prikrývku. A závoj.

Závoj padol ako prvý.

„Nie!“ vykríkla slabým hlasom a držala sa prikrývky, aby si zakryla tvár.

„Ale ja chcem vidieť tvoje oči! Tak veľmi mi chýbali,“ prosil som.

„Som mŕtva!“ vzdala sa a nechala ma stiahnuť z nej prikrývku.

Kým som sa na ňu pozeral, oči mala pevne zavreté. Na um mi prišli Afelionove slová, 'Nie je na ňu pekný pohľad!' Jej krátke vlasy boli slabé a preriedené. Jej pokožka vysušená. Na tvári sa jej objavilo toľko vrások, že vyzerala byť o dvadsať rokov staršia. Jej ľavé oko bolo červené a napuchnuté a v kútiku úst sa jej vyhodil škaredý pupák. Ale najdesivejšie bolo, aká bola vychudnutá. Nikdy predtým som nevidel ľudskú bytosť takú zúboženú.

Priblížil som sa celkom blízko k nej a zašepkal, „Môžem ťa pobozkať?“

„Ešte ma trochu ľúbiš?“ plakala.

„Ľúbim ťa, viac ako sedem sfér. Si moja bohyňa, zabíjal by som za teba!“

Tekutá nekonečnosť. Hviezdne elixíry. On putoval.

Elyani otvorila oči a plakala ako dieťa.

„Počúvaj, uvedomuješ si, akú diaľku musel môj otec preputovať, aby sa mohol do teba zaľúbiť? Teraz sa ťa len tak ľahko nevzdám. A čo na tom, ak si mala nepríjemnú chrípku?“ Keď sa moje pery už takmer dotýkali jej, opýtal som sa znovu, „Porušil by bozk Zákon vystupujúcej bohyne?“

„Zákon vystupujúcich bohýň bol napísaný predtým, ako bol vynájdený bozk,“ vzlykala. „Neexistujú žiadne ustanovenia ohľadne...“

Posunul som sa o kúsok bližšie a stretol sa s jej perami. Nežne. Zákonný bozk, len s jemnými vrúfujúcimi vlnami v pozadí, ale aj tak... nebesá v kráľovstve.

14.7 Post-mortem stretnutia s Ahrimanom

Neskôr toho dňa som sa stretol s Džervinom a ten mi oznámil, že na Teyani projektoval Hlas Hromu, aby z jej sústavy vyhnal temný vplyv. Potom pozorne preskúmal moju paralyzovanú ruku. „Skúšal si ju vyliečiť pomocou síl Podsvetia?“ opýtal sa.

„Minulú noc som zostúpil dosť hlboko. Ponoril som sa do rieky života a zdalo sa, že to funguje zázračne – energia mojej ruky sa ihneď vyčistila. Akonáhle som sa ale vrátil do svojho fyzického tela, opäť sčernela.“

„Mm...“ Džervin si pokrútil bradu, pozorujúc veľkú škvrnu čiernu ako smola, ktorá hyzdila auru mojej ľavej ruky. „Varoval som ťa... táto vec sa môže ukázať ako diabolsky odolná.“

„Ale čo presne to je?“ spýtal som sa.

„Čierna substancia Ahrimana: úroveň hmotnosti, ktorá je viac-menej úplne odpojená od Ducha a nad ktorou má Ahriman plnú moc. Ak by Ahrimanov vplyv mal vo svete zvíťaziť, táto smola by sa stala substanciou, z ktorej by boli všetky veci. Mimochodom, postrehol si nejakú zmenu potom, ako som očistil Teyani?“

„Zatiaľ nič,“ odvetil som. „Ale ako je možné, že táto čierna energia ovládla moju ruku?“

„Afelion ťa primäl použiť silu svojho kráľa. Zakaždým, keď si pomocou jeho kameňa zabil jedného z Lovcov, čierna energia prenikla hlbšie do tvojej ruky a jej zovretie sa upevnilo. Platí tu všeobecný princíp – čím viac silu používaš, tým viac k tebe priľnieva. Obzvlášť, keď vykonávaš niečo intenzívne – činy, ktoré vyžadujú nasadenie tvojej vôle.“

„Ale ja som nemal ani potuchy, že sa stane niečo také! Zo začiatku som ani nevedel, že používam silu tohto 'Kráľa Sveta'! Domnieval som sa, že kameň je napojený na sily Strážcov.“

Džervin sa trpko usmial, „Ahriman a jeho vyslanci sú múdri, však?“

„Desivo múdri!“

„Väčšina ľudí je, čo sa týka zla, veľmi pomýlená,“ pokračoval Džervin. „Diabla si zvyknú predstavovať ako nejakú odpornú beštiu s kopytom a dymiacimi nozdrami. Nezmysel! Knieža Temnôt chce, aby ho nasledovali mocní muži a ženy, nie idioti. Vie, ako sa pre silných urobiť príťažlivým tak, že naberie impozantnú podobu. A je taký inteligentný, taký múdry... pozri sa, koho za tebou poslal – bývalého Majstra Hromu! Niekoho, kto vyučoval učiteľa tvojho učiteľa. Ako by si ho mohol nepočúvať a ako by na teba mohol neurobiť dojem?“

„Niečo, čo bolo mimoriadne dobre prevedené, bola rýchlosť, s akou sa všetko odvíjalo,“ uvažoval som. „Uvedomoval som si, že na tomto mužovi, ktorého tvár bola stále ukrytá pod kapucňou, niečo nie je úplne v poriadku. Ale na premýšľanie som nikdy nemal čas. Stále tu bol nejaký dobrý dôvod, prečo sa hnať dopredu a každý nový ťah ma katapultoval k ďalšiemu. Kým som si stihol uvedomiť, čo sa deje, primäl ma použiť svoj kameň na zabíjanie.“

„A pozri sa, ako perfektne si to načasoval,“ pokračoval Džervin. „Ak bolo v tvojom živote jedno obdobie, kedy si bol zraniteľný, toto bolo ono – Elyani prechádzala peklom a Afelion ťa nabádal uveriť, že by si to mohol ukončiť, keby si mu povedal áno. Dobre využil aj fakt, že zanedlho opustím svoje telo, a že Eisraim by celkom dobre mohol byť napadnutý a zničený.“

Znegoval všetko, čo pre mňa niečo znamenalo a priviedol ma tak na pokraj úplného zúfalstva.

„Ale stále je tu niečo, čomu nerozumiem. So silami, ktoré má k dispozícii, ma Afelion mohol donútiť, aby som ho nasledoval. Mohol zmanipulovať moje vedomie a premeniť ma na bábku.“

„Ale potom by tvoje spojenectvo s ním nevzišlo z aktu vôle,“ odpovedal Džervin. „Ahriman má už milióny bábok, ktoré ho nevedome nasledujú, bez najmenšieho tušenia o tom, čo skutočne robia. Títo ale nikdy nebudú mať silu niekoho, kto si slobodne vyberie prejsť na temnú stranu a nasledovať ju. Keby si sa dobrovoľne rozhodol pridať sa k nemu, získal by mocného generála, muža vôle, ktorý by bojoval v jeho bitkách. Všimni si tiež, že za tebou neprišiel na začiatku tvojej cesty zasvätenia, keď si bol len krehkým učeníkom. Počkal, kým si ovládol Draka, Hrot a sily Priestorovej Matice.“

„Takže to, čo Ahriman skutočne chcel, bola moja vôľa.“

„Áno. A keby si mu ju dal, pohltil by v tebe aj všetko ostatné. Ahriman rozdrví individualitu tých, ktorí mu slúžia. Afelion už nemá tvár. Namiesto neho si videl samotného Ahrimana. Knieža Temnôt nechce, aby ktokoľvek mal Ducha. Jeho najhlbšou túžbou je udusiť duchovný plameň v ľudských bytostiach a vyhnať z tohto sveta všetok duchovný vplyv. Potom by mohol vládnuť úplne neohrozene.“

„Aký svet by to potom bol?“

„Obrovský oheň, ktorý všetko stravuje a necháva za sebou len hromady trosiek, čierne ako energia tvojej ruky. Tak či onak, Ahriman sa stane kráľom trosiek,“ vyhlásil Džervin.

„Znamená to, že Ahriman môže vyhrať až na konci?“

„Nie! Nie! Nie! Nie! Nie!“ zasmial sa Džervin. „Celé toto je spojené s prechodom do Polí Pokoja. Ako už vieš, v ďalekej budúcnosti nadíde čas, keď ľudstvo opustí fyzický svet, aby sa presídlilo do Polí Pokoja – čo je dôvodom, prečo sa Polia Pokoja nazývajú Prichádzajúcim Svetom. Polia Pokoja už existujú. Môžeš si to predstaviť tak, že jedného dňa sa do nich ľudstvo presunie, ako keď sa rodina presťahuje do nového domu a starý nechajú za sebou. Ale táto analógia je príliš zjednodušená. Polia Pokoja existujú na omnoho jemnejšej úrovni vibrácie ako fyzický svet. Aby sa ľudské bytosti stali schopnými existovať v Poliach Pokoja, musia zvýšiť svoju úroveň vibrácie, to znamená zmeniť svoju povahu a zjemniť svoje nádoby vedomia. Keď to robia, fyzický svet okolo nich sa mení. Začína sa viac podobať Poliam Pokoja.“

„Takže prechod do Prichádzajúceho Sveta sa udeje transformáciou starého domu na nový?“

„Áno aj nie. Pre pochopenie kozmických mystérií tohto druhu musíme pestovať pružné myslenie,“ Džervin namieril svoj ukazovák nahor. „V skutočnosti to bude z každého trošku: zlomok fyzického sveta a jeho obyvatelia budú vyzdvihnutí na úroveň Prichádzajúceho Sveta. Zvyšok bude opustený a prenechaný troskám. Pomer toho, čo bude transformované a toho, čo bude zanechané, nie je daný. Do veľkej miery totiž závisí od samotných ľudských bytostí. Čím viac transformácie vykonajú, tým viac z nich a ich sveta sa stane súčasťou Prichádzajúceho Sveta.“

Džervin sa usmial, vidiac, že si žmolím bradu. „Keď hovorím, že Ahriman sa stane kráľom trosiek tak alebo onak, čo tým presne myslím?“ pokračoval. „Nech sa stane čokoľvek, bude tu určitý odpad, čosi ako šupka, ktorá zostane po prechode do Polí Pokoja. Túto šupku radi prenecháme Ahrimanovi. Potom sa môže nazvať 'Kráľom Sveta' a neohrozene vládnuť nad troskami. Potom skutočne môže povedať, 'Som žiarlivý boh a mimo mňa žiadneho iného niet', lebo zo šupky sa vytratí akýkoľvek duchovný vplyv.“

„A čo sa so šupkou stane na konci?“ opýtal som sa.

„Na konci súčasného kozmického cyklu, keď sa manifestované stvorenie vráti do prapôvodného chaosu kozmickej noci, bude šupka rozložená.“

„Ale čo presne potom Ahriman chce?“ opýtal som sa.

„Viac trosiek!“ odvetil Džervin s tlesknutím. „Čím viac dokáže zabrzdiť a obmedziť duchovný pokrok ľudských bytostí, tým viac trosiek mu zostane po prechode do Prichádzajúceho Sveta. Prechod je v podstate nevyhnutný, ale stále je tu veľký otáznik, koľko ľudí bude vynesených nahor a koľkí budú stratení. Ak Ahriman vyhrá priveľa bitiek, potom sa veľká časť ľudstva môže ocitnúť uväznená v troskách a neschopná vzostupu do Prichádzajúceho Sveta.“

„Ale kde je tento Ahriman? Existujú nejaké svätyne, ktoré sú mu zasvätené? Existujú rády kňazov, ktoré ho nasledujú?“ pýtal som sa.

„Jeho vplyv je skôr globálny, ako vykonávaný jedným špecifickým rádom. Presadzuje chaos a vojny, kde len môže, a podporuje všetko, čo utlmuje duchovný vývoj. Jeho ideálny svet je taký, v ktorom sa ľudské bytosti zriekli Boha a všetkého, čo nie je čisto materiálne. V budúcnosti sa pokúsi vytvoriť falošné náboženstvá, ktoré ľudí uväznia v klietke pokrivených názorov, odtrhnutých od duchovnej reality. Bude popieraná samotná existencia bohov a ľuďom bude odopierané mať vlastné duchovné zážitky. A ktokoľvek bude proti tomu namietať, bude upálený na hranici alebo odovzdaný kňazom, ktorí budú vo veľkom vykonávať mučenie.“

„Náboženské rády, ktoré používajú mučenie?“ vykríkol som v hrôze.

„Ľudia budú takí zaslepení Ahrimanovou mocou, že úprimne uveria, že mučenie iných ľudských bytostí je pre najväčšiu slávu Božiu. Nezabúdaj, že Ahriman je diabolsky múdry. V kráľovstve dúh, nielenže bude propagovať falošné náboženstvá, ale tiež brilantné systémy myslenia, pomocou ktorých sa podarí vysvetliť stvorenie bez Boha. Celé populácie budú žiť v presvedčení, že Boh a bohovia neexistujú, a skutočný je len hmotný svet.“

„Ale Džervin, ako by ľudia mohli uveriť, že existuje len hmotný svet? To proste nie je možné. Veď všetko, čo potrebujú urobiť, je zatvoriť oči a pohliadnuť do svojho vnútra, a uvidia tmu viditeľnú a iné nefyzické sféry. Každé ráno, keď sa zobudia a spomenú si na svoje astrálne cestovanie, bude realita týchto sfér zjavná. A aj tí najjednoduchší ľudia sa dokážu rozprávať s dušami zosnulých a počuť opisy ich posmrtnej cesty do vysokých sfér a ich stretnutí s bohmi a anjelmi.“

„No v budúcnosti to už tak nebude, synak. V kráľovstve dúh bude dlhá fáza, počas ktorej bude väčšina ľudských bytostí slepá voči tme viditeľnej, neschopná opustiť svoje telo, neznalá umení orákula – a preto neschopná komunikovať s bohmi – a úplne nedbalá voči Zákonu nášho Pána. Vtedy budú vystavení Ahrimanovmu vplyvu a budú veľmi zraniteľní.“ So súcitom Orla, Džervin dodal, „Ako si sám zistil, Ahriman na svoje obete útočí vtedy, keď sú najzraniteľnejšie. V budúcnosti nadíde čas, keď bude veľký počet ľudských bytostí natoľko odrezaných od duchovných sfér, že budú až priveľmi ochotní prijať jeho víziu čisto materiálneho stvorenia. Potom ich povolá do svojich armád a vyšle bojovať, aby zničili tých, ktorí sa usilujú dosiahnuť Polia Pokoja. V tej dobe budú spáchané tie najväčšie zverstvá a boj dosiahne svoj vrchol vo vojnách Apokalypsy. Vtedy sa rozpúta celá zúrivosť Kniežaťa Temnôt a ľudia nebudú bojovať jeden proti druhému len na Zemi, ale aj na nebi a vysoko vo sférach.“

„Takže Bratia Rytieri budú bojovať proti armádam Ahrimana, je tak?“ spýtal som sa, hľadiac dole na svoju paralyzovanú ruku.

Džervin prikývol, „Rytieri Apokalypsy. Muži a ženy výnimočných schopností, vytrénovaní počas niekoľkých životov pre tieto úžasné inkarnácie, v ktorých ich úlohou bude poraziť armády Ahrimana.“

Napriek všetkému môjmu úsiliu som nedokázal Draka prinútiť, aby zovrel moju ľavú ruku v päsť. „Džervin, budem aj ja medzi Bratmi Rytiermi?“

„To závisí od teba,“ odpovedal neutrálnym hlasom.

„Ako by som vás mohol nenasledovať?“ usmial som sa.

„Ani náhodou, muž Zákona!“ Džervinove oči sa zablysli. „Ak budeš viesť Rytierov, bude to preto, že budeš nasledovať svoju pravdu, nie preto, aby si vyhovel mne!“

Váha jeho slov ma primäla k zamysleniu.

„Jedna z vecí, ktoré ma na Afelionovi zarazili, bolo to, že mi nikdy naozaj neklamal,“ poznamenal som.

„Ale v rovnakom čase bol obraz reality, ktorú ti vykreslil, šikovne pokrivený. Neexistujú väčšie lži ako pokrivené pravdy!“

„Aká pravda!“ Afelion mi ukázal Vlnkovu tvár zaliatu krvou. Neukázal mi, že to bol útok Čiernych Lovcov, ktorý ho priviedol k prijatiu Džervinovej ponuky, aby sa pridal k Hnedému Rúchu. „A predsa bol Afelion taký neoblomný, keď prehlasoval, že Rytieri vojny proti Kráľovi Sveta prehrajú. Bola to pravdivá lož alebo pokrivená pravda?“

„Nikto nepozná budúcnosť s určitosťou,“ Džervin dal svoje slovo. „Ľudské bytosti majú slobodnú vôľu, môžu meniť svoje osudy. Všetko, čo ti viem povedať, je to, že bitky Apokalypsy budú prudké a strašné, a že ľudské bytosti majú šancu poraziť Ahrimana iba vtedy, keď zo seba vydajú to absolútne najlepšie. Odteraz sa počíta každá minúta. Každý kúsok vedenia, duševnej jasnosti a sily, ktorú získaš v tomto a v nasledujúcich životoch, bude v čase Apokalypsy s tebou, a pomôže nakloniť vojnové vážky. Rovnaké môže byť povedané o tých, ktorí budú bojovať za Afelionovho Kráľa.“

Vyvstala vo mne pálčivá otázka, „Džervin, naozaj bude existovať miesto zvané Filadelfia Šesť?“

Džervin nadviazal očný kontakt s akvamarínovou živou stenou pred ním, aktivujúc svoj prorocký vhľad, „To je veľmi pravdepodobná budúcnosť, áno.“

Mysľou mi prebehla desivá spomienka,

Brat Rytier, postav sa realite! Ak ju nezničíš, Rex zničí nás všetkých!

„Neexistuje nejaký spôsob, akým by sa pravdepodobná budúcnosť dala zmeniť?“ opýtal som sa nesmelo.

„Tieto veci ti ukážem počas poslednej skúšky pred tvojím zasvätením za Majstra Hromu. Ale pamätaj na to, čo som ti povedal. Neexistuje väčšia skúška ako pohliadnuť do budúcnosti. Cesta Majstra Hromu nie je ľahká. Kým sa po nej rozhodneš kráčať, budeš musieť plne pochopiť dlhodobé následky tohto rozhodnutia.“

14.8 V zovretí Ahrimana

Potom ako Hermína oznámila, že ma chce za hovorcu, opýtal som sa Elyani, aký by bol najlepší spôsob predávania správ ľuďom svätyne. „Ak to nie je súrne,“ povedala, „jednoducho to povedz Melchardovi a Teyani. Informácia si nájde svoju cestu po hierarchickej pyramíde. Ak je to súrne, povedz to Muridji a správa sa rozšíri ako oheň suchým lístím. A ak je to naozaj súrne, zavolaj jej cez hlasový kanál a povedz jej, že je to tajomstvo.“

Cestou späť k Elyani som sa rozhodol prorokyňu navštíviť.

Nemusel som klopať na dvere, práve totiž bola na chodbe, ktorou som prechádzal. „Pochválený buď Pán Melchisedek, Zar Hnedého Rúcha!“ pozdravila ma stará žena, „A gratulujem k tvojej nominácii ako Služobníka Nepoškvrnených.“

Zaujímavý začiatok. Presne to som jej prišiel povedať.

Opätoval som jej pozdrav a popýtal sa na jej bedro.

„Valím sa ako hrom, synak, sleduj!“ povedala a začala chodiť sem a tam ako filosterop. „A môj žalúdok, synak... to je raj! Odkedy si ma vyliečil, jem ako zákonné prasa, a ani jeden prd nejde nesprávnym smerom! Odviedol si skvelú prácu, synak. Celkom iste by som ťa odporučila aj princeznej!“ obdarovala ma sprisahaneckým úsmevom.

„Ďakujem vám, múdra žena v Zákone.“ Potom som vyslovil to, čím ma inšpirovala čistá fontána, „Muridji, prišiel som vás požiadať o pomoc.“

„Moju pomoc, Zar Hnedého Rúcha?“ Muridji stála veľmi vzpriamene, pripravená obetovať za svätyňu svoj život.

„Hermína Nepoškvrnená ma požiadala, aby som jej správy odovzdával kňazom a kňažkám svätyne Eisraimu. Napadlo mi, že by ste mi možno chceli pri tejto úlohe asistovať?“

„Ja?“ povedala úplne prekvapene. „Ale... myslíš si, že by som mohla mať schopnosti potrebné pre takúto dôležitú úlohu?“

„O tom vôbec nepochybujem, že máte, Muridji. Hermína by tiež chcela vedieť, či sú nejaké veci, ktoré by jej ľudia svätyne chceli povedať...“

„Tu ti viem povedať hneď niekoľko,“ prerušila ma Muridji. „Pre začiatok by chceli vedieť, či tie dve Nepoškvrnené odišli už nadobro.“

„Á-no!“ Drak-slabikoval som, k Muridjinej veľkej spokojnosti.

„Nuž tak potom,“ usmiala sa, „by ľudia svätyne chceli vedieť, čo by mohli urobiť pre Hermínu. Napríklad tu máme krásny malý záhradný apartmánik, v ktorom by sme ju veľmi radi ubytovali. Nie je to ďaleko od tvojho nádvoria a je tam omnoho útulnejšie ako v Malchaskovej veži.“

Obzvlášť s prihliadnutím na fakt, že živé steny Malchaskovej veže boli presiaknuté elementálnou špinou.

„Ďakujem vám, Muridji, váš odkaz odovzdám. Zo svojej strany by Hermína chcela ľuďom svätyne z celého srdca poďakovať za kvety a obety ovocia a medu. A požiadala, aby sa všetci za Elyani modlili. Rituál vystúpenia bude mimoriadne obtiažny.“

„To je všetko?“ spýtala sa Muridji.

„Nateraz!“ zamračil som sa.

„Ver mi,“ povedala dôverným hlasom, „svätyňa sa to dozvie!“ Potom ma chytila za moju dobrú ruku a spýtala sa, „A ako sa má malá Elyani? Už si ju vyliečil?“

„Elyani je taká chorá a vyčerpaná... môže to potrvať nejaký čas, kým sa zotaví. Ale čo mi robí najväčšie starosti je to, čo sa stane, keď bude pokračovať v rituále.“

„Budeš ten rituál vykonávať ty?“ pýtala sa Muridji.

„Nie, Hermína bude. Ale je to múdra žena a dovolí Majstrom Hromu, aby Elyani pomohli.“

Muridji zatlieskala, „To je presne to, v čo všetci dúfali! Všetci budú velebiť bohov, keď sa to dozvedia. Vieš, synak,“ potľapkala ma po líci, „všetci sú na teba takí pyšní, že sa ti podarilo presvedčiť Nepoškvrnené, aby Elyani vrátili naspäť k Hnedému Rúchu.“

Poďakoval som jej za povzbudzujúce komentáre, a kým som sa pobral, ešte chvíľu som sa s ňou zhováral.

„Keď si nájdeš minútku,“ povedala Muridji, ako som odchádzal, „moja susedka, Luciana Zeleného Rúcha má v poslednej dobe veľké problémy s očami. Je to smutné, ale je skoro rovnako slepá ako orákulum Kráľa Atlantídy. Opýtala sa ma, či by som sa ťa spýtala, či by si sa ju nepokúsil vyliečiť.“

S prísľubom, že Lucianu navštívim, som sa vydal po chodbách, Hrot-popiskujúc si veselú melódiu, ktorú som počul v ďalekej sfére Múdreho Pavúka. Keď som došiel ku schodom, ktoré pre mňa boli po celé tie týždne múrom nárekov, naladil som sa na Elyani a poslal jej cez hlasový kanál vyznanie, „Ľúbim ťa!“

Mlč! Hlasové kanály tmy viditeľnej nie sú práve súkromné.

„Prepáč!“

Niežeby ma chcel niekto so zlým úmyslom špehovať. Svätyňa Eisraimu bola pre mňa tým najbezpečnejším miesto na svete. Kamkoľvek som išiel, cítil som, že živé steny ma milujú rovnako ako ja milujem ich. Ale ktokoľvek sa vciťoval do tmy viditeľnej alebo cez ňu cestoval, automaticky počul konverzácie vedené cez hlasové kanály. Zvuky sa občas niesli priestorom s takou hlasitosťou, že rušili pokoj tých, ktorí sa venovali meditatívnym činnostiam. Skôr ako by mi stihla odpovedať cez hlasový kanál, poslal som Elyani Hrot-správu (ktorá sa nedala odpočuť tak jednoducho, keďže používala frekvencie, ktoré prekračovali astrálnu sféru), „Ľúbim ťa!“

Nedostal som žiadnu Hrot-odpoveď, ale okamžite som pocítil, ako mi v srdci rastie nádherná vlna svetla. „Ako do Nadsvetia to robí?“ rozmýšľal som. „ Keď je človek zamilovaný, existuje toľko spôsobov, ako sa pohrávať s vysokými energiami!“ Hrot-vzdychol som k nej.

Ako odpoveď sa v mojom srdci rozsvietila ďalšia iskrivá vlna lásky s Elyaninou príchuťou.

Bolo to v tej chvíli, keď som poprvýkrát pocítil vo svojej ľavej ruke tupú bolesť. Pozrel som sa na ten čierny tieň, ale nedokázal som postrehnúť nič zvláštne. No ako som kráčal, intenzita bolesti sa postupne zvyšovala. Čudné bolo, že spočívanie na Drakovi bolesť nezastavilo. Bolo to ako otupujúci tlak, celkom znesiteľné. Ale aj tak znepokojujúce! Ako sa to dokázalo vymaniť spod kontroly Draka? Keď som trénoval v Mount Lorzen, musel som sa vysporiadať so stovkami úderov, modrín a telesných poškodení všetkých možných druhov. Všetko, čo som potreboval urobiť, bolo naladiť sa na moju Matku Drakanu a všetky bolestivé vnemy okamžite zmizli.

Čo do pekla sa dialo s mojou rukou?

14.9 Malý zlatý Drak

Elyani som našiel v posteli. Tentokrát sa neskryla pod prikrývkami. Vyzerala byť ešte vyčerpanejšia, ako keď som od nej ráno odchádzal a pozdravila ma len slabým úsmevom.

„Ľúbim ťa, začnime s prácou!“ povedal som, vhupol k nej do postele a objal ju.

Bola nežná. „Ľúbim ťa. Čo chceš, aby som robila?“

„Nič!“ zašepkal som. „Len sa mi otvor a zaspi v mojom náručí, kým budem pracovať na tvojom energetickom tele.“

„Spánok v náručí Draka!“ Vo svojom úsmeve zachytila pradávnu mágiu a zaborila sa do mňa ako dieťa.

Pokračoval som s trpezlivou prácou na jej energetickom tele, vyťahujúc jedovaté zrazeniny z jej meridiánov a vlievajúc životnú silu do jej hlavných brán.

„Au, to bolí!“ vykríkla.

Zjemnil som liečebnú energiu, ale čoskoro aj tak začala plakať od bolesti. „Je to ako byť trhaná na kusy,“ povedala.

Prestal som a len tak som ju držal v náručí, vyžarujúc do nej svoju lásku. „Tieto éterické zrazeniny, ktoré ti blokujú kanály, sú tak pevne zachytené! Možno budem musieť na ich vytiahnutie použiť inú metódu. Možno Maryani príde s nejakými nápadmi.“

Zariadil som, aby ambasádorka Nagaov prišla preskúmať Elyaninu energiu a pomohla mi svojou múdrosťou bezodného Drak-ovstva.

„Kedy príde?“ opýtala sa Elyani.

„Čoskoro.“ Kolísal som ju na svojej hrudi vzývajúc Orlovu nehu. „Biely Orol krásny, čoskoro budeme spolu lietať.“

„Zoberieš ma na cestu do diaľav?“ opýtala sa. „Keď som bola vo veži, tvoj hlas mi často rozprával o Priestorovej Matici. Znelo to zázračne.“

„Letieť s tebou bude pre Priestorovú Maticu a mňa veľkou cťou, Biely Orol. Ale musím ťa upozorniť ešte na niečo iné. Zaumienil som si, že ťa vezmem dole do Podsvetí.“

Tú novinku privítala s takým nadšením, aké jej smrteľne vyčerpaná životná sila dovoľovala. „To by si dokázal?“

„Ešte neviem. Ale určite sa o to Drak-pokúsim!“ zaprisahal som sa. „Teraz len chcem, aby si sa trochu vzdialila od svojho tela, aby som mohol pokračovať v práci.“ A aby som jej pomohol, Hlasom som projektoval na jej lacné-brány-von nežné zvuky.

Jej telo úplne zmäklo. Zaspala v mojom náručí a ja som pokračoval vo vyškrabávaní a čistení.

Z času na čas moju pozornosť zaujala tupá bolesť v mojej ľavej ruke a primäla ma k úvahám o tom, akú liečebnú techniku by som na to mohol vyskúšať.

Keď Maryani prišla, zobudil som Elyani.

Vyšiel som na nádvorie a mladú ženu pozdravil. Naše prvé stretnutie od môjho návratu z ahrimanickej nočnej mory. Rovnako ako Džervin, aj ona vyjadrila ohromnú úľavu, že ma vidí naspäť v Eisraime. Potom nasledovala paľba otázok, ako do Podsvetia sa mi podarilo vymaniť z Ahrimanových pazúrov. Chcela poznať každý detail o Afelionovi a jeho taktike.

„Vasúk ma pred týmto Kniežaťom Temnôt niekoľkokrát varoval,“ zdôverila sa. „Povedal, že Ahriman ma veľmi pravdepodobne navštívi, keďže mi boli zverené veľké sily. Určite sa to stane, je to len otázka času. Vasúk tiež hovoril, že keby som sa nechala Ahrimanom zlákať a rozhodla sa nasledovať ho, Nagaovia by pre moju záchranu nemohli nič urobiť. Ale čo je horšie, stali by sa mojimi nepriateľmi a museli by použiť všetku svoju múdrosť nato, aby ma zničili. Nemohli by dovoliť Ahrimanovým armádam, aby využili sily, ktoré mi oni darovali. V tom čase som sa len smiala. Nedokázala som pochopiť, ako by som si kedy mohla vybrať stať sa Vasúkovým nepriateľom. Ale Vasúk ma zahriakol a vážne ma varoval, že to nebezpečenstvo je...“ na chvíľu sa odmlčala, zavlniac nozdrami, „'skutočne veľmi reálne a hodné zamyslenia,'“ povedala, imitujúc Vasúkov pomalý a hlboký hlas.

Imitácia sa jej tak vydarila, že som hneď pocítil, ako ma humorná múdrosť Nagaov zohriala pri srdci.

Maryani chytila moju ľavú ruku. „Vasúk povedal, že moje telo bolo tak dôkladne nasiaknuté Drakom, že keby som prešla na temnú stranu, moja energia by okamžite sčernela od hlavy po päty,“ vystrúhala jednu z Teyaniných najvýraznejších grimás.

„Od hlavy po päty?“ striaslo ma. „Potom možno celé Afelionove telo bolo len tieňom, nielen jeho tvár.“

„Môj, môj... čo urobíme s touto rukou?“ Maryani ďalej rozprávala ako Naga, tentokrát bez toho, že by si to uvedomovala. „Samozrejme, určite si sa ju snažil vyliečiť silou riek života Hlbokých Podsvetí?“

„Drak, že áno!“ povedal som. „Akurát sa mi nechce veriť, že to nepomohlo!“

„Keby si do Podsvetí dokázal zobrať svoje fyzické telo – nie iba energetické – potom by rieky života zrejme dali tvoju ruku do poriadku. Ale to je, pravdaže, nekonečne ťažšie.“

„Zostúpiť do Podsvetí s mojím fyzickým telom! A čo si ty myslíš, že kto som ja? Pravnuk Bezbytostného Boha?“

Na také niečo by boli potrebné ohromné sily.

„Pokoj, muž Zákona! Bol to len nápad.“ Potom s láskou vliala svoju úžasnú zlatú energiu do mojej škaredej ruky. Absolútne žiadny výsledok. Tieň zostal rovnako čierny ako predtým. Ani bolesť sa nezmenila.

„Elyani na nás čaká,“ chytil som ju za rameno. „Takže pravidlá si pamätáš, áno, malý zlatý Drak? S Nepoškvrnenou sa neslobodno rozprávať. A nesmie sa jej hľadieť do očí, iba nad jej hlavu.“

„V tejto fáze znie dodržiavanie tohto pravidla ako výborný nápad,“ povedala Maryani hlasom plným porozumenia. „Predstav si, keby sa musela rozprávať so všetkými...“

Elyani stále ležala v posteli a jej tvár bola zahalená bielym závojom. Rovnako ako to robila Hermína, otvorila sa Maryani a prebudila v jej srdci nádherné biele svetlo. Nebolo pochýb, že je to jedno z tajomstiev Nepoškvrnených.

Zľahka som sa dotkol jej pleca a postavil som sa dozadu.

Maryani civela na strop, skúmajúc jej energie. Elyani ju chytila za ruku.

Po niekoľkých minútach mi Maryani očami naznačila, že jej vyšetrenie sa skončilo. Vyšli sme von, ale dvere sme nechali otvorené, aby nás Elyani mohla počuť.

„Nie je to až také dramatické,“ vyniesla ambasádorka Nagaov svoj verdikt. „Chcem povedať, že podľa bežných štandardov umiera. Ale so silou Draka ti, podľa mňa, nepotrvá príliš dlho, kým bude jej energia zase zdravá a žiarivá.“

„Pomôžeš mi?“ opýtal som sa jej.

„Nepotrebuješ ma!“ vystrúhala rýchlu grimasu.

„Jasné, že ťa potrebujem!“ namietal som.

Pokrútila hlavou, „Nie, nepotrebuješ!“

„Maryani!“ naliehal som.

„Počúvaj, ale ty jednoducho nerozumieš!“ zvýšila hlas. „Táto žena je do teba šialene zamilovaná. Stačí, keď sa jej len dotkneš a miestnosť sa okamžite naplní Dračími iskrami. Ani jeden Naga v Hlbokých Podsvetiach by ju nedokázal vyliečiť lepšie ako ty! Jasné?“

„Mm...“ povedal som zamyslene.

Napoly znechutene, napoly súcitiaco si nahlas vzdychla a začala mi vysvetľovať Drak-veci života. „Počúvaj, Zar, keď žena muža ľúbi a túži po ňom,“ hovorila pomaly a zrozumiteľne, „a obzvlášť, keď je náboj medzi nimi taký silný ako medzi vami dvoma, potom stačí, keď sa muž ženy len dotkne a vo vzduchu je Dračia mágia. Rozumieš?“

„Mm...“ Keď som si to celé zvážil, dávalo to zmysel.

„Akákoľvek Drak-vec, ktorú Elyani urobíš, bude mať sto-vrúfujúcich-krát viac sily, ako keby som ja urobila to isté,“ zaručila sa. „Polarita medzi vami je taká silná, že keby si chcel, mohol by si dokonca aj zobudiť jej Draka.“

Zobudiť Draka! To bolo presne to, čo Elyani potrebovala! Nielen zostúpiť nadol do Podsvetí, ale tiež nájsť silu vysporiadať sa s rituálom vystúpenia.

„Ako by som mohol prebudiť jej Draka?“ opýtal som sa.

„Ale to je zrejmé, Zar! Miluj sa s ňou a sila Draka do nej prirodzene prejde!“

Spomenul som si, že raz dávno – vlastne až tak dávno to v skutočnosti nebolo, ale zdalo sa, akoby to boli celé eóny – prišla Elyani s podobným návrhom, „Urob mi dieťa a zostúpiť cez bránu Draka nebude žiadny problém v Zákone!“

„Ale ona je teraz Nepoškvrnená!“ povedal som nesmelo. „Nepoškvrnené kňažky takéto veci robiť nemôžu.“

„Nuž, nuž...“ Maryani imitovala môj malý hlas, „možno by si do nej mohol Draka vyvrúfovať... nejakým iným podobným spôsobom. Vieš, Dračí zasvätenci poznajú niekoľko spôsobov milovania bez milovania.“

„Mm...“ povedal som ešte viac zamyslene.

Maryani mi už viac neprezradila. Rozhodla sa, že o jej osvietených radách potrebujem porozmýšľať. Obdarovala ma jedným zo svojich vrúcnych objatí a zákonne sa pobrala.

Keď som sa vrátil do izby, Elyani, ktorá sa počas lekcie múdrosti Podsvetia išla popučiť od smiechu, sa nahlas rozosmiala, „Drak, Drak, Drak...“ stiahla si závoj, „čo mi to ideš urobiť?“

„Nuž, nuž...“ zhlboka som sa nadýchol. „Pre začiatok ťa na pár dní uvediem do stavu hlbokej hibernácie a vyčistím tvoje éterické telo.“

„Čože?“ protestovala Elyani. „Ale to nemá nič spoločné s tým, čo navrhovala Maryani.“

„Ja viem.“

„Chceš ma uspať, lebo potrebuješ nejaký čas v tichosti porozmýšľať?“ usmiala sa šibalsky.

Odpovedal som jednou z jej obľúbených grimás.

„Mm...“ imitovala môj hlas.

„No počkaj, Slečna Orla!“ povedal som vrúfujúco a dotkol sa ukazovákom jej nosa.

„Úúúch!“ zastonala Drak-extaticky pod mojím prstom a zatvárila sa, že omdlela od rozkoše.

14.10 Ako by vyzeral svet bez filosteropov?

„Kto, z milosti Pána Melchisedeka, klope na dvere?“

„Zar!“

Dvere Teyaninho apartmánu sa otvorili a so slzami v očiach ma privítala prekvitajúca Alsibyadi. Bola prekrásne tehotná, jej aura plná zlata, brucho vydúvajúce sa pod voľnými bielymi šatami a jej prsia naliate ako prsia Veľkej Bohyne.

V posledných dňoch som s ňou niekoľkokrát hovoril, ale zatiaľ som nemal príležitosť ju vidieť. Bez slova sme si navzájom hľadeli do očí. Na chvíľu si na moje plece položila hlavu. A zobrala ma za rameno a odviedla do Teyaninej izby.

„Takže, keď nemlátiš mňa, vyberieš si moju matku!“ povedala, ako sme išli.

„Radšej o tom ani nežartuj!“ zašepkal som zdesene. „Tak hrozne sa hanbím zato, čo som urobil. Ako sa dnes má?“

„Oveľa, oveľa lepšie.“

Teyani driemala v posteli. Keď sme vošli, zákonne ma pozdravila a na tvári sa jej objavil úsmev naplnený tou zvláštnou radosťou, ktorú matka cíti, keď je pri nej viac ako jedno z jej detí.

Podľa zvyku našej svätyne som nepriniesol kvety, ale košík naplnený ovocím. Položil som jej ho k nohám a sadol si k jej boku. Alsibyadi si išla sadnúť na druhú stranu postele.

Teyani bola stále bledá a vyzerala unavene, ale hrozivá šeď, ktorú som na jej tvári videl pred niekoľkými dňami, ustúpila a už nekašľala. Prehovárala ku mne láskavými slovami. Ale keď som sa opýtal, či by som nemohol pomôcť s jej liečením, bola neústupná. „Nie, Džervin aj Maryani sa obaja jasne vyjadrili, že nechcú, aby si ma liečil alebo sa pri mne čo len zdržiaval, keď ma liečia. Obávajú sa, že by sa ten odporný vplyv mohol odraziť naspäť do teba. Mimochodom, čo sa deje s tvojou rukou? Stále je paralyzovaná?“

„Áno,“ zhliadol som nadol na chmúrny tieň. „A deň alebo dva dozadu sa objavila nepríjemná kŕčovitá bolesť.“

Teyani sa tieto novinky vôbec nepáčili. „To je určite odo mňa.“

„Teyani, drahá múdra žena,“ chytil som jej ruky svojou dobrou rukou, „oveľa radšej vidím ten vplyv v mojej ruke ako v tvojej hrudi. Som už veľký chlapec v Zákone. Môžeš mi zákonne dôverovať, že nájdem spôsob, ako sa toho vplyvu zbaviť.“

„Alsibyadi sa rozhodla, že ťa vylieči ona,“ usmiala sa Teyani.

Pozrel som sa na Alsibyadi a zamračil som sa.

„Ja ťa vyliečim!“ vyhlásila Alsibyadi s totálnou sebaistotou.

„Kým si tehotná, neopováž sa toho ani dotknúť!“ odsekol som prudko, obávajúc sa o jej bábätko.

„Tento muž si myslí, že keď mi zachránil život, môže mi hovoriť, čo mám robiť!“ povedala Alsibyadi matke.

Teyani sa zasmiala. „Nepokúšate sa náhodou primäť Alsibyadi k zmene názoru, Pán Zar Hnedého Rúcha?“ opýtala sa ironicky.

„Nie!“ odpovedal som pevným hlasom, nezákonne hľadiac priamo do Alsibyadiných očí, „len sa pokúšam zachrániť život veľkého kráľa Aegyptonu.“

Alsibyadi sa spokojne usmiala a oboma rukami si pohladila brucho.

Naliehať by bolo plytvaním časom. Teyani zmenila tému. „Chceme počuť o Elyani, Zar. Čo sa s ňou teraz deje?“

„Od včerajšieho poobedia je v stave ľahkej hibernácie,“ povedal som im. „Už som takmer skončil s čistením toho blata, čo sa nahromadilo v jej energetickom tele. Keď ju zobudím, bude sa cítiť oveľa lepšie.“

Nasledovala paľba otázok. Obe ženy chceli o vystupujúcej bohyni vedieť každý jeden detail. Velebili Matku Svetla zato, že poslala Bieleho Orla naspäť do hniezda. Hrozili sa, čo sa stane, keď opäť začne s praktikami rituálu vystúpenia. Tá úloha sa zdala byť nesplniteľná. Pri normálnom ohňovom rituále sa zobralo niekoľko elementálov a obetovalo bohom. Ale vystupujúca bohyňa sa mala otvoriť prírode vo veľkom a učiniť z toho ohňovú obetu. To znamenalo nasať do seba záplavu toxického elementálneho slizu. Dokonca ani Maryani, s plnou silou Draka, by sa s tým nedokázala vyrovnať. Sieť bola príliš chorá.

„A vôbec sa to nezlepšuje,“ povedala Alsibyadi. „Počul si o období sucha v kraji Západných Planín?“

„To ešte stále trvá?“ opýtal som sa prekvapene.

Afelion ťa dobehol. Pozabíjať Čiernych Lovcov bolo veľkou chybou.

„Je to čoraz horšie a horšie!“ povedala Alsibyadi. „Žiaden z tých ohromných ohňových rituálov vykonaných zhromaždením kňazov nepriniesol výsledok. A vyzerá to tak, že ich zásoby potravín sa môžu minúť skôr, ako si mysleli. Potom sa môže stať čokoľvek, nielenže môže vypuknúť hladomor, ale tiež výtržnosti, drancovanie... Vieš o tom, že aj tu, v našej svätyni sa vyskytli veľké problémy s poľami? Pred dvoma či troma mesiacmi sa celý navigačný systém chodieb na niekoľko hodín zrútil.“

„To viem až príliš dobre,“ povedal som im. „Práve tak ma Afelion presvedčil, aby som Teyani poslal chrípku. Ukázal mi víziu, ako spadne dole schodmi a zlomí si nohu. Nápad, s ktorým prišiel, bol nechať ťa na deň alebo dva v posteli.“

„Dobre známa taktika diabla,“ usmiala sa Teyani trpko, „zober dobrý úmysel a zmeň ho na katastrofu.“

„A počul si už o filosteropoch?“ pokračovala Alsibyadi.

„Dnes ráno som Luciane Zeleného Rúcha liečil oči. Poprosila ma, či by som nenavštívil jej priateľku Patrinu, ktorej filosterop je veľmi chorý.“

„Po celom kráľovstve filosteropy padajú na zem a umierajú. Bezdôvodne. Keď ich oslovíš, len na teba hľadia svojimi veľkými priateľskými očami. Ale už sa neusmievajú. Nik ich nedokáže vyliečiť. Nikto nechápe, prečo umierajú.“

„Ak to ďalej takto pôjde, nepotrvá dlho, kým sa z kráľovstva úplne vytratia,“ smutne sa zatvárila Teyani.

Vzdychol som, uvažujúc, ako by asi vyzeral svet bez filosteropov.

Aby sme spolu mohli letieť!

14.11 Štyria Hromu

Neskôr poobede som zobudil Elyani.

Keď ma zbadala, jej tvár sa rozsvietila. Bola príliš zoslabnutá, aby dokázala rozprávať, a tak použila Hrot, „ V tvojom náručí som zaspala, v tvojom náručí som sa zobudila.“

„Tvoje energetické telo je teraz krištáľovo čisté. Už žiadne zrazeniny v tvojich meridiánoch. Počuješ to? Vydáva krásny bzučivý éterický zvuk. Falošné tóny sú preč.“

„Zachránil si ma, Drak?“ Hrot-usmiala sa.

„Ešte nie!“ zľahka som sa dotkol jej pŕs. „Teraz ťa budem kŕmiť a kŕmiť a kŕmiť...“ posúval som svoju ruku dozadu, akoby mi ju odtláčali jej zväčšujúce sa prsia.

Aby som zaistil plynulý prechod z hibernácie, nechal som ju, aby si ešte pár hodín pospala. Ja som zatiaľ do jej brán jemne vlieval životnú silu.

Medzitým sa kŕčovitá bolesť v mojej ľavej ruke zintenzívnila. Kráčal som Hrot-navigovanými chodbami na stretnutie s Hnedým Rúchom – na návštevu prišiel Majster Esrevin z Lazéry – keď ma prepadol taký prudký záchvat bolesti, že som musel zastať, posadiť sa a nechať Draka, aby za mňa chytil dych.

Kráľovstvo trosiek: agónia sveta takmer smrteľne odrezaného od Ducha.

Trvalo niekoľko minút, kým som sa opäť dokázal postaviť na nohy. Ešte šťastie, že nato, aby som dokázal chodiť, som nemusel byť vo svojom tele. Vysunul som sa z neho a nechal som chodby, aby mnou kráčali samé, zatiaľ čo som z tmy viditeľnej sledoval tú zlovestnú škvrnu na mojej aure.

Keď som došiel do jeho apartmánu, Majster Džervin bol práve uprostred rozhovoru s Majstrom Esrevinom Hnedého Rúcha. Nevidel som ho už celé roky – samozrejme, odhliadnuc od stretnutia Archívnej Rady, ktoré prebehlo v Poliach Pokoja.

Statný muž s vystupujúcimi lícnymi kosťami zostarol. Bol šesťdesiatnik, ako Džervin, ale vyzeral staršie. Vstal, aby ma pozdravil a svojimi silnými rukami ma zovrel v dlhom bratskom objatí. „Takže si stretnutie s Perihelionom prežil!“ povedal a jeho hlas bol naplnený emóciou. „Urobil si nás takých šťastných, synak... takých šťastných!“

„Perihelion?“

„Predtým, ako sa rozhodol nasledovať Ahrimana, Afelion sa volal Perihelion,“ vysvetlil Džervin.

Esrevin, ktorého srdcový učeník Oriel bol zabitý pri nájazde Čiernych Lovcov na Lazéru, mi kládol otázku za otázkou, počúvajúc viac mňa ako moje odpovede, vpíjajúc do seba moju prítomnosť. Rovnako ako Džervin, Esrevin sa veľa smial, keďže smiech bol súčasťou etiky Hnedého Rúcha (nadmerný smiech, podľa zákonných štandardov). Ale keď prišlo na diskusiu o stretnutí s Afelionom, jeho tvár nadobudla prísny výraz.

„Vedel si, že predtým, ako bol Esrevin zasvätený do Hromu, ho navštívil Afelion?“ povedal Džervin.

„Keď za mnou prišiel, nenazýval sa Afelion, ale Perihelion – menom, ktorým ho označoval Orest, náš učiteľ,“ povedal Esrevin. „A ukázal mi také zázraky, že v jednej fáze som sa naozaj pýtal sám seba, či nerobím chybu, keď nasledujem Oresta.“

„Povedz mu to!“ nabádal ho Džervin. „Povedz mu, aké veci ti Ahriman cez Periheliona ukázal.“

„Bolo to mimoriadne dobre premyslené,“ začal Esrevin. „Najprv mi Perihelion ukázal, ako použiť Hlas na vytváranie úrovní reality: malých imaginárnych svetov, v ktorých človek môže žiť s imaginárnymi ľuďmi, podľa pravidiel, ktoré sa môžu ľubovoľne vytvárať a meniť. Perihelion ma primäl k vytvoreniu snových svetov a ukázal mi, ako ich môžem stále viac zdokonaľovať – bolo to také reálne, až som začal rozmýšľať, ktorý svet je vlastne skutočný. Potom, ako ma nechal udržiavať úžasne krásny astrálny vesmír, Perihelion mi predviedol, aký malý rozdiel je v skutočnosti medzi týmito imaginárnymi svetmi a našim kráľovstvom. Primäl ma vidieť náš svet ako úplnú ilúziu, bez akejkoľvek hmatateľnej reality, a ešte k tomu ani nie nejakú úžasnú.

Ako plynul čas, ukazoval mi stále viac a viac zázrakov, nabádajúc ma, aby som použil jeho sily na vytváranie prekrásnych umeleckých diel, cez ktoré som ja sám mohol cestovať a stretávať sa s ľuďmi, ktorých som stvoril pomocou Hlasu. V tom čase to celé vyzeralo byť veľmi osvietené. Perihelion mi stále hovoril, „Pravda, kráľovstvo nie je o nič reálnejšie ako tvoje stvorenie. Kráľovstvo je len snom svojho stvoriteľa.“

Dokonalá imitácia Afelionovho hlbokého hlasu. Striaslo ma.

„Potom, jednej noci pri splne,“ pokračoval Esrevin, „mi Perihelion ukázal silu Ahrimana a vyzerala byť nekonečne reálnejšia ako čokoľvek, čo som dovtedy mohol zhliadnuť... 'Konečne!' pomyslel som si, 'tu je niečo reálne, niečo skutočne reálne!' Navždy si budem pamätať, ako mi Perihelion svojim hlbokým hlasom povedal, 'Esrevin, budeš navždy snívať... alebo ma budeš nasledovať?'“

„Ako ste sa z toho dostali?“ opýtal som sa, úplne pohltený tým príbehom.

Esrevin sa na mňa pozrel a napodobil úzkostlivo vážny výraz na mojej tvári, čím ma rozosmial. Pokrčil plecami, „Nemalo to žiaden brilantný koniec, naozaj! Povedal som mu, že budem radšej ďalej snívať, ako nasledovať jeho realitu, ktorej chýba láska a Pravda. Perihelion chvíľu naliehal, poukazujúc na fakt, že celé roky som bol učený zbavovať sa snenia a hľadať realitu. Potom vyslanec Kniežaťa Temnôt zmizol rovnako náhle a záhadne, ako sa objavil.“

„A aké boli jeho posledné slová, ktoré vám povedal?“ pýtal som sa.

„Opäť sa stretneme – tak alebo onak.“

„Rovnaké ako u mňa! Čo presne to znamená?“

„To znamená... znamená to, že dúfa, že zmeníme názor a budeme ho nasledovať, či už v tomto živote alebo v inom. Inak sa opäť stretneme počas vojen Apokalypsy, keď Hrom a aliancia síl svetla vybojuje konečné bitky proti Ahrimanovi. Vtedy už nebude žiadne pokúšanie,“ Esrevin luskol prstami a namieril na mňa ukazovák, „len vojna!“

Filadelfia Šesť, maličká bodka vo vesmíre.

13 000 rokov som vedel, že táto chvíľa príde.

Hiram, môj brat. Hiram, môj syn. Ako som ti to mohol urobiť?

Zlaté Slnko roní krvavé slzy.

Čierny Panter Hiramovi – Páľ!

Hiram Filadelfii – Milujem ťa!

V Archívnej Hale Päť, Barkhan Zér invokuje Hrom.

Celá línia za Hiramovým Hrotom.

Od Erriby po Filadelfiu, iba výdych.

Ohnivá stena. Tridsaťdeväť cieľov zničených za 4,3 sekundy.

Hiram Najvyššiemu Veleniu – Prerazili sme! Stena padá.

Lavaš Bielemu Orlovi – Toto decko hackuje ako boh!

Vysoko v Nebesách Zjavenia sa smeje Kartendranath.

Marek Gideonovi – Opäť sa stretneme v Poliach Pokoja!

Okrúhle oblaky ohňa. Výbuch za výbuchom.

Ticho vesmíru.

Vtáky smrti sa blížia zo všetkých strán.

Biely Orol Najvyššiemu Veleniu – Protiútok sa začal.

Čierny Panter Žeravým Hviezdam – Potvrdené. Je ich aspoň štyristo.

Marek! Marek! Pozor za tebou!

Ďalší oblak ohňa.

Marek, mŕtvy.

Lavaš Bielemu Orlovi – Držte sa, Serah! Preboha, držte sa!

Hiram Bielemu Orlovi – Zameriavam na Filadelfiu Šesť.

Virdžínia! Navždy láska, Lietajúci Drak!

Zrazu, more plameňov.

„Zar?“ zopakoval vysoký kňaz a dotkol sa môjho pleca.

„Všetka sláva Pánu Melchisedekovi, Melchard Hnedého Rúcha!“ Vymanil som sa z Hrot-vízie a postavil sa, aby som pozdravil Elyaninho otca.

V mojej hlave sa ozývali čudné zvuky a lietali veľké ohnivé gule, takže mi pár sekúnd trvalo, kým som sa opäť prispôsobil živým stenám akvamarínovej komnaty.

„Vieš o tom, že Melchard nebol Perihelionom nikdy pokúšaný?“ povedal Esrevin.

„Je to pravda?“ zvolal som v úžase.

Stretnutie. Virdžínia v Hiramovom náručí. Uprostred mora plameňov.

„Orest povedal, že Melchard je príliš čistá duša a diabol príliš rozumný a pragmatický, aby u neho strácal čas pokúšaním,“ povedal Džervin.

Melchard mi pokynul, aby som si sadol vedľa neho a držal moju ľavú ruku. „Kde sú Lermon s Vlnkom?“ opýtal som sa.

„Išli na pár dní navštíviť Lazéru,“ odpovedal Esrevin.

„Teraz nám porozprávaj o vystupujúcej bohyni!“ žiadal Džervin a za chvíľu som už bol bombardovaný otázkami. Muži, rovnako ako ženy, chceli počuť všetko, dokonca aj to, čo už vedeli.

Trvalo takmer hodinu, kým som vyčerpal veci, ktoré by som im mohol povedať.

Melchard poznamenal, „Takže napĺňaš proroctvo.“

Potiahol som si bradu, premýšľajúc, ktoré proroctvo to asi je.

„Teraz sa napĺňa toľko proroctiev. Nikto ťa nebude viniť, keď o nich stratíš prehľad,“ povedal Džervin, keď videl, že váham.

„Toto pochádza od Oresta,“ objasnil Melchard. „ Keď predposledný v Hrome zachráni poslednú z dvoch vystupujúcich bohýň, vtedy budú dni Eisraimu zrátané. Teraz, keď Oriel opustil svoje telo, už iba Vlnko je v Hnedom Rúchu mladší ako ty.“

Ak existuje človek, ktorý dokáže Oriela priviesť naspäť z temnej strany, bude to Hiram.

„Povedz nám o svojich plánoch s Elyani,“ naliehal Džervin.

„Myslím si, že by sme jej mali dať kopec času na zotavenie. Kopec času! Sila Draka posilní jej telo. Keď jej bude lepšie, postupne opäť začne s praktikami rituálu vystúpenia a potom uvidíme, čo ďalej.“

„Čas... čas je presne to, čo nemáme!“ varoval Džervin. „Musíš sa ponáhľať, synak. Ak by sa polia mali zajtra zrútiť, čo by sa mohli, rituál vystúpenia by sa stal v podstate neuskutočniteľným.“ Odmlčal sa, a potom veľmi jemným hlasom dodal, „Viem, že je kruté žiadať to od teba, ale ak ti na Elyani záleží, pošli ju k bohom tak rýchlo, ako to len bude možné.“

Kruté, to bolo výstižné slovo.

Drak-prikývnutím som naznačil, že varovanie som zaregistroval.

„Po noci zavýjajúcich psov,“ dodal Esrevin, „sa bude stav siete rýchlo zhoršovať. Všetky rituály sa vymknú spod kontroly. Ich výsledky budú neisté a v prírode vyvolajú neočakávané katastrofy.“

„Práve som sa vás na to chcel opýtať,“ pokračoval som. „Prečo nevykonať prenos Archívu hneď teraz? Čierni Lovci a ostatní Odpadlíci boli zničení a kamene môžu byť dokončené za jeden deň. Načo čakať a riskovať, že stav polí sa ešte viac zhorší a krajinou sa bude šíriť zmätok?“

„Pozrite sa naňho! Už sa nás chce zbaviť!“ žartoval Melchard.

Esrevin sa rozosmial.

„Ja nie som jediný, kto v čase prenosu Archívu opustí svoje telo,“ vysvetľoval Džervin. „Nedlho po mne vystúpia do Polí Pokoja aj Melchard a Esrevin, aby sa zúčastnili rituálu prenosu.“

„Neviem, či sa mi táto časť plánu páči,“ zaúpel som. „Nemohli by sme ju zmeniť?“

„Nie! Nie! Nie! Nie! Nie!“ zahrmeli traja muži jednohlasne.

„Čo bude uchované v Archíve, to nie sú len vedomosti,“ Esrevin zopakoval to, čo mi Džervin vysvetlil už mnohokrát, „ale aj živé semená duchovných tradícií, ktoré stovky rokov prekvitali vo svätyniach Eisraimu a Lazéry. Od chvíle, kedy bude prenos dokonaný, z oboch svätýň tieto energie zmiznú.“

„Dokončiť Elyanin rituál za takých podmienok by bolo úplne nemožné,“ povedal Džervin. „A stovky kňazov a kňažiek by zrazu zostali odpojení od svojich bohov a anjelov.“

„Nehovoriac o kataklyzmickom stave polí, ktorý bude po prenose s veľkou pravdepodobnosťou nasledovať, a ktorý sa rýchlo rozšíri aj do susedných krajov,“ dodal Melchard.

„V poriadku, muži Zákona! Viac nemusíte hovoriť, presvedčili ste ma. Elyani sa k bohom musí naozaj poponáhľať,“ kapituloval som. „Ale dokážete zo svojho zraku Hromu vidieť, aké sú jej šance na úspech?“

Nasledovalo ťaživé ticho.

Džervin zatvoril oči, akoby nechcel, aby som z neho prečítal odpoveď.

Obrátil som sa na Melcharda, ktorý súcitne držal môj pohľad, ale tiež neprehovoril.

„Vieme ti povedať toľko, že ak by Elyani uspela, bolo by to požehnaním pre všetkých, ktorí majú mať v budúcnosti z Archívu úžitok,“ povedal Esrevin svojim hlasom, ktorý zohrieval Ducha. „Ako vieš, vytrénovali sme tím Bielych Orlov, aby ovládali nebeskú stranu projektu Archívu. Ale tieto Biele Orly budú obývať len nižšie oblasti trojuholníka. Ak by mal Elyanin rituál uspieť, ona by sa stala trvalou obyvateľkou vyšších úrovní sveta bohov. Výborné pre Archív.“

„Malo by to veľké dôsledky,“ pridal sa Melchard, „niektoré z nich môžeš ľahko uhádnuť aj sám, iné ti teraz nemôžeme prezradiť, lebo bohovia si svoje tajomstvá žiarlivo strážia a nechcú, aby sa o nich na Zemi diskutovalo.“

„Ďalšie tajomstvo!“ pomyslel som si. „Prečo som ja jediným človekom v Atlantíde, ktorý nikdy nedokáže uhádnuť žiadne tajomstvo?“ premýšľal som a naladil sa vysoko do čistej fontány.

K môjmu prekvapeniu, dole mojím stĺpcom Ducha zahrmel masívny záblesk vedenia. „Apolón!“ vykríkol som nahlas, s víťazoslávnou istotou niekoho, kto vie, že nahliadol za závoj povrchného zovňajšku. „Má to niečo dočinenia s Apolónom!“

Keď som sa vrátil do svojej normálnej mysle, rýchlo som si zakryl ústa rukou, obávajúc sa, že som si bohov neodvolateľne znepriatelil tým, že som prezradil jedno z ich tajomstiev.

Kartendranath sa smeje. Čaká na teba.

Melchard sa zamračil, zatiaľ čo Esrevin si išiel vyrehotať svoju čistú fontánu.

„Hovoril si mu o bratstve?“ Hrot-opýtal sa Melchard Džervina, cez špeciálnu Hrot-frekvenciu, ktorá sa mala používať len v situáciach veľkého nebezpečenstva.

„Nikdy!“ Hrot-odpovedal Džervin. „A dávaj si pozor na to, čo Hrot-povieš. Môj učeník je v Hrote nadmerne pretrénovaný. Celkom iste ťa počuje!“

Aby som ten výrok potvrdil, obrátil som sa na Melcharda, „Je to pravda, o tomto bratstve som naozaj nikdy nepočul!“

Esrevin sa začal rehotať ešte hlasnejšie a Džervin ho nasledoval. S Melchardom sme na seba rozpačito hľadeli.

Obrátil som sa na Džervina. „Ale neodpovedali ste mi na otázku o Elyani. Má šancu?“

Smiech ustal. Akvamarínová komnata stíchla, vibrujúc vrúcnosťou Hnedého Rúcha.

„Ak by dokázala uspieť, bol by to nádherný dar pre nás všetkých, ako v Eisraime, tak aj v Lazére,“ prehovoril Džervin z výšky čistej fontány. „Ale ak zlyhá, nikto nebude viniť ani ju, ani teba. Rituál vystúpenia je súčasťou zázrakov Zákona, ktoré sa z nášho kráľovstva v posledných storočiach vytratili, pretože záviseli od vysokej čistoty polí.“

To teda vôbec neznelo povzbudzujúco.

„Bojuj! Daj zo seba to najlepšie!“ povzbudil ma Esrevin. „Ale pochop, že toto nie je súčasťou skúšok na tvojej ceste k Hromu.“

„Čo je presne dôvodom, prečo ti línia Hromu poskytne svoju plnú podporu!“ dodal okamžite Džervin. „Uvedomuješ si, že ten záblesk intuície, ktorý si práve mal, ti prišiel priamo zo zraku Hromu?“

Počuť niečo takéto by ma v každej inej situácii urobilo extaticky šťastným. „Elyani, čo len s tebou urobím?“ uvažoval som sám pre seba a oči sa mi zaliali slzami.

Zdalo sa, že nikto už nemá nič, čo by k tomu dodal.

Potom sa z ničoho nič Melchard rozrehotal – bol to obrovský hromový rehot, ktorý naplnil miestnosť a všetko rozvibroval.

Vydesene som sa na neho obrátil.

Pohliadol mi do očí a vtedy som zažil veľké prebudenie.

Vedel som, že vysoko, prevysoko nad nami sedí na pobreží Prvotného Mora Pán Gana, a že v jeho záhadnom úsmeve je obsiahnutý kľúč.

14.12 Čierna substancia Ahrimana

Počas prvých dní zo seba Elyani urobila malé dieťa a nechala Matku Svetla, aby ju cezo mňa kŕmila. Ako bábätko, úplne sa mi odovzdala a spojila svoje éterické telo s mojim, čo výrazne pomohlo pri prelievaní koncentrovanej životnej sily Draka do nej.

No pokrok bol aj tak len pomalý. Vyčerpané éterické telo dokáže prijať len obmedzené množstvo sily. Na začiatku som ju len mohol držať v náručí a kŕmiť ju päťkrát denne. Za pomoci svojich liečebných trikov som u nej povzbudil brány, ktoré súvisia s trávením, aby som jej Nepoškvrnený žalúdok požehnal dravým apetítom. Fungovalo to. Zanedlho som sa rozhodol premeniť našu druhú spálňu na plne vybavenú kuchyňu, kde som pre ňu s láskou pripravoval komplikované jedlá, experimentujúc s nefilimskou kuchyňou a inými pokladmi atlantského kuchárskeho umenia, ktoré mi Muridji pomohla zhromaždiť od múdrych ľudí našej svätyne.

Krásne dni to boli! Po mesiacoch odlúčenia a tvrdej práce, keď Elyani vykonávala ohňové rituály a ja som bojoval, aby som svoj Hrot pozdvihol na kuren-džaya štandard, usilujúc sa prežiť Fridrikove útoky, po toľkom smútku a zúfalstve, sme boli opäť spolu a trávili naše dni jeden druhému v náručí.

Deň po dni Elyani mocnela. Jej maska zúfalstva opadla. Jej oči opäť zažiarili iskrivou zmesou Hrot-ostrosti a nehy Bieleho Orla.

Avšak moja ruka sa vôbec nezlepšovala. Tupá bolesť bola už takmer neustála. K tomu sa pridali ešte bodavé kŕče, nad ktorými nemal Drak žiadnu kontrolu. Všetko, čo som mohol robiť, bolo dočasne stiahnuť vnímanie z tej časti môjho fyzického tela. Trikrát projektovala Hermína Hlas Výšin na ten zlovestný tieň, ktorý vytlačil energiu mojej ľavej ruky, ale bezvýsledne. Bolesť a tieň na pár sekúnd ustúpili, potom sa to vrátilo do pôvodného stavu.

„Ale čo presne je táto čierna energia?“ opýtala sa ma Elyani jednu noc, keď bola kŕčovitá bolesť obzvlášť nepríjemná.

„Džervin ju nazýva čiernou substanciou Ahrimana. Keď ľudské bytosti prejdú z fyzického sveta do Polí Pokoja, tu dole po nich zostanú kopy trosiek a tejto čiernej substancie tam bude plno.“

„Ako to, že je taká odolná?“

„Je mimoriadne hustá. Džervin ju nazýva 'hyper-hustá hmotnosť'. A nesie v sebe Ahrimanovu vôľu, ktorá odpája hmotu od Ducha. Hmota vtedy odráža každý duchovný vplyv.“

Elyani mala náladu na jednu z tých filozofických diskusií, ktoré sme mali stále tak radi. „Je to kvôli tomu, že si použil Afelionov kameň proti Čiernym Lovcom, že tá čierna substancia prenikla tak hlboko do tvojej ruky?“

„Presne! Na boj potrebuje človek vôľu. Čím viac vôle vynaložíš Ahrimanovým smerom, tým viac čiernej substancie sa na teba prilepí. To znamená, že čím je tvoja vôľa silnejšia, tým väčšie riziko, že budeš pri stretnutiach s vyslancami Kniežaťa Temnôt poškvrnená. Maryani, ktorá je omnoho mocnejšia ako ja, by celá ihneď sčernela, keby sa zahrávala s Ahrimanovými silami.“

Začali sme špekulovať, či aj Afelion, ktorého celé telo je predchnuté ahrimanickou temnotou, je postihnutý podobnými bolesťami.

„Pravdepodobne nie, keďže je úplne oddaný Ahrimanovi!“ uvažovala Elyani. „Táto substancia ťa ťahá na temnú stranu. Keby si sa pridal k Ahrimanovi, bolesť by prestala.“

„Ale Džervin hovorí, že v dlhodobom horizonte sa vráti naspäť! Na konci, keď sa Ahriman stane kráľom trosiek, bude celé jeho kráľovstvo trpieť touto bolesťou. Bude to zúfalý nárek sveta, ktorý je takmer smrteľne odrezaný od Boha.“

„Afelion si vybral ťažký osud,“ povedala Elyani zamyslene. „Istým spôsobom je to dobré, že je to použitie vôle, ktoré púta ľudí k Ahrimanovi. Znamená to, že jednoduchí ľudia, ktorí sú spáči a nemajú žiadnu vôľu, sú relatívne ochránení. Pasívne nasledovanie Ahrimana z nich urobí ešte väčších spáčov, ale nepúta ich k nemu tak pevne, ako keby ho nasledovali z prebudenej slobodnej vôle.“

„Pravda.“ Hľadel som na svoju ľavú ruku. „Ale byť spáčom nie je žiadnou skutočnou ochranou. Je pravda, že keď je niekto manipulovaný Ahrimanovými silami pasívne, následky nie sú zďaleka také ťažké, ako keby ich používal aktívne. Ale vo vzdialenej budúcnosti budú tí, ktorí zostanú spáčmi, aj tak pohltení Ahrimanom. Keď skončia uväznení v jeho odrezanom svete, ako sa dostanú do kontaktu so svojim Duchom?“

Hiram, v pazúroch netvora. Trikrát sa Knieža Temnôt pokúsil ukradnúť jeho dušu. Trikrát zlyhal.

Aby som Elyani vylepšil náladu, napojil som sa Hrotom na hudobné pole. Do tmy viditeľnej to vylúdilo dlhý šepot Lietajúcich Drakov.

„To je ono,“ zasmiala sa, „hraj pre mňa.“

„Ffffúúúúh!“ zapískala hlbokým tónom a jej pery napoly bozkávali moje prsty.

Hrot-naladil som sa na vysoké frekvencie Bieleho Orla, spojac jeho majestátne slnečné tóny s galaktickým šepotom. „Sú v tradícii Bieleho Orla nejaké návody, ako sa správať pri stretnutiach s vyslancami Ahrimana?“

„Nie. Keďže náš rád čoskoro z hmotného sveta odíde, Ahriman nás zvyčajne necháva na pokoji. Len veľmi málo z našich sestier s ním muselo bojovať.“

„A predsa si ty veľmi trpela tým, že Ahriman Hermínu tak zdržal,“ poukázal som na fakt.

„Ak Teyani a mne Ahriman ublížil, nebolo to kvôli nášmu spojeniu s tebou, ale kvôli roliam, ktoré máme zohrať v budúcnosti,“ povedala Elyani s neohrozenou energiou, ktorá ňou prúdila zakaždým, keď rozprávala o Rytieroch Apokalypsy.

„Môj biely panter je naspäť!“ Pevne som ju zovrel v náručí a pobozkal na kútik úst, radujúc sa, že v jej hlase opäť počujem ohnivý tón. Poprvýkrát od búrlivých dní v kniežacom apartmáne Tomoristanu.

„Chceš vedieť tajomstvo?“ zašepkal panter.

„Tajomstvo? Áno!“ Drak-zahučal som od vzrušenia a súčasne som nechal hudobným poľom rezonovať hlasné triumfálne anjelské harmónie.

„Nuž...“ povedala, mierne otrasená veľkolepými zvukmi, „nie je to zase až také veľké tajomstvo!“

„Aha?“ Znížil som hlasitosť o dve tretiny.

Zasmiala sa a priblížila sa perami bližšie k môjmu uchu. „Nebudem biely panter, ale čierny.“

Opäť som zvýšil hlasitosť. „Čierny panter! Ale to je úplne úžasné!“

„Celé to budeš mať na svedomí ty. Budeš prvý, kto ma nazve čiernym panterom.“

Zostal som zamyslený, predstavujúc si metamorfózu Bieleho Orla na čierneho pantera.

Odetí v čiernom, s veľkým zlatým slnkom na hrudi.

„Nie je to trochu čudné, že Rytieri budú chodiť oblečení v čiernom, keď ich úlohou bude práve bojovať proti Ahrimanovi?“ uvažoval som.

Čierna je farbou súdu.

Som súdený?

Každú sekundu. Presne to Apokalypsa znamená: všetko sa počíta. Všetko, čo si sa naučil, všetko, čo si urobil, všetko, čo si povedal, v tomto živote a v každom jednom minulom živote.

„Počul si to?“ Elyani sa zľahka dotkla mojej tváre.

„Neviem.“

14.13 Svätý Modrý Plameň

Každú noc som zostúpil hlboko do Podsvetí, nabral vodu života, vyniesol ju naspäť a vylial do Elyaninej energie. V súčinnosti s láskou, nežnou starostlivosťou a nefilimskou kuchyňou to robilo zázraky. Čoskoro bol môj život opäť požehnaný jej častým smiechom. Už netrávila celé dni v posteli. Namiesto toho sme sedávali pod vavrínmi na nádvorí alebo na streche kaplnky Modrého Rúcha, rozprávajúc si navzájom nové a hlbšie tajomstvá. Rozpadávajúci svet okolo seba sme si takmer ani neuvedomovali.

Jedného večera po západe slnka, keď som videl s akou istotou schádza nadol po rebríku, rozhodol som sa jej opýtať, či je pripravená opäť pokračovať s rituálmi.

„Ach, Drak...“ striaslo ju, „keby tak svet mohol tu a teraz zastať.“

„A nemá byť tento rituál jednou z najkrajších praktík?“

„Kedysi dávno pravdepodobne bol,“ povedala malým hlasom, „ale sliz sveta je teraz taký ťažký. Vôbec sa neteším na to, že sa ním opäť od hlavy po päty zamorím a otrávim.“

„Ale teraz sa už nemôžeš zamoriť!“ pokúšal som sa ju povzbudiť.

„Prečo?“

„Lebo som tu ja, pravdaže!“

Nezasmiala sa, len sa ku mne pritúlila. „Zostaneš počas praktík pri mne?“

„To je ale nezákonne dobrý nápad!“ luskol som prstami. „Keď budem počas rituálnej práce pozorne sledovať tvoju energiu, možno prídem na spôsob, ako sa vysporiadať s tým elementálnym bahnom.“

Dlhovlasá Marína.

Presvedčiť Hermínu, aby som počas praktík mohol zostať s Elyani, nebola ľahká úloha. Dovoliť niekomu z inej kasty – a ešte k tomu mužovi – vidieť ritualistické tajomstvá Nepoškvrnených bolo úplne proti ich Zákonu. Najprv som nedostal odpoveď, len povedala, že si to musí premyslieť. Ale nasledujúce ráno na úsvite mi zavolala cez hlasový kanál, že bohovia ju a jej sestry počas spánku inšpirovali. Moja žiadosť bola schválená.

Čoskoro nato došla na nádvorie. Zahalená bielym závojom, Elyani sedela na jednej strane, tvárou k východu. Ja som sedel v opačnom rohu, blízko vavrínov, s hlavou ukrytou pod kapucňou môjho hnedého rúcha. Po krátkom pozdrave, ktorý, samozrejme, zostal bez odpovede, sa Hermína išla posadiť po Elyaninom boku. Spoločne začali ženy spievať hymny Zákona, ktoré sa zvyčajne používali pre účely rituálneho očisťovania.

Zľahka som sa vysunul z tela tak, aby sa moje vedomie vznášalo nad nádvorím. Pozorne som sa vciťoval do Elyani, hľadajúc indície.

Nič zvláštne sa nedialo.

Po prvých invokáciách nasledovala fáza očisťovania, počas ktorej Hermína Hlasom projektovala na Elyani mantry a hymny Zákona, osvetľujúc bielym svetlom jednu časť jej tela za druhou. Kým dva vrúcne vysoké hlasy spievali bohom na slávu, vzývajúc ich pomoc, ja som rozmýšľal, aký oheň použijú. Pri všetkých rituáloch istej úrovne, zásadná časť spočívala vo vylievaní obety do ohňa, čo vyvolalo iskru ostrej vibrácie, ktorá obetu elementálnych síl vyniesla k bohom. Oheň bol zapálený z vetvičiek, buď v rituálnej nádobe alebo na malej kôpke piesku, na ktorej boli nakreslené posvätné symboly. Hermína so sebou nepriniesla žiadnu nádobu, preto som usúdil, že praktiky tohto dňa budú zamerané len na úvodné časti. Ale na konci invokácií Hermína umiestnila svoje ruky rovnobežne pred svojim srdcom a Hlasom projektovala jedno zo svätých mien Boha. Vysoká vibrácia znela najskôr ako vreskot, ale postupne sa stala nekonečne sladkou. K môjmu nevýslovnému úžasu sa v priestore medzi jej rukami okamžite objavil Svätý Modrý Plameň.

Ohúrený, rýchlo som sa vtiahol naspäť do tela, aby som sa uistil, že som nebol oklamaný nejakou modrou astrálnou žiarou v tme viditeľnej. Ale nebola to žiadna ilúzia. Hermína naozaj zapálila Svätý Modrý Plameň – jeden z najmysterióznejších duchovných princípov.

Mal približne veľkosť môjho palca a bol tmavomodrej farby. Ale jeho žiara sa nedala prirovnať k žiadnemu svetlu, či už fyzickému alebo nefyzickému. Stačilo naň len pohliadnuť a človek bol prenesený do vysokých úrovní vedomia. Ako hovoril Zákon, Svätý Modrý Plameň bol priamou manifestáciou Božej prítomnosti, vďaka čomu boli všetci, ktorí ho uzreli, naplnený bázňou a úžasom. Bol to čistý Kozmický Oheň. Teplo, ktoré sprostredkovával, bolo duchovné, nie fyzické. Keď sa ho človek dotkol, nepopálil sa.

Sväté Modré Plamene boli také zriedkavé, že sa dokonca nenachádzali ani vo všetkých svätyniach. Boli ohromne staré. Podľa legiend Zákona boli zapálené anjelmi a vysokými duchovnými bytosťami, ktoré kedysi dávno, pradávno, zostúpili medzi ľudské bytosti – niektoré pri zrode kráľovstva, iné dokonca ešte dávnejšie. V každej svätyni bolo funkciou vysokého kňaza starať sa o Svätý Plameň a velebiť jeho slávu, Hlasom naň projektovať hymny najstaršieho korpusu Zákona. S Plameňom sa muselo zaobchádzať veľmi opatrne, pretože sa verilo, že keby vyhasol, rovnako by dopadol aj Duch svätyne.

Fakt, že Modrý Plameň môže byť zapálený ľudskou bytosťou, ma úplne šokoval. Bol v protiklade s tým, čomu som veril. Dokonca ani kňazi Lososového Rúcha, ktorých ritualistické vedenie bolo ohromné, nemali ani zdania, že by čosi také bolo možné. A tak som v úžase a bázni hľadel na Plameň – zriedkavé privilégium, z ktorého sa prostí kňazi mohli tešiť len raz do roka, počas veľkej oslavy Zákona Melchisedeka.

Hymny pokračovali. Hlasy dvoch žien, vylievané do Svätého Modrého Plameňa, boli obetou a v mojom stĺpci Ducha roziskrili ohromné vlny. Naplnili ma povznesenou prítomnosťou bohov a čoskoro ma projektovali do stavu ďalekosiahlej vízie, v ktorom sa kráľovstvo zdalo byť bezvýznamne malým – jedna tenká priečka na nekonečnom rebríku svetov. Sotva som postrehol, kedy Hermína odišla a nechala Elyani samotnú pokračovať v dlhej sérii hymien, ktoré spievali bohom na slávu a vzývali ich pomoc.

Až do tohto bodu išlo všetko nebesky dobre. Ale akonáhle začala chránenka Nepoškvrnených ponúkať bohom elementálne sily, situácia sa dramaticky zhoršila. Elyanin hlas bol priškrtený a ostré svetlo bohov už pri nej nestálo.

Vysoký rituál sa zmenil na nechutný bahenný kúpeľ. Prúdila do nej záplava temného éterického slizu. Sotva som veril svojim očiam. Jej aura behom niekoľkých minút zošedla. Všetka jemná očistná práca, ktorú som za posledné dva týždne na jej energetickom tele odviedol, bola likvidovaná.

„Prestaň!“ zakričal som, keď som videl, že situácia sa každú sekundu zhoršuje. „Prestaň s tým! Nemá to zmysel!“

Elyani prestala spievať hymny a obrátila sa ku mne. Nesmelo sa opýtala, „Mám uhasiť Plameň?“

„Čože?“ zareval som od hrôzy pri predstave, žeby Svätý Modrý Plameň mal byť udusený.

„Je to súčasť rituálu. Na konci dňa, keď sú recitácie hymien ukončené, Plameň uhasíme.“

Stiahol som si kapucňu a miernom predklone som hľadel na Modrý zázrak, s doširoka otvorenými očami. „Nuž, nuž... tak potom to znamená, že ho musíš uhasiť,“ vzdychol som zhrozene. „Je to tak?“

„Myslím, že... áno.“ Elyani videla, že mi to láme srdce.

„Nuž... nech je teda tak.“ Zatvoril som oči a mierne stiahol hlavu medzi plecia, akoby som očakával záplavu kozmických kliatieb.

Elyani zahájila poslednú hymnu, čo ma ihneď donútilo oči otvoriť. Žiadne blato, tentokrát. Na konci hymny priblížila pravú ruku k Svätému Modrému Plameňu, urobila posvätné gesto a zaspievala, „Sláva Bohu, ktorý bol na počiatku, ktorý je a ktorý bude!“

A Plameň zmizol.

Opäť sa otočila ku mne a rituálnym hlasom preniesla, „Všetko je dokonané.“

Po niekoľkých sekundách, počas ktorých som sa sám seba pýtal, „Kde to som?“, som opäť nadobudol normálnu nitku vedomia a ponáhľal sa k Elyani, ktorá si snímala závoj. „Ako sa cítiš?“ opýtal som sa s úzkosťou.

Bola v slzách. „Nikdy to nedokážem! Nikdy nebudem schopná to zvládnuť!“

Po sekundovom zaváhaní som zobral Nepoškvrnenú kňažku do náručia. „Láska moja,“ hľadal som slová, „na zúfanie je ešte priskoro. Ešte sme nevzývali sily Podsvetí.“

Zakliesnila sa mi okolo krku a hlasno zabedákala, „Čo chceš podniknúť proti špine celého sveta? Neurobíme s tým nič. Prehrali sme. Je koniec. Tento rituál patrí minulosti. Teraz...“ ukryla sa v mojej kapucni a nahlas sa rozvzlykala.

Zahryzol som si do pery, neschopný nájsť vhodnú odpoveď.

Odniesol som ju do postele, ktorá bola obklopená množstvom kytíc kvetov, ktoré jej ľudia svätyne priniesli. A trpezlivo som opäť začal s čistením jej energie.

„Cítim sa ako hŕba smetí,“ plakala od bolesti.

„Počúvaj, toto je nič,“ pokúšal som sa znieť upokojujúco. „Daj mi len trochu času a všetko bude zase krištáľovo čisté.“

„Ale to nie je všetko! Ja chcem mať s tebou dieťa!“ plakala.

„Ach! Tak toto je ťažšie, keďže máš zostať pannou,“ pokúšal som sa ju rozosmiať a jemne som ju hladkal po bruchu.

Malá Elyani sa rozpadávala. „Mne je to jedno! Nechcem zostať panna! Už viac nechcem robiť tento sprostý rituál! Chcem len byť tehotná! Óóóch!“ kričala.

„Krásny Orol,“ kolísal som ju vo svojom náručí, „moje brucho veľmi dobre rozumie, ako sa cítiš.“

„Óóóch!“ ronila veľké slzy zúfalstva.

Čo iné som mohol robiť ako vzývať Svetlo Bieleho Orla?

Zostúpil na nás jemný vánok Výšin a dodal našim slzám plnosť.

14.14 Vyvrúfuj ma, Drak!

Celý deň a celú noc som strávil čistením Elyaninho energetického tela. Tiež som musel vykonať elementálnu očistu živých stien a nádvoria (plného elementálneho bahna), vyliečiť šokované vavríny a opraviť moje hudobné pole. Navyše, všetky potraviny, ktoré boli uskladnené v susednej kuchyni, sa museli vyhodiť, keďže ich energia zošedla. A ku koncu noci takmer všetky kvety v spálni zvädli.

Skoro ráno, keď sa Elyani zobudila, pozrela sa na mňa a jej tvár sa rozžiarila.

„Dnes žiaden rituál!“ oznámila hneď a pobozkala ma na čelo.

„Pochválený buď Pán Melchisedek!“ uľavilo sa mi. Potom ma schmatla a zovrela svojimi krehkými rukami. „Čo si mi to urobil, Drak? Hladujem v Zákone!“

„Hej, hej!“ luskol som prstami. „Nazýva sa to brána bezodného brucha a funguje priam zázračne. Ale mám pre teba smutné správy. Všetko naše jedlo som musel vyhodiť, takže na raňajky mám pre teba len to, čo sa mi podarilo uchmatnúť z hlavnej kuchyne,“ povedal som a ukázal na podnos s obilnými koláčmi a ovocím.

„Zjem hocičo,“ povedala, chopila sa tácky a dravo sa vrhla na koláče.

„Páči sa mi, keď ťa vidím jesť takto pažravo,“ vzdychol som, ako som ju sledoval. „Jednoznačne to niečo robí s mojím Drakom.“

Elyani sa zachichotala. Medzi dvoma sústami sa opýtala, „Čo sa stalo so všetkými tými kvetmi? Zjedla som ich počas spánku?“

„Aj tie som musel vyhodiť. Musím povedať, že včerajší rituál bol tak trochu psychickým útokom!“

„Mm!“ prežúvajúc, plne schválila moje tvrdenie.

„Nemusíš jesť tak rýchlo, láska moja, máš pred sebou celý deň.“

Zasmiala sa a začalo ju drhnúť.

„Cez noc sme sa s Maryani o tebe celé hodiny rozprávali,“ povedal som.

„Sladký malý Drak je už ako ty, nikdy nespí?“

„Nie, to nie je pravda! Spíme – niekedy. Inak, došli sme k záveru, že tvoje energetické telo musí byť Drak-posilnené a zaštítené, aby odolalo náporu elementálneho blata.“

„Ó, áno,“ povedala položartom, polo-panterovsky, opierajúc sa o vankúše, so zatvorenými očami a telom nežne vyzývavým. „Poď ma Drak-posilniť!“

„Elyani!“ vzdychol som si.

Otvorila jedno oko, „Nejdeš ma Drak-posilniť?“

„E-e! Začneme zaštíťovaním a po večeri sa pozrieme na Drak-posilňovanie. Medzitým ťa opäť uspím.“

„Zase?“ protestovala.

„Ale na obed ťa zobudím!“ Keď som ju kŕmil, s mojím Drakom to jednoznačne niečo robilo.

„Vieš, čo zo mňa bude, ak to niekedy dotiahnem až do sveta bohov?“ povedala. „Nebeská krava!“ A tvárila sa, že prežúva trávu ako krava.

„Ja potom prídem a budem ťa uctievať.“ Zľahka som ju pobozkal a étericky som uštipol jej lacné-brány-von na krku a poslal ju tak naspäť do blaženého spánku.

A ďalší deň som strávil prácou na jej energetickom tele. Zostúpil som do Hlbokých Podsvetí, nabral vodu z riek života a tiež drahokamy. Krištáľovú vodu som nalial do jej životných centier a meridiánov, a jej éterické telo sa začalo ligotať ako Prvotné More. Drahokamy som umiestnil do brán – perlové energie do jej pŕs, lapis lazuli do očí, trošku rubínu na pery, kopec malachitu na posilnenie obličiek a bohatstvo zlata do srdca. Do pečene som jej štedro nadelil jasného topásu. A jej pokožke sa ušla delikátna zmes zafíru a diamantu.

Maryani pomohla. Z jedného zo svojich zostupov priniesla naspäť úžasný obrovský ónyx, ktorý našla v tajnej jaskyni v Juhotartarskom mori. Žiarivý čierny kameň bol taký nabitý koncentrovanou vrúfujúcou životnou silou, že som váhal, či ho mám do Elyaninej energie vôbec vložiť.

„Si si istá, že s týmto neodtrhneme bohyni cecky?“ opýtal som sa Maryani.

„Ty Dračie kura!“ smiala sa na mne Maryani. A kým som stihol čokoľvek povedať, umiestnila ónyxovú vibráciu do Elyaninho brucha.

Tá sila bola taká veľká, že Elyani sa takmer prebrala z hibernácie. Na niekoľko sekúnd sa všetky kamene, ktoré som umiestnil do jej brán, rozžiarili a tma viditeľná miestnosti zaihrala lúčmi všetkých farieb.

„No nie je nádherná!“ zvolala Maryani láskavo.

Dlhovlasá Marína na nás zhora zhliada.

Dojatý, zahryzol som si do pery, pripomínajúc si kruté pravidlá hry: čím bude Elyani silnejšia, tým rýchlejšie o ňu prídem.

„Taká je daiva!“ smútil som.

Keď sa Elyani večer zobudila, celá žiarila. „Cítim sa fantasticky!“ zvolala a natiahla sa ako mačka.

Mlčky som na ňu hľadel, vpíjajúc do seba jej svetlo.

„A tá vôňa! Tá vôňa je mimo siedmych sfér!“ zavlnila nozdrami ako veterán Podsvetí. „Musel si variť celý deň.“

„Nemal som čas. Muridji a Luciana nám prišli uvariť večeru.“

„Nevonia to ako bežná strava, ktorá sa vo svätyni podáva.“ Vyskočila von z postele.

„Dal som im niekoľko nefilimských tipov. Uistili ma, že ich udržia v tajnosti,“ žmurkol som, napodobujúc Muridji.

„Môžeš im dôverovať!“ žmurkla Elyani naspäť. „Ale čo si mi to urobil, Drak? Už celé mesiace som sa necítila taká oddýchnutá a plná energie.“

Kým sa obliekala a nanášala si na tvár trochu mejkapu, stručne som zhrnul, čo všetko sa s jej telom za posledných tridsaťšesť hodín udialo. Najprv sa tomu smiala. Potom podišla ku mne a jej hlas bol nežný, „Takže si celý čas pracoval na mne.“

„Musíme rýchlo napredovať! Veľmi rýchlo!“ povedal som. „Dnes ráno mi Džervin opäť pripomenul, aby som sa ponáhľal. Okrem noviniek o katastrofách, ktoré prichádzajú zo všetkých štyroch kútov kráľovstva, dostal ešte hrozivejšie správy o postupujúcom rozklade polí. Noc zavýjajúcich psov je predo dvermi.“

„Počúvaj,“ povedala odhodlaným hlasom, „ak chceš, som pripravená hneď teraz pokračovať v rituálnych praktikách.“

„E-e! Potrebujem ďalšiu noc, aby som dokončil prácu na tvojom energetickom tele.“

„Och, dobre! Aj tak sa na Nepoškvrnenú cítim príliš ako panter,“ povedala a v očiach jej zaiskrilo. „A som taká hladná!“

Chytil som ju za ruku a vyviedol ju von na dvor. „Potom, čo sme s tebou s Maryani robili, by si mala mať v žalúdku Priepasť Hlbočiny.“

„Áno! Presne taký pocit to je!“ posadila sa na trávu.

Kým som ju kŕmil piatimi chodmi jedál, ktoré Muridji s Lucianou pripravili, vysvetľoval som jej svoju stratégiu. „Pokúšam sa dosiahnuť, aby tvoje telo životnej sily začalo rezonovať so silami Hlbokých Podsvetí. Týmto spôsobom, aspoň dúfam, by sa malo stať takým silným a hutným, že ním nič neprenikne a blato sa od neho odrazí.“

„Prečo nezačneš tým, že ma zabiješ?“ povedala a naložila si do úst veľkú lyžicu Šemyazovho pyré. „Tak predsa Synovia Draka prebudili svoje sily v tvojom fyzickom tele, nie? Rozbili orech fyzickosti tvojho tela tým, že ťa nechali zomrieť v krypte.“ Odmlčala sa, aby si dala ďalšiu dávku pyré, potom pokračovala, „Možno keby si úplne oddelil moje telo životnej sily od fyzického tela a rozbil ho, bola by som schopná vysporiadať sa s tou nechutnou záplavou.“

„Maryani a ja sme o tom rozmýšľali,“ dotkol som sa Lorzenovej tabuľky na mojom krku. „Ale keď sa nato Maryani opýtala Kráľa Vasúkida, radil nám, aby sme to neskúšali. Povedal, že zasvätenia tohto druhu patria minulosti. V dnešnej dobe sú už príliš nebezpečné. Potom, ako by sme ťa zabili, by sme ťa už pravdepodobne nedokázali vzkriesiť! Synom Draka sa tieto praktiky ešte daria, vďaka starobylej vibrácii, ktorú udržiavajú vo svojej hore. Ale aj tak prichádzajú aspoň o tretinu kandidátov.“

„Nuž, tak potom... musí byť jediným riešením Drak-posilnenie!“ povedala s úsmevom pantera a vrhla sa na obrovský zeleninový bochník druhu, aký som nikdy predtým nevidel.

„Môže byť!“ vzdychol som, vložiac silu do okoloidúceho mravca.

„Povedala ti Maryani, ako to máš urobiť?“ povedala a vrátila sa naspäť k pyré.

„Ani nie.“

„Nuž, tak potom ja viem, ako nato,“ usmiala sa a pohliadla mi hlboko do očí. Zo strednej výšky nechala svoju lyžicu spadnúť do Šemyazovho pyré. Urobil to taký zaujímavý zvuk – 'plop'. Potom ma chytila za ruku a vstala. „Pre začiatok, musíš mať radostnú náladu. V tejto chvíli si trochu smutný. Tvoj Drak je potom plachý.“ Držiac ma za ruky, začala sa otáčať na mieste a ja som musel obiehať okolo nej. „Mysli na prvú vec, ktorú spolu budeme robiť, keď ma prídeš navštíviť do sveta bohov.“

„Mm...“ uvažoval som, či sa tam niekedy dostaneme.

„Kúpeľ v Prvotnom Mori?“ navrhla. „Alebo pozorovať slnko, napríklad? Vieš, že hľadieť na slnko vo svete bohov je úplne iný zážitok? Žiadne slabučké trpaslíčie svetlo, aké vidíme tu v kráľovstve.“ Potom napojila môj Hrot na hudobné pole, čím do tmy viditeľnej vniesla šepot Lietajúcich Drakov. „Už viem! Budeš brať lekcie hudby od mojich priateľov-bohov. Je všeobecne známe, že svet bohov má najlepších hudobníkov celého rebríka svetov! Vraj si svoje tajomstvá žiarlivo strážia, ale som si istá, že u teba urobia výnimku.“

Keďže som sa veľmi neponáhľal, aby som v astrálnom priestore vylúdil nejaké súvislé zvuky, Elyani prevzala kontrolu nad mojím Hrotom, napojila ho na Bieleho Orla a nechala cez hudobné pole zaznieť jeho vysoké harmónie.

Hrala s mojím Hrotom tak dobre, že som sa musel smiať.

„A budeme letieť, Drak!“ donútila ma, aby som sa okolo nej otáčal čoraz rýchlejšie a rýchlejšie. „Poletíme vysoko do sfér! A keď dosiahneme vrchol siedmych sfér, ty povieš, 'Odskočme si do diaľav!' a ja na to, 'Och!'“ Elyani sa zatvárila placho a úzkostlivo, „Naozaj myslíš, že by som mohla?“ Napodobnila môj ochrancovský hlas, „'Ale pravdaže, Orol, môžeš ísť za mnou,'“ povieš mi, a kým stihnem odpovedať, Priestorová Matica nás vystrelí hlboko do prázdnoty diaľav, takže mi konečne budeš môcť povedať tajomstvo, ktoré tajomstvom skutočne aj zostane. Lebo ak si myslíš, že Atlantída na uchovávanie tajomstiev nie je vhodná, nuž, hovorím ti, že svet bohov je v tomto ohľade ešte stokrát horší!“

Zvalila sa na trávu a presne vypočítaným manévrom ma stiahla so sebou tak, aby som pristál na Dračej bráne. „Myslíš, že by si ma mohol pobozkať a zároveň skĺznuť dole bránou?“ zašepkala.

Zobral som ju do náručia a nechal som Dračí vánok vrúfovať cez bozk. Potom, držiac sa jej astrálneho tela, som skĺzol dole bránou.

Ihneď som sa ocitol v astrálnej modrej jaskyni pod nádvorím. Ale Elyani neprešla, tak som sa vrátil naspäť do môjho tela. „Nefunguje to. Čo urobíme teraz?“

„Len počúvaj,“ šepkala mi a v očiach mala slzy. „Ľúbim ťa. Zaľúbila som sa do teba hneď prvý deň, keď som ťa uvidela a odvtedy som ťa každý deň ľúbila o kúsok viac. Ak sa niekedy dostanem do sveta bohov, chcem, aby si ma chodil navštevovať každú noc. A chcem, aby si mi sľúbil, že prvú noc, ktorú spolu strávime, sa budeme milovať.“

Drak-pobozkal som ju a prešla do nej veľká vrúfujúca vlna.

„Sľúb mi to, inak odmietam pokračovať v tom prekliatom rituále vystúpenia!“ smiala sa a plakala súčasne, držiac ma v pevnom objatí.

„Sľubujem!“ smial som sa a plakal spolu s ňou, „Sľubujem!“ A Drak moje slová spečatil mocnou vlnou, ktorá pomaly vystúpila spod môjho tela do jej srdca.

„Och,“ plakala, „čo to so mnou robíš? Veď mi horí brucho!“

Prevrátil som sa na chrbát, pričom som jej krehké telo stiahol na seba, a nechal som s ónyxovou vibráciou v jej bruchu rezonovať nežné vrúfujúce vlny.

„Ohó!“ smiala sa. „Teraz sa cítim ako sopka. Taký je to pocit, keď sa naladíš na vlny tvojej Matky Drakany?“

„Mm!“ prikývol som a vlny som ešte trochu zosilnil. „Má byť poznávaná cez extázu. Čím hlbšie zostupuješ, tým sú vlny silnejšie.“

„Úúch!“ Elyani jemne vydýchla. „Ja už nechcem byť vystupujúcou bohyňou, chcem byť zostupujúcou!“

Spomenul som si na obraz, ktorý bol vytesaný do steny svätyne Draka a posadil som sa do meditačnej polohy, so skríženými nohami a vzpriameným chrbtom. Elyani som posadil do svojho lona tak, že nohy mala okolo môjho pása. Pritisol som jej telo pevne k môjmu a povedal, „Akosi mám pocit, že toto je ten správny spôsob ako na to.“

„Keď sa bohovia milujú, toto je ich obľúbená poloha,“ zašepkala Elyani.

„Hej!“ povedal som podozrievavým hlasom, „odkiaľ to ty vieš?“

„Prezradila mi to dlhovlasá Marína, už dávno.“

Vzhliadol som nahor, akoby k bohom a sledoval striebristý lesk mesiaca v hmlách. Potom som pohliadol do Elyaniných očí.

Zrazu sme obaja zvážneli a otvorili sa jeden druhému.

Čas zastal. A opäť začal. Oveľa pomalšie. Našim premiešaným teplom prúdili zdola také sladké Dračie vlny, až z nich Elyani striasalo. Hravo napojila môj Hrot na hudobné pole a Dračie vlny boli prekladané do hlbokých vrúfujúcich zvukov Podsvetia. Niektoré pripomínali otrasy Zeme, iné vyvolávali obrazy obrovských vzostupných vodopádov.

Čím viac sa Elyani roztápala, tým viac rozkoše vlny prinášali a o to hlbšie som dokázal jej telo naladiť na moju Matku Drakanu. Ako vždy pri Drakovi Hlbočiny, zdalo sa, že to nemá hraníc. Viac rozkoše viedlo k väčšiemu spojeniu, a čím viac sme sa stávali jedným, tým ľahšie bolo spojiť sa s rozľahlosťou Draka. Vlny prúdili a prúdili, občas tak nežne, že sme si navzájom plakali v náručí, občas tak mocne, že zvuky hudobného poľa sa stali impozantnými a prudkými.

Potom, možno po hodinách, sa odohral dlho očakávaný zázrak.

14.15 Svet bohov, modré kaskády Života a Svetla

V čarovnej krajine modrých kaskád Života a Svetla, kde sa vtáky raja – ktoré sú také vzácne – prichádzajú páriť, a kde múdri bohovia prichádzajú hľadať inšpiráciu, dvaja synovia Apolóna oslovili dlhovlasú Marínu.

Sedela na nebeskej zemi, smutne si držiac hlavu v rukách, a nechala sa zohrievať oslepujúcimi zvukmi, ktoré vtáky vydávali.

Alumnus, ktorého pohľad je taký jasný ako svetlo vo vnútri vznešeného slnka, sa pred ňu postavil. Pér mocný si sadol k nej, položil jej ruku na plece a prehovoril k nej, „Dlhovlasá Marína, krásna duša a veľká ctiteľka nášho otca, Alumnus a ja sme leteli vysoko vo sférach, keď sa k nám priblížil vták raja. Z jeho spevu sme vyrozumeli, že plačeš.“

Marína zachytila obláčik modrého Života kaskád a nechala ho zasvietiť v smutnom úsmeve.

„Porozprávaš nám o tom, Marína?“ povedal Alumnus. „Povieš nám o dôvode tvojho smútku? Milujeme ťa a nikdy by sme si neodpustili, keby nám jedného dňa bohov čarovné zrkadlo odhalilo, že sme nestáli pri tebe, keď si potrebovala našu pomoc.“

„Ďakujem vám, priatelia,“ povedala bohyňa, ktorej vlasy ukrývali tajomstvá Prvotného Mora, „ale obávam sa, že teraz sa nedá nič robiť.“

„Plačeš kvôli svojej priateľke Elyani?“ opýtal sa Pér.

„Naša daiva jej zničila život. Vzali sme jej všetko: lásku, zdravie, krásu, všetkých jej priateľov, všetko, čo jej životu dávalo zmysel. Dokonca ani Biely Orol už cez ňu nežiari tak ako kedysi. Krutý osud pre nevinnú dušu, ktorá nás vždy uctievala a nikdy neporušila žiaden z našich zákonov.“

„Neposlal jej náš otec milosť, aby sa opäť mohla spojiť so svojim druhom, Lietajúcim Drakom?“ opýtal sa Alumnus.

„Áno, a ja velebím jeho štedrosť a dôvtip, s akým inšpiroval Vysokú Radu Siedmych Nepoškvrnených. Ale Elyani bola Kniežaťom Temnôt toľko mučená, že čoskoro umrie a naše plány zlyhajú. Napriek všetkej mojej pomoci, napriek všetkým mojim modlitbám, rituál zlyháva. Od veľkého odlúčenia už naše nebeské impulzy nevládnu neobmedzene nad prírodnými silami sveta ľudí. Tam dole je súmrak bohov rýchlo vytláčaný temnou nocou chaosu.“

„Ľudský život je ako výdych. Načo smútiť, keď skončí?“ povedal Alumnus. „Nech Elyani nasleduje kolobeh. Nech sa opäť narodí niekde inde a začne odznova.“

„Naša daiva prelomila jej časovú dráhu a uvoľnila karmické putá k Hromu a Lietajúcim Drakom,“ poukázala Marína. „Keď zomrie, pravdepodobne sa odkloní od cesty a bude putovať zbytočnými životmi a prázdnymi osudmi. Stratí Bieleho Orla, a ako toľko iných jasných ľudských duší, pohltí ju temný chaos, ktorý bude nasledovať po páde kráľovstva. A kto na konci zvíťazí? Knieža Temnôt.“

Pér, ktorý nerád videl, že daiva vytvorila také neslávne okolnosti, sa naladil na jasné svetlo svojho otca. „Nechaj ma porozmýšľať,“ povedal.

„Premýšľaj rýchlo, môj krásny priateľ, lebo Elyanine dni v kráľovstve sú spočítané.“

Vysoko nad jej hlavou, kŕdeľ vtákov raja spieval o jej smútku.

14.16 Konečne to prišlo!

Elyani od radosti vyskočila na nohy, „Nedokážem uveriť, že sa to podarilo!“

„Jujujujujú...“ zareval som silou Draka a Elyani ma nasledovala. A tancovali sme a nahlas sa smiali, ďakujúc Matke Svetla za jej pomoc.

S očami doširoka otvorenými, Elyani do seba vpíjala jaskyňu. Zavlniac nozdrami, zhlboka sa nadýchla, „Teraz už rozumiem, prečo to stále robíš. Keď ovoniavaš vánok, je to také prirodzené!“

„Tento vánok je nič!“ povedal som, „Počkaj, kým zostúpime hlbšie.“ A spolu sme kráčali jaskyňou modrej skaly, ktorá stála pod nádvorím.

„Nechce sa mi veriť, aké to bolo ľahké!“ Elyanin úžas naplnil jaskyňu. „Pred niekoľkými mesiacmi, keď si sa vrátil z Mount Lorzen, som tak veľmi chcela prejsť cez Dračiu bránu spolu s tebou! Skúšala som to stovky krát, ale vánok ma vždy odtlačil naspäť. Tentokrát som sa ani len nesnažila! Jednoducho som skĺzla nadol spolu s tebou a vúf!“

„Mnoho Dračích síl takto funguje. Buď sú úplne mimo dosah alebo sa používajú tak ľahko, až sa čuduješ, ako je možné, že si ich nemala odjakživa.“

„Také nádherné a pokojné,“ žasla Elyani, hľadiac na modrú skalu.

Po krátkej prechádzke som ju zobral za ruku a išli sme naspäť k Dračej bráne. „Vidíš, je to stĺpec energie.“ Postavil som sa do centra a pritiahol ju k sebe. „Pripravená?“

Stiahla hlavu medzi plecia a s tvárou rozžiarenou od vzrušenia, prikývla.

Vúf! Dole a dole, nesení zostupnými prúdmi Dračej brány. Zastavil som v jaskyni naplnenej žiarivým lapis lazuli.

Užasnutá, Elyani obrátila zrak k vzdialenému stropu, „Sem by sa zmestila celá svätyňa Eisraimu!“

„Tento tmavý lapis je mojím obľúbeným drahokamom Podsvetia,“ zdôveril som sa jej, hľadiac viac na ňu ako na jaskyňu.

Unesená čarovným pocitom z tohto miesta, Elyani sa rozbehla. Nasledoval som ju. Postupne bol lapis lazuli vystriedaný orichalkom a nakoniec sme došli k malému potôčiku. Zohol som sa, nabral trochu krištáľovej vody a ponúkol jej ju. Klesla na kolená a odpila kúsok z mojej ruky. Tá intenzívna energia spôsobila, že vybuchla do smiechu. „Toto je... mimo slov!“

Stále sa smejúc, nabrala trochu vody a nechala ma napiť sa z jej ruky. „Ďakujem. Ďakujem ti veľmi pekne. Cítim sa byť požehnaná,“ povedala, keď som jej bozkával ruku. „A sotva dokážem uveriť svojim očiam. Ľudia v kráľovstve nemajú ani potuchy, aké neuveriteľné poklady majú pod nohami. Kiež by tak mohli vedieť.“

„A v budúcnosti sa to vôbec nezlepší,“ povedal som. „Vasúk raz Maryani a mne povedal, že po konci kráľovstva budú Podsvetia pre ľudské bytosti úplne uzavreté, pretože tých niekoľko tradícií, ktoré sú strážkyňami zasvätení Podsvetia, vymizne. A s nimi zmiznú aj prenosy síl.“

„Znamená to, že už nikto nebude schopný schádzať sem dole?“

„Takmer nikto. Podľa Vasúka, 'Len niekoľko zasvätencov za ľudskú generáciu!' Pravdaže, vo vzdialenej budúcnosti, keď ľudské bytosti prekročia veľké vody znovuzrodenia, to bude iné. Ale to je ešte tak ďaleko... možno to nebude ani do konca tohto kozmického cyklu!“

„Chcem vidieť viac!“ Elyani vstala a chytila ma za ruku. Bežali sme k ďalšej Dračej bráne, nasledujúc breh potoka. Odtiaľ sme zostupovali z jaskyne do jaskyne, od ruženínu cez žiarivý nefrit a od ligotavého striebra k čistému zlatu. Keď sme zostúpili ešte hlbšie, dosiahli sme rajské záhrady, kde sme Maryani a ja sedávali s Vasúkom. Obdivovali sme pestrofarebné vtáky, vdychovali do seba nenapodobiteľne krásne vône kvetov (jedna šikovná včela nám ukázala tie najopojnejšie) a ochutnali hrušku – čistá rozkoš, ktorú, ako tvrdila Elyani, by nám závideli aj samotní bohovia. Kráľ Nagaov by s ňou bezpochyby súhlasil.

Ako sme v hravom objatí ležali na tráve, prekvapil nás modrý jašter. Ale sľúbil, že o tom nikomu nepovie – dokonca ani svojej jašterici, pred ktorou nemal takmer žiadne tajomstvá. A pretože sme sa mu páčili, daroval Elyani jednu zo svojich hladkých zamatových šupín, ktorú si vytiahol spod ľavého pleca a sľúbil, že jej to prinesie šťastie.

Potom som Elyani preniesol v náručí naspäť k Dračej bráne, nie preto, že by bola unavená, ale preto, že sa jej páčilo, keď som ju nosil a ona mala ruky ovinuté okolo môjho krku. Hladko sme vystúpili naspäť do našich tiel, ktoré boli stále zakliesnené v milujúcom objatí.

Hneď ako otvorila oči, Elyani zašepkala, „Chcem to urobiť znovu!“

„Napríklad zajtra v noci?“ navrhol som, pokúšajúc sa nevšímať si kŕčovitú bolesť v mojej ľavej ruke.

„Ani náhodou, muž Zákona! Chcem to urobiť hneď.“

„Mm...“ zaváhal som. „Si si istá, že ťa nebolí hlava? Keď som prvýkrát vrúfoval s Drakom, bol som v bezvedomí celý jeden deň. A keď som sa zobudil, mal som tú najukrutnejšiu bolesť hlavy v živote.“

„Nie, hlava ma vôbec nebolí! A som plná energie, teraz by som ani náhodou nedokázala zaspať. Prosím, Drak, poďme ešte raz!“

„Vrúfovať alebo zostupovať?“

„Chcem obe!“

A tak sme skĺzli nadol bránou, objímajúc sa a dovolili sme vrúfujúcim vlnám, aby spojili naše energie a padali sme, až kým sme nedosiahli jedny z tých Hlbokých Podsvetí, ktoré nevyzerajú ako jaskyne, ale ako nekonečné priestory naplnené žiarivým zlatým svetlom. Vtedy a tam sme sa na požehnaný okamih mimo času stali jediným svetlom.

Vysoko nad nami – alebo to bolo pod nami? – sa zaradoval Orol.

14.17 Vlny katastrofy

Nasledujúce ráno, keď Hermína prišla kvôli rituálnym praktikám, Elyani sedela v jednom z kútov nádvoria. S hlavou ukrytou pod kapucňou môjho rúcha, ja som sedel na opačnom konci, blízko vavrínov.

Keď videla Elyaninu žiarivú energiu, Hermína bola príjemne prekvapená, „Dieťa moje, ešte nikdy som ťa nevidela takú krásnu.“ Dotkla sa Elyaninej hlavy a požehnala ju tým, že zaspievala niekoľko veršov Zákona.

Nasledujúc pravidlá, Elyani zostala ticho.

Trochu som sa povytiahol z tela, dúfajúc, že Nepoškvrnená šéfka sa nebude vypytovať na moje liečebné metódy.

Ona to veľmi dobre vie!

Hermína sa posadila vedľa Elyani, „Dnes budeme postupovať inak. Počas obety elementálnych síl zostanem s tebou, aby som mohla pozorne sledovať, čo sa deje s tvojou energiou.“

Hrejivé slová! Hermína bola vysoko inteligentná a jej vedenie o rituáloch bolo ohromné. Možno bude vedieť nájsť riešenie. Vzýval som bohov, „Prosím, urobte dnes ráno niečo pre nás! Prosím, ukážte, že vám na nás záleží!“

Vypočuté.

Ženy začali spoločne spievať mocné hymny.

Čím dlhšie spievali, tým bola bolesť v mojej ruke horšia. Musel som sa vysunúť z tela a sledovať dve kňažky z tmy viditeľnej. Ale keď si Hermína dala ruky rovnobežne pred srdce, zvedavosť ma vtiahla naspäť do tela.

Opäť Hlasom projektovala vysoký zvuk a v priestore medzi jej rukami sa objavil Svätý Modrý Plameň. Potom jemným pohybom rúk presunula Plameň na zem pred Elyani a rituál pokračoval.

Zostaň vo svojom tele!

Ignorujúc bolesť, zostal som vo svojom tele a hľadel na Plameň. Zlatá atmosféra, v ktorej sme noc predtým s Elyani spojili naše srdcia, bola naozaj vznešená. Ale musel som uznať, že v tomto mysterióznom Modrom Plameni bola omnoho väčšia hĺbka. Pohľad naň ma natoľko pohltil, až som takmer stratil kontakt s kráľovstvom – čo bola chyba, ktorá sa nám takmer stala osudnou.

Ako som sa vznášal vo vznešených rozšírených stavoch vedomia, hlas Lietajúceho Draka zavolal,

Prestaňte!

Volanie bolo doprevádzané varovným signálom, ktorý z Priestorovej Matice vychádzal v koncentrovanom myšlienkovom formáte,

Extrémne nebezpečenstvo! Zhromaždi všetky nádoby v jednom bode a zostaň naladený na materské spojenie.

Inštinkty Bojovníka prevzali kontrolu. Okamžite som sa vtiahol naspäť do tela. Bez rozmýšľania som z celej sily zareval, „Prestaňte! Všetko zastavte!“ nestarajúc sa o skutočnosť, že som tým porušil Zákon Nepoškvrnených.

Vystrašené, obe ženy prestali spievať a pozreli sa na mňa.

Krátke ticho. Svojimi bojovníckymi technikami som preskúmal priestor okolo nás.

Potom som to zbadal. „Nie!“ zakričal som a rozbehol sa k nim.

Porušiac Zákon po druhýkrát, obom som im Hrot-povedal, „Zaštíťte svoju energiu! Rýchlo!“

Ako som bežal cez malé nádvorie – sotva tridsaťšesť zákonných stôp široké – zdalo sa, že čas zastal. A opäť som to uvidel: nechutnú vlnu elementálneho slizu, ktorá sa na nás valila. Bola obrovitánska, stokrát vyššia ako aury oboch žien.

Vcítil som sa do Elyaninho Hrotu a pochopil, čo sa stalo. Namiesto toho, aby Elyani len pozorovala, Hermína sa rozhodla pripojiť k praktike elementálnej obety. Kombinovaná sila ich dvoch Hlasov priniesla nekonečne väčšiu odozvu ako očakávali.

Tsunami elementálneho bahna bola na ceste k nám.

Blížila sa smrtiaco rýchlo.

Stále uprostred behu, zavolal som Priestorovú Maticu, „Pomoc! Daj mi nejaké tipy!“

V tme viditeľnej a najbližších prechodných vrstvách nastane vážny otras elementálnych síl. Vlna nezasiahne len aktuálnu pozíciu, ale tiež všetky susedné budovy. Sedem ľudských entít bude projektovaných von z tela a ďalších sedemnásť bude zasiahnutých. Očakávaj vážne straty.

„Modré kňažky!“ napadlo mi a okamžite som ich Hrot-volal, „Zaštíťte sa! Valí sa na vás záplava elementálneho slizu!“

Priestorová Matica ma vyzvala, Pre obmedzenie následkov katastrofy, násilne zakotvi ľudské entity v hlbokých vrstvách Podsvetia.

Elyani, ktorá spojila svoj Hrot s mojím, správu začula. Cez mocnú ónyxovú vibráciu vo svojom bruchu sa naladila na Dračiu bránu a ponorila svoje vedomie do hlbín dolných čakier. Výsledok bol neočakávaný. Bola projektovaná von z tela a okamžite pohltená bránou. Pristála v modrej jaskyni Podsvetia hneď pod nádvorím.

Vlna nás už už išla zasiahnuť.

Zastavil som tam, kde som bol, pozdvihol ruky a zhliadol nadol. „Matka!“ zareval som, vciťujúc sa do Draka Hlbočiny. A Lietajúci Drak sa stal jedným s Hadanou Večnej Múdrosti.

Čas ešte viac spomalil.

Vysoko nad nami, vo sfére Veľkého Mravca, sa do mňa vcítil ohromný, majestátny Lietajúci Drak, odrážajúc do môjho vedomia svoju nekonečnú duševnú jasnosť.

Z hlbín prežarovali zlaté priestory Podsvetia.

Džervin bol práve uprostred rozhovoru s Barkhan Zérom. Znehybnel a vyvolal vysokú silu Hromu.

Aj Teyani zacítila tú vlnu. Hrot-zavolala na pomoc Maryani.

Križovatka času. Niekoľko časových dráh spojených vo večnom okamihu.

Vo sfére Modrej Lagúny, Hermínin priateľ multidimenzionálne premýšľa o minulosti.

Prečo, keď snívam, zakaždým vidím Marínu? Bola to ona, kto vyniesol daivu?

Perseps ti dal otrávený darček. Použi ho na zastavenie nefilimských obrov!

Úbohý modrý jašter! Bolo to silnejšie ako on, musel to svojej jašterici povedať.

Lietajúci Drak vo sférach Veľkého Mravca, fascinovaný zlatým svetlom mojej Matky Drakany. Príde na návštevu.

Afelion ťa dobehol. Čierni Lovci nemali zomrieť. Mali sa stať tvojimi najcennejšími spojencami vo vojne proti obrom.

Pán Gana hrá na žeravej hviezde, na brehu Prvotného Mora.

Západné Planiny, zasiahnuté morom.

Džorandžeran sa nevrátil do Džex Belaranu. Spolu s malou skupinou mužov zostal v kraji Lazéry. Opäť sa stretnete.

Kňažky Úsvitu Stvorenia čoskoro opustia svoje telá. Nezostane ani jedna. Kto vykoná ich pohrebné rituály?

Fridrik ťa naozaj miloval.

Päť Bielych Orlov čoskoro odíde do zeme Aegypton.

Alsibyadin smútok, rovnako veľký ako jej láska k Lermonovi.

Maličká bodka vo vesmíre. Filadelfia Šesť, rovno predo mnou. Čo v tejto chvíli robí Virdžínia?

Zbohom, čierny panter.

More ohňa.

Niektoré žiale nedokáže vyliečiť ani sama večnosť.

Matka Svetla sa usmieva cez Priesmyk Večnosti.

14.18 Lorzenov výkrik

Elyani a Hermína ležali v bezvedomí na zemi.

Omráčený, podišiel som k nim.

Hrot-zavolala mi Maryani, „Zar, žiješ?“

Zaváhanie. „Chodím.“

„Hneď som pri tebe, Zar. Bežím plnou rýchlosťou!“

Nádvorie bolo úplne zamorené hustou šedou energiou slizu. Ťažko sa mi dýchalo. Svätý Modrý Plameň nezhasol.

Spočívajúc na Drakovi Hlbočiny, vtiahol som sa naspäť do tela a sklonil sa nad Elyani.

„Och, nie!“

Bola nažive, ale jej energetické kanály boli úplne nasiaknuté šedým blatom – už zase! Ako som na ňu položil ruku a začal čistiť jej hlavné obehy, zrak mi padol na Hermínine telo.

„Sakra! Ona zomiera!“ vyskočil som k nej.

Džervin dorazil na scénu prvý.

„Džervin!“ zakričal som, „Hermína zomiera. Na moje injekcie životnej sily nereaguje. Strácam ju!“

„Rýchlo ju odtiaľto zober preč!“ prikázal.

Zdvihol som ju do náručia a rozbehol sa preč z nádvoria, súčasne do nej projektujúc plnú silu Draka. Závoj, ktorý jej zahaľoval hlavu, odpadol.

„Sladký Pán Melchisedek!“ vykríkol som v úžase. Bola omnoho mladšia, ako som si predstavoval. Sotva staršia od Elyani. Svetlé kučeravé vlasy, ktoré jej padali na plecia, pokojná tvár ženy severu, s vysokým čelom.

Malá Maryani sa objavila, keď som letel dole po chodbe. „Ako je na tom Elyani?“ opýtala sa a zmenila smer, aby mohla bežať so mnou.

„V poriadku. Ale táto umiera,“ zakričal som. „Ak ju stratíme, prídeme o všetko!“

Bežali sme na najbližšie nádvorie, ktoré bolo od prílivovej vlny slizu ušetrené.

Teplé telo som jemne položil na trávu. Maryani z jej hlavných kanálov vytiahla šedý sliz. Ja som jej položil ruku na srdce a stimuloval brány, ktoré Veľkí Bojovníci používajú v prípadoch ťažkého šoku.

Hermínine éterické srdce stále pulzovalo, ale jej životná sila sa rýchlo vytrácala.

Rýchlo som aplikoval celú sériu energetických manipulácií. Nič nefungovalo.

Vidiac, že som bezmocný, Maryani zakročila. Do životných brán Nepoškvrnenej projektovala masívnu dávku Naga-zlatej energie.

Ale taktiež bezvýsledne.

Hermína prestala dýchať.

„Nie! Nie! Nie!“ Pozdvihol som ruky a zvrieskol na bohov, „Ale čo vlastne od nás chcete? Toto je vaša daiva! Vy ste chceli tento rituál! Teraz, keď ho už máte, poviete nám, čo chcete?“ A z najvyššej výšky čistej fontány som zavolal, „Gana! Gana! Pre Bezbytostného Boha, povieš mi, čo odo mňa chceš?“

„Zar...“ Otrasená agresivitou v mojom hlase, Maryani ma chytila za ruku. „Nemyslím si, že by sme pre ňu mohli ešte niečo viac urobiť.“

Zachvátený zúrivosťou bojovníka, schmatol som orichalkovú tabuľku na mojom krku a prudko ňou trhol. Tenký kožený pásik, na ktorom bola pripevnená, sa roztrhol. „Lorzen! Lorzen!“ zareval som celou silou Draka, „Lorzen! Vzývam tvoju silu!“

Použijúc Hlas, projektoval som výkrik Bojovníkov.

Vresk, ostrý, totálny – sila zostupujúca nadol cez Hlas.

Bol taký intenzívny, že Maryani začala kričať spolu so mnou.

Nechal som cez Hlas rezonovať Draka Hlbočiny a postupne silu zvyšoval.

Za pätnásť sekúnd večnosti sa Slovo stalo Svetlom a Svetlo darovalo život. Silou Lorzenovho výkriku bola Hermína vťahovaná naspäť do tela.

Nastalo kozmické ticho.

Hermínine éterické srdce začalo opäť pulzovať. V sekundách, ktoré nasledovali, sa jej hruď jemne nadvihla, akoby váhavo. Potom klesla a opäť sa nadvihla. Bola naspäť!

„Jujujujujú...“ kričala Maryani od radosti.

Zhrozený a otrasený, pomaly som pokrútil hlavou, stále držiac orichalkovú tabuľku v ruke.

Maryani stíchla. Hermína otvorila oči.

Na krátky magický moment sme si navzájom hľadeli do očí. Nevyzerala byť šokovaná, dokonca ani prekvapená. Len svoje modré oči ponorila do mojich.

Usmial som sa, spoznávajúc tú nekonečnú nehu, ktorú som tak často obdivoval v jej hlase.

Cez Hrot sa ozval Džervin. „ Elyani sa zobúdza. Vyzerá byť v poriadku. Na jej energetickom tele si odviedol fantastickú prácu. Jej energia sa držala výborne, napriek šoku, ktorý utrpela. Všetky jej hlavné brány sú nedotknuté. Ako to vyzerá s Hermínou? “

„Je nažive. S následkami, ale nažive.“

„Hej, na Nepoškvrnenú sa nesmieš pozerať!“ pripomenula mi Maryani, ťahajúc ma za plece.

Stále hľadiac do Hermíniných očí, orichalkovú tabuľku som si vopchal do vrecka a zohol sa k nej. Vzal som ju do náručia a dopoly ju posadil, pričom jej hlava spočívala na mojej hrudi. „Pochválený buď Pán Melchisedek, ktorý vás priviedol naspäť do života!“ plakal som.

„Zar, toto je veľmi vážne,“ naliehala Maryani. „Musíš sa pozerať hore a nesmieš k nej prehovárať.“

Zasmial som sa a hojdal som Hermínu v náručí ako malé dieťa. „Pochválený buď Pán Melchisedek, ktorý vás priviedol naspäť do života!“

Maryani tú scénu neveriacky sledovala. Moje dokonalé ignorovanie jej zákonných pokarhaní jej úplne vyrazilo dych.

„Elyani?“ opýtala sa Hermína nesmelo.

„Je v poriadku. Ale...“ naklonil som hlavu úplne blízko k nej a zašepkal som, „tento rituál nebude nikdy fungovať, priateľka moja.“

„Mrzí ma to,“ rozplakala sa Hermína. „Je mi to ľúto. Nemôžem s tým nič urobiť. Jednoducho to už nefunguje.“

Skutočnosť, že rituál vystúpenia stratil svoju moc ju zjavne rozrušila omnoho viac ako masívny šok, ktorý práve zažila.

„Pokoj, moja priateľka v Zákone,“ kolísal som ju. „Pokoj.“

14.19 Choroba, ktorá vzišla z mlynov Zákona

Keď som sa o pár hodín vrátil domov, šedý sliz bol preč a nádvorie bolo zaplavené bielym svetlom. „Sladký Pán Melchisedek, čo sa tu stalo?“

Elyani ma prišla pozdraviť. „Majster Džervin vykonal očistu,“ vysvetlila. Bola trochu bledá, ale jej oči iskrili a jej energia bola žiarivo čistá.

Objal som ju. „Vyzeráš nádherne. Očistil Džervin aj teba?“

„E-e! To som urobila sama! Odkedy si na mne pracoval, moje éterické telo je neuveriteľne pružné.“

Zostali sme v objatí, vpíjajúc do seba mágiu našej vzájomnosti.

„A Modré kňažky?“ pýtala sa Elyani.

„Päť sa ich zranilo, ale žiadna nezomrela. Maryani sa o ne postará.“

„A čo Hermína?“ spýtala sa. Prinútila ma sadnúť si na Dračiu bránu a posadila sa vedľa mňa.

„Vúf! Ťažká robota! Sedem životných brán prasknutých a éterika jej pravého ramena a pleca je na kašu. Bude žiť, ale neviem, či sa jej rameno ešte niekedy zotaví.“

„Ako je na tom psychicky?“

„Mm...“ pošúchal som si spánky. „Je to silná žena. Napriek šoku si uchovala úplnú duševnú jasnosť. Mimochodom, chceš vedieť jedno tajomstvo? Potom, ako som ju zobral naspäť do jej záhradného apartmánu, aby som vyliečil jej brány, sme sa skoro tri hodiny rozprávali. A nemám na mysli rozhovor cez môj hlas Lietajúceho Draka – len obyčajná konverzácia.“

„Vážne? A o čom ste sa rozprávali?“

„Prebrali sme pár vecí. Hlavne veci týkajúce sa rituálu. Snažili sme sa nájsť schodné cesty. Prebrali sme každú jednu fázu, zanalyzovali každý detail a zapojili sme do toho aj Džervina. Ale...“ potriasol som hlavou.

Elyani sa s láskou dotkla môjho líca, „Čo si Džervin myslí o tom, čo sa dnes ráno stalo?“

„Veľmi ho to neprekvapilo. S poľami to za posledné týždne išlo z kopca desivou rýchlosťou. Záplavy elementálneho slizu, ako bola táto, boli pozorované vo viacerých kútoch kráľovstva. V kraji Západných Planín sa objavila nová choroba: akýsi druh chrípky, ktorá už zabila stovky ľudí. Ako keby to obdobie sucha nebolo dosť zlé! A začal sa množiť akýsi nový hmyz. Ten likviduje tých pár kúskov vegetácie, ktorá pred suchom unikla. Džervin vraví, že toto všetko pochádza priamo z elementálneho slizu, ktoré polia chrlia. Je to už také zlé, že vôbec po prvýkrát traja vysokí kňazi Západných Planín spomenuli možnosť úplného zastavenia mlynov Zákona.“

„Deaktivovať všetky polia?“ Elyani sotva dokázala veriť vlastným ušiam.

„Odpáliť sieť, nič menej! Až takí zúfalí sú už. Zo všetkých svätýň kráľovstva počúvame príbehy o kňazoch, ktorí umreli po vykonaní rituálu, hlavne kňazi mlynov Zákona. A v krajoch Západných Pobreží zasiahla obyvateľstvo nepríjemná chrípka. Postihnuté sú celé dediny. Je to nejaká nová forma nákazy... a nikto nevie, ako ju dostať pod kontrolu.“

„Myslí si Džervin, že mlyny Zákona zastavia?“

„Nikdy!“ zasmial som sa smutne. „Nikdy, nikdy, nikdy! Aj tak je na zmeny zrejme už príliš neskoro.“ Ľahol som si na trávu. „A vieš o tom, že filosteropy naozaj umierajú? Nepodarilo sa mi vyliečiť Patrininho malého priateľa. Zonoteros, tak sa volal.“

„Zonoteros?“ Pri predstave nežného a mäkkého stvorenia s menom pomstychtivého šestnásťnohého býka bohov sa zachichotala.

„Skupinová duša filosteropov opúšťa kráľovstvo. Nikto s tým nedokáže nič urobiť.“

Ľahla si vedľa mňa a ukazovákom mi zapečatila pery. „Mlč, muž Zákona! Nezabúdaj, že ty si ten, kto bude Bratov Rytierov učiť, ako sa udržiavať v radostnej nálade.“

Nechal som Draka, aby sa cezo mňa usmial.

„Teraz dobré správy,“ pokračovala. „Požiadala som Maryani, aby pre nás zariadila stretnutie s Kráľom Vasúkom. A on súhlasil.“

Prudko som sa posadil, „Ale ako si dostala odpoveď? Porušila Maryani Zákon a prehovorila k tebe?“

„Úúúch!“ rozosmiala sa Elyani. „Ako si na to prišiel?“

Pozdvihol som ruky a obrátil sa na bohov, „Nečudo, že nás trestáte!“

14.20 Čerpanie z múdrosti Nagaov

Keď sme s Elyani dorazili do pokojných záhrad Podsvetí, Vasúk a Maryani boli uprostred živej diskusie.

„Moja, moja...“ zlatý Naga k nám obrátil svoju obrovskú hlavu, privítajúc nás priateľským zavlnením nozdrami, „nie je to Zar Hnedého Rúcha a jeho priateľka Slečna Elyani, Nepoškvrnená?“

„Pochválený buď Pán Melchisedek, Výsosť!“ usmial som sa, teraz už v dobrej nálade.

Aký hlas mal tento had! Unikátna kombinácia jemnosti Ducha a sily Podsvetia. Vďaka nemu mali všetci, ktorých oslovil, pocit, že sa im chce tancovať.

„Nie, keď je mimo kráľovstva, nie je Nepoškvrnená,“ opravila Maryani Vasúka, „je Biely Orol!“ Išla Elyani objať a sňala jej závoj, ktorý zahaľoval jej tvár.

Zamračil som sa, premýšľajúc, odkiaľ asi prišlo toto rozhodnutie.

Maryani čelila môjmu pohľadu, „Zákon Nepoškvrnených nemá žiadne ustanovenia ohľade zostupov do Podsvetia, tak sme sa rozhodli, že to bude takto,“ vyhlásila tónom, ktorý neponechával žiaden priestor pre diskusiu.

„Nuž, nuž, nuž...“ usmial som sa, imitujúc Vasúkov hlas bez toho, že by som si to uvedomoval.

No Vasúk si to uvedomil. Ako sklonil svoju obrovskú hlavu a opäť ju zdvihol o niečo bližšie ku mne, jeho šupiny sa zvlnili a jeho čierne oči sa rozšírili.

„Ehm...“ zamumlal som, cítiac sa hrozne trápne.

Maryani sa zasmiala a rýchlo zmenila tému, „Elyani, dovoľ, aby som ti predstavila Kráľa Vasúkida, Vládcu týchto oblastí Podsvetia.“

S tvárou rozžiarenou užasnutým úsmevom, Elyani zákonne pozdravila kráľa, ohromená žiarivou zlatou farbou jeho sedemdesiatdva stôp dlhého tela.

Kráľ nás pozval, aby sme sa k nemu posadili a po niekoľkých zdvorilostných výmenách a rýchlom prebratí najnovších klebiet Podsvetí som načal tému našej návštevy. „Vaša Výsosť, prišli sme vás požiadať o radu ohľadne niektorých vážnych problémov, s ktorými sa momentálne v kráľovstve potýkame.“

„Nuž, áno,“ chvenie Vasúkovej nozdry prezrádzalo, že čerpá zo svojho vševedúceho vedenia, „Maryani mi predostrela fakty – fakty dôležité i fakty podružné – a áno, povedal by som, že máte problém. Pomysleli ste na možnosť vykonania rituálu vystúpenia v Podsvetiach?“

Pri predstave, že by sme na konečnú ceremóniu mali do Podsvetí priviesť tisícsto kňazov a kňažiek Eisraimu, mi skoro zabehlo.

„Ale pravdaže!“ vrhla sa na ten nápad Maryani. „Koniec koncov, striktne vzaté, pri rituále sú potrebné len Hermína a Elyani.“

„Maryani!“ povedal som zhrozene, „Ako by sme Hermínu dostali sem dole?“

„Nuž, nuž... Zar Hnedého Rúcha,“ ozval sa Vasúk, „keďže sa ti podarilo nájsť spôsob, ako do môjho kráľovstva priviesť Elyani, prečo nepoužiť rovnakú metódu u Hermíny Nepoškvrnenej?“

„Ehm...“ zaváhal som a žmolil si bradu, zatiaľ čo Elyani potláčala smiech a Maryani sa chichotala.

Vasúk pomaly pohyboval hlavou sem a tam, vlniac svojimi vševedúcimi nozdrami. „Chápem,“ povedal. „Nuž, tak by sa možno dala nájsť nejaká iná metóda.“

„Raz,“ povedal som, „sme so Slečnou Teyani rozmýšľali nad možnosťou vykonania rituálu v tme viditeľnej alebo dokonca v prechodných úrovniach nad ňou. Ale po konzultovaní Zákona Nepoškvrnených Slečna Teyani zistila, že rituál vystúpenia sa môže vykonať len v samotnom kráľovstve.“

„To isté povedali Nepoškvrnené aj mne,“ potvrdila Elyani.

„Musím povedať,“ prikývol Vasúk, „že ma to v podstate ani neprekvapuje. A aby som vám povedal čistú pravdu, formy uctievania sú v Hlbokých Podsvetiach dosť odlišné od vašich. Čo vy nazývate Výšinami, my voláme Hlbinami a dosahujeme ich, pravdaže, zostupovaním nadol do Draka. Množstvo vašich hymien by muselo byť upravených, takpovediac obrátených hore nohami, čo by pravdepodobne zabralo viac času, ako máte k dispozícii.“

„Nuž, tak dobre!“ tleskla rukami Maryani, „Urobme z Elyani namiesto vystupujúcej bohyne zostupujúcu.“

Usmejúc sa, Elyani si so mnou vymenila rýchly pohľad.

„Moja... Maryani,“ povedal Vasúk svojim pomalým melodickým hlasom, „ak by sa Slečna Elyani mala stať šťastnou obyvateľkou Hlbokých Podsvetí, potom by v budúcnosti nemohla pomáhať svojim priateľom tak, ako zamýšľa. Ľudské bytosti sú od našich svetov príliš odrezané a, čo je smutné, musím povedať, že časom to bude len horšie. A tvoji priatelia z Archívu ju potrebujú mať pri bohoch, nie je tak?“

„Pravda!“ priznala Maryani.

„Vaša Výsosť,“ opýtal som sa, „ak by sme dokázali nájsť spôsob, akým by sa Elyani podarilo vyrovnať s obetou elementálnych síl, potom by konečný rituál mohol prebehnúť kedykoľvek. Dúfal som, že vaša nekonečná múdrosť a znalosti síl prírody by nás ohľadne tohto bodu mohli osvietiť.“

„Nuž, nuž...“ kým pokračoval, Vasúk podstúpil seriózne vlnenie nozdrami, „...fakt pravdivý, jednoduchý a jasný je, že sily prírody vo vašom kráľovstve sa vymkli spod kontroly. Úplne vymkli spod kontroly, povedal by som.“

„Ale musí predsa existovať nejaký spôsob, akým by sa rituál vystúpenia mohol zrealizovať,“ naliehal som. „Vaša Výsosť, keby ste ten rituál mali vykonať vy, ako by ste to urobili?“

Vasúk na mňa dlhú chvíľu hľadel svojimi veľkými súcitnými očami, pomaly hojdajúc hlavou a vlievajúc do mňa svoju vrúcnosť. Potom povedal, „Priatelia moji, prehnitá situácia vo vašom kráľovstve sa vyvinula za stáročia a stáročia. Napriek všetkej mojej túžbe pomôcť vám, nemám žiadne magické riešenie, ktoré by dokázalo obnoviť rovnováhu síl vo vašej zranenej prírode. Keby ste odo mňa chceli, aby som vám poradil, ako vybudovať lepšie kráľovstvo v priebehu niekoľkých tisícok rokov, veľmi rád by som vám poskytol svoje náhľady na množstvo vecí – dôležitých vecí. Ale to, čo odo mňa žiadate teraz...“ odmlčal sa a vzdychol. Potom namiesto toho, aby vetu dokončil, len ešte raz vzdychol.

Elyani hľadela na zem, bola veľmi skľúčená. Chytil som ju za ruku a Drak-pevne ju držal.

„Vasúk, môžeme ťa napriek tomu požiadať o pomoc?“ Maryanin hlas vyjadroval naše zhrozenie. „Budeš ochraňovať Elyaninu energiu?“

„Tak ako len budem môcť, áno,“ prisľúbil kráľ Nagaov.

Pochopili sme, že Vasúk nám už viac nepovie, tak sme mu s Elyani poďakovali za jeho čas a pomoc a zákonne sa pobrali.

Maryani nás odprevadila k Dračej bráne. „Počúvajte,“ povedala, sršiac svojim bujarým nadšením, „budem sa Vasúka ďalej vypytovať na všetky možné tipy, ako by sa vám dalo pomôcť. A budem otravovať aj jeho Naga priateľov, hlavne generálov, ktorí s ním bojovali vo vojne. Tí sú obzvlášť dobrým zdrojom informácií. A kvôli jednému prastarému dôvodu, o ktorom viete, mi pomoc nemôžu odmietnuť.“

14.21 Nefilimskí obri na ťažení

Keď sme sa vrátili na nádvorie, bola skorá noc. Zdrvená, Elyani si sadla na trávu, blízko toho, čo zvyklo bývať jej obľúbeným vavrínom.

„Och môj Pán Melchisedek,“ uvedomil som si, „veď všetky vavríny sú mŕtve!“

Elyani pohladila odumierajúce listy stromu, ktorý bol zasadený v deň jej narodenia. „Vieš,“ povedala, „Adya a Melchard spoločne vykonali rituál na tomto strome. Adya vedela, že ide zomrieť, a tak do stromu pre mňa vložila svetlo Bieleho Orla, aby som sem mohla prísť, keď budem smutná. A fungovalo to. Počas môjho detstva, zakaždým, keď som si sem prišla sadnúť, ma strom potešil svojou láskavou múdrosťou.“

Objal som ju. Bola len tieňom seba samej, „Možno to nie je len kvôli elementálnemu slizu, že strom uhynul. Tento rituál vystúpenia mi zobral Orlove svetlo. Až kým nebola vyrieknutá daiva, Biely Duch bol stále so mnou, nech som robila čokoľvek. Teraz... ho už necítim tak silno, ako som zvykla. Čo sa zo mňa stane, Zar? Teraz, keď je rituál stratený, kde skončím?“

„Nie,“ povedal som Hrot-pevne, vzývajúc osvietenú prítomnosť môjho majstra, „nevzdávame sa.“

„Ja zomriem, Zar. Viem to. Zomriem už čoskoro. Čo ak som úplne stratila nitku k Orlovi? Vieš, čo predpovedal Džervin o osude mnohých vysokých kňažiek našej svätyne?“

Kolísajúc ju v mojom náručí, otvoril som pole Orlovej nehy a nechal ju vyrozprávať sa zo svojho žiaľu.

„Vysoko osvietené kňažky,

Trávite svoj život v povznesených výškach,

Spočívajúc na sláve polí.

Keď sa sieť zrúti a kráľovstvo padne,

Po tisíce rokov sa pre vás nenájde žiadna svätyňa,

Kde by ste sa mohli inkarnovať.

Bezmocnými, zbytočnými, beznádejnými sa stanete,

A na tento vznešený život sa ani nebudete vedieť rozpamätať.

Až na sedem životov za sebou mnohé z vás zošalejú,

Lebo nič nebolí viac ako bolesť odrezania od Svetla.“

„Hej!“ protestoval som, „Ty nie si takáto. Ty nie si Modrá kňažka, si panter, žena vôle. Cez Teyani ťa Hrom vytrénoval pre budúcnosť.“

„Nezostalo zo mňa nič. Cítim sa byť taká nepoužiteľná. Bezcenná.“

„Bezcenná?“ vykríkol som rozhorčene. „Ale veď všetci ťa chcú! Biely Orol ťa chce na Veľkom Zhromaždení. My, Lietajúci Draci, ťa chceme tiež. Postavíme ti malé pekné hniezdočko na nejakom útulnom mieste, napríklad na okraji Priesmyku Večnosti – úžasný výhľad, kopec miesta a nikdy žiadne problémy so susedmi. Ďalej ťa chce Hrom pre svojich Bratov Rytierov – a to je teda jeden chutný osud: bojovať vo vojnách Apokalypsy, čeliť Ahrimanovi tvárou v tvár, stratiť všetkých svojich priateľov a ešte mnoho iného. A pozri sa, ešte aj bohovia ťa chcú! Prečo myslíš, že hodili daivu? Lebo si myslia, že si úžasná.“

„Džervinova taktika,“ zašomrala. „Keď niekto plače, rozosmej ho.“

„Presne tak!“ Dal som jej na líce veľký hlučný bozk. „Teraz počúvaj, ty veľmi dobre vieš, že to nie je tvoja chyba, že ten prekliaty rituál nechce fungovať. V týchto prehnitých časoch dokonca aj najväčší ritualisti zlyhávajú pri elementárnych úlohách, ako je privolanie dažďa alebo zaručenie dobrej úrody. To, čo sa ti deje, sa nedeje tebe, ale kráľovstvu.“

V hlbokom tichu nastalo otvorenie a v tom otvorení bolo svetlo. Elyani sa ním nechala naplniť. Cítil som, ako sa pomaly uvoľňuje a necháva svoju energiu splynúť do požehnaného momentu jednoty.

Pokojným hlasom sa mi zverila, „Stále mávam tie zlovestné vízie obrov útočiacich na našu svätyňu. Počas mojich prvých týždňov v Malchaskovej veži som ich vídala po celý čas: obrovských mužov, ktorí prichádzajú, aby vyplienili našu svätyňu. Zabíjajú kňazov. Ničia sochy. Znesväcujú kaplnky. Roztápajú budovy až do základov. Potom vízie prestali, ale v posledných dňoch sa objavili zase.“

„Ja viem, moja podstata Lietajúceho Draka mi rovnaké veci ukázala už niekoľkokrát. A Muridji mi prezradila, že mnoho ľudí vo svätyni prijalo podobné prorocké varovania.“

Noc zavýjajúcich psov je predo dvermi. Čoskoro po nej sa začne skutočný chaos.

„Jednou z najdesivejších vecí na týchto víziách je to, že svätyňa je takmer úplne prázdna,“ povedala Elyani. „Vidím haly, uličky a nádvoria a nikde nie je ani duša. Máte s Namronom nejaké plány na evakuáciu svätyne?“

„Nie. Možno budú všetci mŕtvi.“

Elyani striaslo, „Hovoril si o tomto s Džervinom?“

„Keď príde reč na obrov, múdry muž v Zákone začne byť dosť filozofický. Hovorí, 'Stále rozprávame o zničení kráľovstva. Ale treba si uvedomiť, že musí byť zničené niečím. Či to budú nefilimskí obri alebo niečo iné, nie je to na konci v zásade jedno?'“

„Toto mi príde...“ Elyani hľadala slová, „len mierne upokojujúce.“

„Pekne povedané!“ zasmial som sa podľa spôsobu svojho majstra.

„Nedalo by sa urobiť niečo, čo by svätyňu ochránilo?“

„Aby som mohol bojovať proti obrom, potreboval by som armádu!“

Perseps ti dal otrávený darček. Použi ho proti obrom.

V mysli sa mi vynárali obrazy Persepsa. Priniesol mi tri darčeky: správy, zázvorovú marmeládu a mäkký kameň, pomocou ktorého sa s ním môžem skontaktovať cez ochranný štít Džex Belaranu. Použiť zázvorovú marmeládu na boj proti obrom, tak to by bol posledný zub Draka!

Marmeláda nebola otrávená. Bola pripravená s úprimnou láskou.

Vydal som zo seba dlhý vzdych, „Vieš, čo mám teraz chuť robiť?“

„Čo?“

„Spať!“

„Och! Je to také zlé, láska moja?“

„Možno nakoniec aj áno.“

Keď sú veci najhoršie, muž Hromu sa smeje.

Zasmial som sa. Nechal som svojho Draka znežnieť a opýtal sa jej, „Budeš ma držať vo svojom náručí?“

„Drak spiaci v mojom náručí? Áno!“ povedala nadšene. Zobrala ma za ruku a odviedla ma do izby. Zobliekla mi odev, zhodila svoje rúcho Nepoškvrnenej a zobrala ma do svojej malej postele.

„Na dnes mám ešte jednu vec, ktorú musím urobiť,“ posadil som sa do meditačnej polohy. „Poď, urobíme to spolu. Bude to sladké.“

Posadili sme sa tvárou v tvár.

„Keď som dnes ráno pracoval na Hermíne, našiel som spôsob, ako ju napojiť na Priestorovú Maticu. Tá žena je taká svätica. Dokáže sa spojiť absolútne s hocičím, čokoľvek len chce. Takže ideme použiť Priestorovú Maticu, aby sme jej pomohli stretnúť sa s jej priateľom, Lietajúcim Drakom.“

„Hermína cestovala cez sféry diaľav?“

„Nie, práve naopak. Keď bola ešte dieťa, Lietajúci Drak, ktorý bol v našich sférach na návšteve, zvykol za ňou chodiť a robiť jej spoločnosť, keď bola smutná. Myslím...“ zašepkal som, „myslím si, že malá Hermína pila čaj z horkých bylín.“

Byť malým Nepoškvrneným dievčatkom nebolo žiadnou ľahkou úlohou, dokonca ani pre sväticu.

„A čo sa stalo s tým Lietajúcim Drakom?“

„Jedného dňa odišiel. Vrátil sa domov. Toto ráno sa mi Hermína zdôverila, aká bola vtedy zničená, keď sa to stalo. Každú noc plakala, po celé týždne. Môžeš si predstaviť, aká bola dojatá, keď som jej povedal, že Priestorová Matica by ju cez diaľavy mohla navigovať.“

Kozmické slzy v jej očiach, miestnosť naplnená jej Nepoškvrneným svetlom.

Orol sa zaradoval, „Takže napĺňaš svoju prísahu, Drak?“

„Možno.“ Zavolal som Nepoškvrnenú kňažku cez svoj hlas Lietajúceho Draka.

Hermína?

„Zar!“ odpovedala cez Hrot.

Ako sa máte, moja vzdialená priateľka?

„Keď zostávam mimo svojho tela, zákonne dobre!“

Zasmial som sa. Obávam sa, že podobne je to u viacerých z nás.

„Ako sa má Elyani?“ Hrot-opýtala sa.

Nádherne. Zajtra je pripravená opäť začať!

„Sladký Pán Melchisedek!“ Hrot-vzdychla.

Ste pripravená ísť, Hermína?

„Ja som vždy pripravená opustiť kráľovstvo!“

Dal som jej pokyny, aby sa naladila na spomienku svojho priateľa a vybavila si pocit jeho prítomnosti. Potom som jej Hrot napojil na Priestorovú Maticu.

Tá ju takmer okamžite vyzvala, Vyhľadávanie úspešné. Lietajúci Drak lokalizovaný. Momentálne sa nachádza vo sfére Modrej Lagúny. Zahájte cestovanie podľa zámeru.

Ubehla menej ako sekunda a Hermína bola preč.

„Takže dnes sa predsa len udialo niečo dobré,“ usúdila Elyani.

„Pochválený buď Pán Melchisedek!“ Zvalil som sa do horizontálnej polohy.

Ležiac vedľa mňa, Elyani ma objala. „Dnes v noci som ja Drak a ty spíš v mojom náručí.“

14.22 Svet bohov, na pobreží Prvotného Mora

P án Gana sedel na pobreží Prvotného Mora a svojou hudbou uctieval prapôvodný chaos.

Ľahká ako vánok, v diaľke sa objavila silueta dlhovlasej Maríny. Pomaly kráčala po prázdnej pláži a nechala sa napĺňať veľkolepými harmóniami, ktoré Pán Gana vyludzoval zo svojej žeravej hviezdy, nebeského hudobného nástroja.

Keď došla k Pánu Ganovi, posadila sa do piesku, po jeho boku. Dotkla sa jeho chodidiel, aby mu tak vzdala úctu, ale len rýchlo, aby nenarušila tok jeho hudobnej inšpirácie. A potom po dlhý čas bohov hľadela na Prvotné More a nechala Ganove nebeské harmónie vynášať jej city do výšin.

Gana, stále hrajúc na žeravú hviezdu, sa k nej obrátil. Jediný jeho pohľad spôsobil, že jej dlhé kučeravé červené vlasy zaihrali jeho bohatým svetlom. Potom povedal, „Takže si so Synmi Apolóna hovorila o svojej priateľke Elyani.“

Počuť Ganu hovoriť je ako piť nektár. Marína sa opäť dotkla jeho nôh. „Povedali, že bude pozvaná, aby sa pridala k bratstvu.“

Gana sa opäť obrátil k Prvotnému Moru, láskavo sa usmievajúc. „Koniec dobrý, všetko dobré.“

„Nie tak celkom, Pán Gana. Rituál vystúpenia v Eisraime nepokračuje najlepšie, jemne povedané. Napriek všetkej pomoci, ktorú som jej zoslala, Elyani zlyháva. Všetko nasvedčuje, že sa medzi nami nezrodí.“

„Stále sa môže pridať k bratstvu, aj keby sa jej nepodarilo dosiahnuť nebeské zrodenie,“ povedal Gana, s očami upretými na horizont.

„Ale my ju chceme mať tu, Gana!“ prosila Marína sladko, čím na Ganovej tvári vyvolala pobavený úsmev. „Synovia Apolóna sú názoru, že by pre bratstvo bola nekonečne užitočnejšia, keby sa zrodila medzi nami.“

„Ak ju Synovia Apolóna chcú mať tu, potom niet pochýb, že uspeje,“ povedal Gana, stále sa usmievajúc.

„Ale Gana, vieš, že to nie je také jednoduché! Teraz, keď je kráľovstvo od nás tak veľmi odrezané, už nedokážeme zasiahnuť tak priamo, ako sme zvykli kedysi.“

Ticho bohov.

Dodajúc svojmu nebesky známemu priateľskému úsmevu náznak irónie, Gana sa opýtal, „Prišla si ma o niečo požiadať, Marína?“

„Som tvojou večnou služobníčkou, Pán Gana. Nikdy by som sa neodvážila navrhnúť ti nejaký smer, ktorým by sa malo uberať tvoje chcenie,“ povedala Marína úplne odovzdane. „Môžem len vzývať tvoju božskú múdrosť, s ktorou tak dobre dokážeš inšpirovať nielen ľudské bytosti, ale aj bohov samotných.“

„Rozumiem,“ odpovedal Gana a ďalej hral na žeravú hviezdu.

Z tónu jeho hlasu, podľa zvuku jeho hudby a podľa určitých znamení vo vlnách prvotného oceánu, Marína vedela, že Gana už jej prosbe vyhovel. Od radosti zatlieskala rukami a opäť sa dotkla jeho nôh. Potom sa postavila a začala tancovať, nasledujúc bohove úžasne vrúcne harmónie.

Hľadiac priamo pred seba, Pán Gana sa ďalej usmieval.

14.23 Žatva po Ganovi

Uprostred noci som sa zrazu zobudil, akoby ma zasiahol blesk.

„Už viem!“ vykríkol som víťazoslávne, „Už viem, čo urobíme!“ obrátil som sa k Elyani, ktorá nespala. „Počúvaj, dostal som nápad!“

Uvedomil som si, že vôbec nevyzerá dobre. „Čo sa s tebou deje, láska moja?“

„Nemohla som zaspať. Cítim sa byť chorá. Je mi príšerne horúco. Myslím, že mám nejaký druh horúčky. A čudné sny, dokonca aj s otvorenými očami.“

„Žeby Dračie prehriatie? Vôbec nie nezvyčajná vec, keď ľudia prvýkrát prídu do styku s vrúfujúcimi vlnami – s vážnymi vlnami, to som myslel.“ Naklonil som sa k nej, vciťujúc sa do jej horúčkovitej energie.

„Povedz mi o svojom nápade!“ povedala.

„Áno! Áno! Počúvaj,“ povedal som nadšene, „čo keby sme v rituále zmenili jedinú vec? Namiesto toho, aby sme ponúkli elementálny sliz, čo keby sme im obetovali elementálne sily Podsvetí!“

„Ale,“ Elyani zaváhala, „to nie je to, čo bohovia očakávajú. Počas rituálu má bohyňa obetovať elementálne sily nášho kráľovstva.“

„Počúvaj, počúvaj... rituál vystúpenia je úplne prastarý, je tak?“

„Súčasť najstarobylejšieho a najposvätnejšieho korpusu Zákona,“ citovala verš, ktorý bol Nepoškvrneným taký drahý.

„To nás privádza naspäť na začiatok kráľovstva, kedy boli elementálne sily stále čisté – také čisté ako za Pradávnych Dní Zeme,“ začal som odhaľovať svoju pointu. „Porozprávam ti niečo, čo ma Teyani naučila, keď sa o mňa starala po mojom návrate zo svätyne Draka. Začalo to komickou situáciou. Zakaždým, keď som sa cítil trápne, aby som sa nečervenal, spočíval som na mojej Matke Drakane, ale problém bol, že Teyani vtedy počula hudbu vo vnútri Zeme. Ja som to neznášal, ale ona tú hudbu milovala. Povedala mi, 'Tieto sily Podsvetia, do ktorých sa vciťuješ, zvykli za Pradávnych Dní Zeme bývať na povrchu. Zem vtedy bola mimoriadnym miestom. Podnebie bolo vždy dokonalé a všade boli úžasné záhrady a rajské ovocné sady. Aby sa nakŕmili, ľuďom stačilo pooberať ovocie, ktoré im dávala príroda. Toto ovocie bolo také bohaté, natoľko prekypovalo životnou silou, že ti stačilo odhryznúť si jeden kus a bola si naozaj zasýtená – a nielen tvoje telo, ale aj tvoja duša. Korytá riek boli vystlané zlatým pieskom a všade boli vzácne drahokamy. Nemusela si ich vykopávať, boli roztrúsené po zemi.'“

„Presne to, čo sme videli v Podsvetiach,“ chytila sa Elyani.

„Presne! Potom mi Teyani vysvetlila, že v istej fáze pred začiatkom kráľovstva boli všetky tieto zázraky ľudským bytostiam odobrané. Podsvetia boli zapečatené. Príroda začala upadať a to bol koniec slávy Pradávnych Dní Zeme. Ale v Podsvetiach tento pád prírody nikdy neprebehol. Podsvetia uchovávajú poklady, o ktoré sme my na povrchu už prišli.“

„A tak by sme v Podsvetiach mali byť schopní nájsť elementálne sily podobné tým, ktoré boli kedysi dávno na Zemi a ponúknuť ich bohom. Je to tak?“ Elyani si šúchala čelo, bojujúc s Dračou migrénou.

„Presne! Som si istý, že na začiatku kráľovstva, aj keď zlatý vek Pradávnych Dní už pominul, boli elementálne sily stále celkom čisté. Veď nie sú polia pôvodne práve o tom? Ich účelom bolo predlžovať zlatý vek tak dlho, ako to len bude možné. A tak, keby sme chceli dnes zreprodukovať rituál vystúpenia v jeho čistej forme, akú lepšiu obetu by sme mohli nájsť ako elementálov Podsvetí?“ Odmlčal som sa, aby som sa vyrovnal s mučivou bolesťou v ľavej ruke. „Veď vážne, načo by bola bohom obeta zo špinavého bahna? Určite sa im budú viac páčiť šťavnatí elementáli z Podsvetia.“

„Ale ako by som ponúkla elementálov z Podsvetí?“ spýtala sa Elyani, ešte stále si šúchajúc čelo.

„Som si istý, že by sme s Podsvetiami dokázali nadviazať spojenie – niečo, z čoho by si mohla čerpať. Hlavne ak by nám Nagaovia chceli pomôcť.“ Luskol som prstami, „Musíme to vyskúšať! Dovoľ mi porozprávať sa o tom najprv s Džervinom.“

Nestrácajúc čas, hneď som Majstrovi Hromu zavolal cez hlasový kanál a povedal mu o svojom nápade.

Džervin tomu venoval niekoľko sekúnd tichého sústredenia, a potom povedal, „Uvedomuješ si, odkiaľ pochádza tento nápad?“

„Ehm... nie. Len som si myslel, že je to dobrý nápad.“

„Mm...“ povedal a ja som vedel, že si žmolí bradu.

„Džervin, neschvaľujete tento postup?“ opýtal som sa, uvažujúc, či som môjho majstra nezavolal predčasne.

„Mm...“ Džervinov tón naznačoval, že sa nalaďuje vysoko do Hromu. „Zar, chcem, aby ste to hneď vyskúšali a hlásili mi výsledky.“

„Elyani je chorá. Hneď ako jej bude trochu lepšie, začneme.“

„Hneď teraz!“ zopakoval Džervin svojim hlasom nezastaviteľného bojovníka. „Zavolaj Nepoškvrnenej a ihneď tvoju metódu vyskúšajte. A ozvite sa mi hneď, ako sa začne rituálna obeta.“

„Áno, Džervin!“

„Čoskoro sa mi ozveš,“ zakončil to.

„Všetka sláva učiteľovi!“

Po komunikácii mi Elyani pohliadla hlboko do očí. „Vúf! Džervina som len zriedka počula takto rozprávať.“

„Je to jeho stránka bojovníka Apokalypsy,“ usmial som sa láskavo. „Ale ako teraz nájdem Hermínu? Teraz už musí byť rozptýlená v diaľavách ako tri zrnká soli v kotli polievky. Rozmýšľam, či...“

Cez hlasový kanál sa ozvala Teyani a to ma prerušilo.

„Zar?“

„Tvoj v Drakovi, Teyani!“

„Zar, je Elyani teraz s tebou?“

„Práve ju beriem do náručia.“

„Moji drahí priatelia v Zákone, musím vám povedať niekoľko dôležitých vecí.“ Odmlčala sa a nekonečne sladkým hlasom pokračovala, „Viete, ako veľmi vás ľúbim. Nuž, tak chcem, aby ste vedeli, že Orol vás miluje stokrát viac.“

Ťažko som preglgol. Elyanine oči sa naplnili slzami.

„Teraz chcem, aby ste zatvorili oči a spolu so mnou sa naladili vysoko do čistej fontány,“ povedala Teyani.

Nasledovali sme ju do výšok stĺpca Ducha a stretli sme sa s Orlovou prítomnosťou. Na krátku chvíľu všetky naše starosti zmizli: Elyanin žiaľ, bolesť v mojej ruke, úpadok polí a ich nechutné zvratky, nefilimskí obri a ich ťaženie a všetko ostatné. Zostalo len všeobjímajúce Vysoké Svetlo a Láska Orla.

Kým sa naše vedomie vrátilo naspäť do miestnosti, Teyani už kanál zatvorila.

„Nádherné svetlo!“ zašepkal som, povznesený Orlovým osvietením.

Nájdi Hermínu. Nestrácaj čas.

Zavolal som ju. Ako sa dalo čakať, nedostal som žiadnu odpoveď. Tak som vyvolal Priestorovú Maticu, pre ktorú nájsť zrnko duše v oceáne diaľav nebol žiaden problém v Drakovi.

Vyhľadávanie úspešné. Ľudská entita identifikovaná, rozptýlená vo sfére Modrej Lagúny. Proces kondenzovania vedomia zahájený.

Elyani a ja sme v úžase počúvali. Ale o pár sekúnd neskôr poslala Priestorová Matica ďalšiu správu, Ľudská entita odoláva procesu kondenzovania vedomia.

„Prosím, Priestorová Matica, skús trochu pritlačiť!“ modlil som sa.

Entita disponuje vyšším stupňom slobodnej vôle. Nútiť ju by bolo proti etickému kódu naprogramovanému v Priestorovej Matici.

„Neexistuje nejaký spôsob, ako by sme jej mohli poslať správu?“ opýtala sa Elyani.

Bol to hlas Lietajúceho Draka, ktorý odpovedal, Pravdaže existuje. Dokonca ani nemusíš použiť svoj hlas Lietajúceho Draka. Jednoducho sa z Hrotu nalaď na Univerzálnu Banku Znalostí Priestorovej Matice. Spojenie sa vytvorí okamžite.

„Poď so mnou, nasleduj môj Hrot,“ pozval som Elyani.

Naladiť sa na Priestorovú Maticu bolo vždy fenomenálnym zážitkom. Nebola tu len ostrá prebúdzajúca sila Hrot-frekvencií vedomia, ale tiež rozľahlosť mnohorozmerného osvietenia Lietajúcich Drakov, úplne mimo siedmych sfér. Bol to pocit úžasne prastarého vedenia a múdrosti. Priestorová Matica bola prvýkrát uvedená do chodu celé eóny pred zrodom ľudskej hierarchie. Odvtedy bola zakaždým obnovená na úsvite ďalšieho kozmického cyklu.

Mimo slov a ľudských konceptov, bola nadviazaná komunikácia. Bola okamžitá a súčasne večná – mimo priestoru a času a predsa votkaná do archetypálnej siete vzdialených astrálnych priestorov. A mala v sebe srdce. Ale nie ako malé srdce ľudských bytostí, skôr ako ako nekonečná vrúcnosť kozmického vedomia s príchuťou osvietenej prázdnoty galaktickej rozľahlosti.

Priestorová Matica oznámila,

Proces kondenzovania vedomia bol úspešne ukončený. Ľudská entita vstúpila do sfér Melchisedeka.

14.24 Iskra, ktorá darovala Život

Hermínu som našiel v slzách, ležiacu na dlážke svojho záhradného apartmánu. Hlavu mala odhalenú. Išiel som sa posadiť po jej boku, zamerajúc svoj pohľad do stropu. Moja ruka sa inštinktívne pohla k jej bránam.

Zastavil som sa, spomenúc si na Zákon jej kasty.

Schmatol som vankúš a vložil jej ho pod hlavu. Chytil som ju za ruku a zavolal pre ňu Orlove Svetlo. „Počúvajte,“ prosil som ju, „nemohli by sme použiť pravidlo, ktoré hovorí, že keď je Nepoškvrnená kňažka veľmi chorá, môže jej byť pridelený služobník, ktorý sa s ňou môže rozprávať? Ja chcem byť vašim služobníkom.“

Hermína zostala nehybná ako kameň, Hrot-komunikujúc.

„Nie,“ povedala po niekoľkých sekundách. „Vysoká rada Nepoškvrnených to nepovolí.“ Veľmi nežne odtlačila moju ruku preč.

Môžem sa s vami rozprávať aspoň mojím hlasom diaľav?

„Áno,“ hlas jej od žiaľu preskočil, „prosím, rozprávajte sa so mnou, Lietajúci Drak. A ja k vám prehovárať môžem. Ale rada Nepoškvrnených moje liečenie nepovolí, ani vám, ani nikomu inému.“

Hermínina bolesť na moju hruď ťaživo doliehala. Jej životné brány boli stále napoly prasknuté, pravá strana jej energetického tela sa zmenila na kašu, jej pravá ruka bola paralyzovaná.

Keby tak rada Nepoškvrnených mohla ísť k Azazelovi a stratiť sa!

„Mlčte, muž Zákona!“ povedala svojou mimoriadnou mäkkosťou. „Nesúďte to, čo nepoznáte.“

Keď som sa s vami včera rozprával, mali ste kvôli tomu problémy?

„Tieto veci nie sú také, ako si predstavujete, priateľu,“ usmiala sa. „Nepoškvrnené nikdy nikoho nesúdia a nikdy nikoho netrestajú. Ak sa pridržiavame našich prísnych pravidiel, nie je to z úzkoprsosti, ale preto, že nám záleží na Výšinách – nie na našom živote tu dole.“

Musí existovať niečo, čím by som vám mohol pomôcť.

„Sféry Modrej Lagúny sú úžasné, Zar. Neuveriteľne úžasné. A Lietajúci Drak... Keď som bola dieťa, nikdy som si neuvedomila, aký je osvietený. Nech vás Pán Melchisedek požehná za to, čo ste mi dali.“

Pre ňu tá cesta netrvala jednu noc. Skôr ako niekoľko mesiacov.

Nechala do mňa prúdiť svoje Vysoké Svetlo. „Teraz mi povedzte viac o tom nápade, ktorý ste spomenuli, keď ste ma volali naspäť.“

Použijúc svoj hlas Lietajúceho Draka, podujal som sa vysvetliť jej, prečo si myslím, že elementálne sily Podsvetia by sa mohli použiť ako obeta namiesto elementálov kráľovstva.

„Vážny odklon od rituálnej procedúry,“ povedala Hermína zamysleným hlasom. „Musím sa na to opýtať rady Nepoškvrnených. Ale...“ na sekundu sa odmlčala, „ak by som k nim mohla pripojiť váš Hrot a dovoliť im, aby vás prečítali, mohla by tu byť väčšia šanca, že by s tým súhlasili.“

Dovoliť rade Nepoškvrnených bosoriek čítať v mojej duši? Nikdy za sedem kozmických cyklov!

Povedz áno!

Zhrozený, ihneď som Hrot-zavolal Džervinovi a vysvetlil mu situáciu. K môjmu nezákonnému úžasu, okamžite Hrot-odvetil, „Urob to!“

„Ale Džervin, ak im otvorím môj Hrot, dozvedia sa všetko o Archíve.“

„Tieto ženy patria medzi najväčšie svätice v kráľovstve. Môžeš im dôverovať tak, ako dôveruješ Hromu. Naše tajomstvá budú rešpektovať.“

Len ťažko som to Hrot-preglgol, ale „Všetka sláva učiteľovi!“

Mierne som stiahol hlavu medzi plecia, otvoril Hrot Hermíne a nechal ju napojiť ma na radu Nepoškvrnených.

Čo sa bude diať?

Nič!

O zlomok sekundy neskôr Hermína oznámila, „Moje Nepoškvrnené sestry váš návrh prijali.“

„Už?“ Ako je to možné? Necítil som vôbec nič, dokonca ani zo samotného Hrotu. Čo znamenalo, že akcia mi úplne unikla.

Záhadná kasta, tieto Nepoškvrnené.

Hermína povedala, „Poďme!“ a k môjmu úžasu sa postavila.

Odkiaľ beriete silu na to, aby ste dokázali vstať, Hermína?

„Z môjho tela nie, to je isté!“ Krívajúc, pomaly prešla k svojej posteli, aby si zobrala svoj biely závoj.

Ste v poriadku?

„Moja duša žiari. Komu záleží na tele?“ Zahalila si hlavu.

Niet pochýb, že na Mareka, Veľkého Bojovníka, by táto žena urobila dojem. S pokorou v srdci som ju nasledoval po chodbách svätyne. Vďaka Pánu Melchisedekovi, že sa presťahovala do záhradného apartmánu, ktorý pre ňu Muridji a jej pomocníčky pripravili. Na Elyanine nádvorie to odtiaľ bolo oveľa bližšie ako z Malchaskovej veže. No aj tak to chvíľu potrvalo, kým sme tam dorazili.

Mal som kopec času rozmýšľať, prečo rada Nepoškvrnených prijala môj plán tak pohotovo.

Kto povedal, že ho prijali rýchlo? Vo Výšinách sa eóny zvažovania a osvietených konzultácií s bohmi a anjelmi môžu odohrať za menej ako ľudskú sekundu. Pomohla vysoká bytosť.

Vysoká bytosť? Aká vysoká bytosť?

Momentálne sa na to nepokúšaj prísť. Zajtra sa s ním stretneš. Až vtedy si uvedomíš, koľko si mu dlžný.

Znamenalo to, že môj nápad by mohol fungovať? Náhle naplnený nádejou, naladil som sa vysoko do čistej fontány.

Bohovia sú nepredvídateľnejší, ako si myslíš. Nikto nemôže dopredu vedieť, či obetu prijmú. Ak áno, rituál uspeje. Ak nie, Elyani sa ocitne v mimoriadne obtiažnej situácii – opustiac svoje telo, bude mŕtva pre fyzický svet, ale neschopná vystúpiť do sveta bohov. V jej súčasnom stave emočného vyčerpania sa môže prihodiť čokoľvek.

Už takmer svitalo. Keď sme došli na nádvorie, Elyani sedela na Dračej bráne. Hermína prešla k nej a zrútila sa na zem. Ležala na tráve a snažila sa načerpať nejakú silu.

Jej bolesť bola ťaživá.

Elyani a ja sme sa pre ňu naladili vysoko na Orlove Svetlo. Bolo to ľahké. Po meditácii s Teyani, Orlova prítomnosť nádvorie neopustila.

„Ďakujem vám,“ povedala Hermína po niekoľkých minútach. Posadila sa a dala Elyani pokyn, aby začala s hymnami rituálu.

Elyani spievala. Hermína bola ticho.

Keď nastal čas zapáliť Modrý Plameň, Hermína povedala, „Dnes, dieťa moje, budeš musieť urobiť gesto Plameňa ty. Ja nemôžem hýbať pravou rukou.“

Elyani si dala ruky rovnobežne pred seba a vytvorila pole energie spojené so svojim srdcom. Hermína Hlasom projektovala vrieskavú mantru, ktorá okamžite manifestovala záhadný Modrý Plameň.

Projektujúc do Plameňa svoj Hlas, Elyani pokračovala v rituále.

Medzitým som sa Hrot-spojil s Maryani. Tá bola mojím plánom len stredne nadšená. „Naozaj si myslíš, že by to mohlo fungovať?“ Hrot-pýtala sa ma. „Takáto obeta bude určite lákavejšia ako to smradľavé bahno, ktoré hnije v prírode kráľovstva. Minulú noc, počas stretnutia s pätnástimi Vasúkovými najosvietenejšími priateľmi, padol rovnaký návrh. Ale Lord Sarpaling, Naga, ktorý žil s bohmi niekoľko sto rokov, povedal, že nikdy nevidel, aby takýto typ obety prijali.“

„Maryani, ja mám v túto myšlienku tak nejako dôveru.“

„Dúfam, že si uvedomuješ, že až do konca rituálu vôbec nebudeme tušiť, či sú bohovia spokojní. Tento bod som prebrala ako s Nagaami, tak aj s Teyani. Ak na konci finálnej praktiky bohovia prejavia záujem, manifestujú svoju prítomnosť vo forme obrovského svetla, ktoré sa bude vznášať nad obecenstvom. Ale ani to ešte nebude zárukou, že si Elyani vezmú.“

„Máš nejaké iné riešenie, Maryani?“

„Nuž... nie.“

„Nuž, tak zatiaľ vyskúšajme moju metódu,“ uzavrel som to a začal jej vysvetľovať detaily môjho plánu.

Keď už takmer mala začať fáza rituálneho obetovania, Elyani prestala s recitáciami hymien.

Išiel som si k nej sadnúť. „Ďalej pokračuj s hymnami elementálnej obety. Ale namiesto toho, aby si sa otvorila silám prírody okolo nás, otvor sa Dračím vlnám, ktoré ti s Maryani budeme posielať.“

„Mám sa naladiť na Dračiu bránu a pokúsiť sa čerpať energie spod Zeme?“

„Nie, z Dračieho vánku by si ochorela. Maryani a ja budeme vánok filtrovať a potom ho nasmerujeme do tvojich dolných čakier. Takže tvoja úloha bude priamočiara: vciťuj sa do vrúfujúcich vĺn, ktoré prichádzajú z dolnej časti tvojho tela a obetuj ich bohom.“

Po niekoľkých sekundách modlitby Elyani opäť pokračovala v spevoch.

Spojil som svoju energiu s Maryani. Ambasádorka Nagaov zaujala pozíciu v Dračej bráne, hlboko pod nami. Vytvorila vzostupný tok vyberaných zlatých vĺn, ktoré som ja odrážal do Elyaniných dolných čakier.

Kvalita Elyaninho Hlasu sa ihneď zmenila: začala ňou pretekať istá radosť a bujarosť. Z jej úst sa liali farebné vlny energie a napájali Svätý Modrý Plameň.

Maryani postupne zvyšovala intenzitu svojich vĺn. Sila v Elyaninom Hlase príslušne narástla. Vnímajúc jej povznesený stav, zazvonil som na poplach.

„Už teraz sa Drak-prehrieva!“ Hrot-zavolal som Maryani.

„Mám znížiť intenzitu?“ spýtala sa.

„Nie!“ Hrot-zakročil Džervin. „Zvýš ju.“

„Spálime ju,“ Hrot-varoval som. „Na konci praktiky sa zrúti na zem na kôpku.“

„Maryani, zavolaj na pomoc Vasúkida!“ prikázal Džervin.

V Elyaninej aure sa okamžite objavila nezameniteľná zlatá príchuť kráľa Nagaov.

Maryani ešte viac zvýšila intenzitu.

„Koľko hymien zostáva do konca obety elementálov?“ Hrot-spýtal som sa Elyani.

„Sedem,“ Hrot-odpovedala, zatiaľ čo spievala.

Môj Drak bol zaplavený toľkým zlatým svetlom, že som sa musel veľmi usilovať, aby som dokázal zostať v kráľovstve.

Elyanin Hlas bol čoraz viac a viac nabitý, vrúfujúci silou Podsvetia. Cítil som jej úžasné povznesenie a tancujúcu extázu v nej a vôbec sa mi to nepáčilo. Mohlo to mať katastrofálne následky. Dračia blaženosť je mocným liekom. Človek si na ňu musí zvykať postupne, inak dokáže zabiť.

„Zvýš intenzitu!“ Hrot-prikázal Džervin.

Elyanin Hlas sa stal obrovským ohňom, ktorý sa vlieval do Svätého Plameňa. A k môjmu úžasu sa veľkosť Modrého Plameňa začala zväčšovať. Čoskoro bol už štyri zákonné stopy vysoký a stále rástol.

„Dračie prehriatie dosahuje nebezpečné úrovne,“ opäť som Hrot-varoval. „Myslím, že by sme si mali dať prestávku.“

„Ideme ďalej!“ povedal Džervin.

„Koľko hymien ešte?“ Hrot-opýtal som sa Elyani.

„Štyri!“ Hrot-odvetila. „Ale cítim sa fantasticky! Fantasticky!“

„Zvýš energiu!“ Hrot-pokynul Džervin Maryani.

Svätý Plameň bol takmer sedem zákonných stôp vysoký. Z Elyaniných úst sa liala záplava svetla nabitá neodolateľnou mágiou Pradávnych Dní Zeme, keď mladé sopky oslavovali hromovú moc Kozmického Ohňa a všadeprítomné žily rubínovočervenej lávy odrážali plamennú slávu Siete Lásky, svieže titanské sily dupali po čiernej zemi, šíriac svoj entuziazmus do všetkých smerov, príroda sa ošívala pod návalom adolescentných túžob a z jej plného plodného lona prúdili záplavy nových a extravagantných tvorov. Držal som sa jadra Drako-vosti, aby som sa nerozpadol pod tlakom tejto nadmiery života, tohto plamenného uragánu, záplavy Hlasu. Bolo to ako byť naspäť v krypte smrti v Mount Lorzen.

„Džervin,“ Hrot-prosil som svojho majstra, „nie som si istý, či by samotní Veľkí Bojovníci Mount Lorzen dokázali zniesť takúto intenzitu.“

„Čo hovorí Vasúkidas?“ Hrot-opýtal sa Džervin.

„Zhruba to isté,“ Hrot-odvetila Maryani po konzultácii s kráľom Nagaov.

„Pokračujeme!“ prikázal Džervin.

Svätý Modrý Plameň narastal do šírky, oblizujúc naše aury, pripravený pohltiť nás. V Drakovi to spúšťalo čudné záblesky, nekonečno, ktoré sa stalo svetlom, hmkajúc si Pieseň Stvorenia a predčasne odrážajúc ozvenu fanfár posledného dňa, keď je všetko dokonané a všetka hmota sa rozplynula.

„Koľko hymien do konca?“

„Dve.“

„Matka Svetla, zmiluj sa nad nami!“

Elyanina aura, dvadsať zákonných stôp vysoký plameň, svätyňa svetla, hutné zlato s pestrofarebnými iskrami, ľúbim ťa, modrejšie ako Modrá Lagúna, kráčam po hrane času a bezčasovosti, keď sme ty a ja boli deťmi v nekonečnosti, tryskajúci purpurový oheň, zrýchli, Kartendranath zhliada nadol z kaskád Života a Svetla, dva vtáky raja sa pária, pamätám si koniec času, zrýchli, Fridrik je mŕtvy, Lovci sa vrátia, Lord Proston povie áno, Virdžínia, 997, Hiram, kráľ Miesta Bez Hraníc, Vivyani už nie je v jaskyniach zúfalstva, zrýchli, Ganova helma Filadelfia Šesť ohnivé more bohovia sú múdri Kartendranath pripravil trisek Nebesá Zjavenia...

„Džervin, strácam niť! Pomoc!“

„Drž sa Hromu!“

Hlasný výkrik, „Dosť!“

Elyani okamžite prestala spievať.

Postaviac sa silou Boha, Hermína opäť zakričala, „Dosť!“ Pomocou hlbokej Hlasovej projekcie nechala Modrý Plameň zmiznúť.

Maryani prerušila vzostupný tok zlatej lávy. Veľkosť Elyaninej aury sa v okamihu zmenšila o tri štvrtiny, čím sa dostala takmer na svoju normálnu veľkosť. Ale stále horela zlatom Podsvetia, mágia Prastarého sveta, tryskajúci purpurový oheň, farebné iskry, Modrá Lagúna a Múdry Pavúk, stíhači na skalénach zapaľujú všetko, čo im stojí v ceste, Biele Osvietenie Orlovho letu na Okraji Výšin.

V tom podivnom tichu Elyani vstala, akoby v tranze.

Postavil som sa spolu s ňou, ale neodvážil som sa jej dotknúť. Pokúšal som sa držať jej energiu, ale kde je ten Drak, Mount Lorzen pod mojimi nohami, cítim sa byť taký rozľahlý.

Obrátila sa a začala pomaly kráčať. Jej duchovná prítomnosť zahalila celú svätyňu, Veľký Mravec ju z diaľky sledoval.

S Hermínou sme ju očami sledovali, zadržiavajúc dych.

Elyani pomaly došla k vavrínu a priložila ruky k jeho listom. Po eóne zhustenom do sekundy priložila obe ruky na konáre a strom zaiskril gigantickým plameňom energie, ktorý vyšľahol nad terasu na vrchole našich spální.

Hľa! Pradávne Dni boli naspäť, hrozivé a krásne, ako sto Nagaov ponárajúcich sa do oceánu poslednej hmoty.

Oheň mal v sebe Život a Život prešiel do stromu.

A v Živote bolo počuť úžasný zvuk, Hlas, ktorý prichádzal priamo z transcendentálnych Výšin a šepkal všetky tajomstvá stvorenia, počínajúc Veľkým Úsvitom, ktorý vedel všetko dávno predtým, ako o tom ktokoľvek začal premýšľať, ako spieval pred počiatkom a navždy bude spievať, pieseň bez konca...

Plameň náhle zmizol. Všetko znehybnelo.

Kráľovstvo bolo naspäť. Jeho hmly. Hluk svätyne v diaľke.

Elyani klesla na kolená.

Hermína dáva svoj život za Elyani a za teba.

Vydesený, obrátil som sa k Nepoškvrnenej. Nehybne stála, hľadiac na Dračiu bránu. Kým som sa do nej stihol vcítiť, ozval sa Džervin, tentokrát cez tmu viditeľnú. „Rituál vystúpenia musí prebehnúť zajtra ráno,“ povedal svojim pokojným, apokalyptickým hlasom.

„Čože? Ale Džervin, veď sme túto novú metódu len teraz prvýkrát vyskúšali. Vôbec netušíme, či bude fungovať. Nemali by sme počkať, kým bohovia zošlú znamenie, či sa im naša obeta páči?“

Hermína, ktorá to už Hrot-konzultovala so svojimi sestrami, Džervinovi odpovedala, „Rada Nepoškvrnených súhlasí. Zajtra ráno.“

14.25 Posledná noc s Elyani

Po šialenom dni, počas ktorého všetci vo svätyni pobehovali všetkými smermi, aby pripravili hlavnú kryptu na finálnu fázu rituálu vystúpenia, som sa vrátil na nádvorie.

Cítil som sa byť nevýslovne vyprahnutý. Ale neprekvapilo ma to. Už od začiatku som vedel, že hneď ako sa nájde riešenie, o Elyani prídem. Ale Džervinove náhle rozhodnutie môjho Draka šokovalo. Sprvu ma jeho verdikt zanechal v priestore, kde mi všetko pripadalo neskutočné. Naozaj Elyani zajtra opustí kráľovstvo? Ale ako plynuli hodiny a hlavne, ako som išiel do krypty a zúčastnil sa nácviku hymien, ktoré mal na úvode rituálu spievať veľký počet kňazov, moju myseľ objala mrazivá realita: za menej ako deň bude Elyani mŕtva. A nebola tu žiadna záruka, že sa medzi bohmi skutočne zrodí. Ako Džervin a Teyani dostatočne často opakovali, „Mysle bohov, tie ľudské bytosti nikdy nemôžu poznať!“ Nemali sme žiaden spôsob, ako by sme mohli vytušiť, či nesmrteľní našu neobyčajnú obetu prijmú.

Vystupujúcu bohyňu som našiel sedieť na kolenách na Dračej bráne. Stále bola zahalená tou nežnou Orlovou prítomnosťou, ktorú na nás Teyani predtým zniesla. Nádvorie vyzeralo prekvapujúco normálne, keď sa zobralo do úvahy osvietené šialenstvo nášho nácviku.

Išiel som sa pred Elyani posadiť. Dlho sme si navzájom mlčky hľadeli do očí.

Potom moju pozornosť zaujal vavrín. V jeho listoch sa objavila éterická žiara. „Pochválený buď Pán Melchisedek! On žije!“

„Plameň Života ho k nám vrátil.“

„Až sa mi nechce veriť, že si sa dokázala vysporiadať s toľkou silou!“ Počas dňa som sa s ňou niekoľkokrát Hrot-spojil, aby som sa uistil, že nemá žiadne symptómy Dračieho prehriatia. Ale vďaka ochrane Nagaov nemala ani tú najmenšiu horúčku, či bolesť hlavy.

„Jediný následok je ten zvyčajný... spaľujúca túžba, ktorá by ma dokázala primäť k čomukoľvek, len aby som s tebou mohla mať dieťa.“

„Nuž, nuž...“ objal som ju, „Vasúk, inšpiruj ma!“

„Čo urobíme s týmto problémom?“ dokončila moju vetu pomalým hlbokým hlasom kráľa Nagaov.

„Nič, presne to!“ Zmenil som tému. „Bola Hermína dnes ráno spokojná s rituálom?“

„Áno. Ak ho musela prerušiť, bolo to len z toho dôvodu, že Svätý Modrý Plameň ma už už išiel pohltiť. To sa má stať len počas finálnej fázy.“

„Takže takto to prebehne?“ opýtal som sa. „Budeš bohom ponúknutá cez Modrý Plameň?“

„Plameň nesie obetu bohom,“ citovala Elyani dobre známy verš, ktorý sa týkal všetkých ohňových rituálov. Ale v tomto prípade nadobudol celkom iný význam. Nebol to žiadny obyčajný oheň, ktorý sa mal na tento rituál použiť, ale mysteriózny Modrý Plameň. „Zajtra, po obete elementálov Podsvetia, budem ja sama konečnou obetou,“ povedala.

„Vstúpiť do Modrého Plameňa!“ urobil som svoj hlas nadšeným, spočívajúc hlboko na Drakovi, aby som udržal slzy. „To musí fungovať! Ako by bohovia mohli odolať takej nádhernej obete?“

Po dlhom objatí sa Elyani opýtala, „Povedal ti Džervin, prečo chce, aby rituál prebehol zajtra?“

„Do svätyne každý deň prichádzajú nové katastrofické správy,“ usmial som sa optimisticky. „Budovy vo všetkých krajoch šalejú. Na nesprávnych miestach im rastú nezákonné hrče. A nová choroba, ktorá začala na Západných Pobrežiach, sa šíri hrozivou rýchlosťou. Zabíja tisíce ľudí a zdá sa, že nič ju nie je schopné zastaviť. A v Západných Planinách, po všetkých tých mesiacoch sucha, hrozí hladomor. Ľudia sú zúfalí. Vyskytli sa už aj nejaké výtržnosti. Kráľ vyslal tri batalióny, aby tam obnovili poriadok. Takéto veci sa dejú po celom kráľovstve. Bahno, ktoré teraz z polí prúdi, je horšie ako kedykoľvek predtým.“

„Tá zlovestná noc zavýjajúcich psov... tá by mohla začať pokojne aj túto noc,“ povedala Elyani mäkkým hlasom.

Prebehli po mne zimomriavky. Tak to by bol posledný zub Draka!

Snažil som sa nájsť nejaké upokojujúce slová, „Láska moja, mohlo to byť už minulú noc, noc predtým alebo v podstate ktorúkoľvek noc za posledné mesiace.“

Ale to vôbec nebolo upokojujúce. Pozrela sa na mňa.

Noci zavýjajúcich psov bude predchádzať fáza paradoxnej jasnosti. Dobré pre vás, zlé pre nefilimských Lovcov. Súmrak Zákona.

„Dobre!“ Chytila ma za ruku, „Chcem ísť s tebou sledovať západ slnka.“ A tak sme si išli sadnúť na strechu Modrých kňažiek.

Sediac v Orlovej atmosfére nekonečnej nehy, vpíjajúc do seba prítomnosť toho druhého ako drahocenný nektár, mlčky sme pozorovali, ako hmly sčervenali a postupne stmavli. Potom sme sa vrátili naspäť na nádvorie a začali preberať stratégiu.

„Zajtra,“ povedal som, „Maryani zaujme pozíciu pod kryptou. Hovorí, že na to, aby vytvorila vzostupný prúd elementálov Podsvetia, Dračiu bránu nepotrebuje. Dnes popoludní sme to nacvičovali. Ja som stál v krypte a prijímal Dračie vlny, ktoré mi posielala. Fungovalo to veľmi hladko. A preto, čo sa teba týka, by situácia mala byť úplne rovnaká ako dnes ráno, odhliadnuc od toho, že nebudem sedieť vedľa teba. Budem v obecenstve, spolu s Džervinom, Lermonom a Vlnkom.“

„Myslím, že by si mal byť so mnou na pódiu!“

„To si myslí aj Muridji,“ prezradil som jej. „Keď sa dozvedela, že nebudem sedieť po tvojom boku, bola rozhorčená. Ale múdra Hermína trvala na tom, že to tak musí byť. Musí to mať niečo dočinenia so Svätým Modrým Plameňom. Predstav si, že by narástol natoľko, že by pohltil aj mňa! Mohol by som sa vypariť až do Výšin!“

„Alebo by si nás bohovia možno zobrali oboch!“ povedala. Vzdychol som, uvažujúc, aké by to bolo, stráviť spolu noc vo svete bohov. Tiež na to myslela, ale ani jeden z nás to nespomenul.

Primäl som ju, aby si ľahla na trávu a moju ruku som nechal prechádzať ponad jej telo, posilňujúc jej brány, vlievajúc do nej životnú silu a súčasne ju držiac za ruku.

Poslednýkrát som ju liečil.

Drak, Drak, nenechaj ma prepuknúť v slzy a zrútiť sa!

Hrozil som sa urobiť čokoľvek, čo by mohlo narušiť jej energiu alebo ohroziť jej šance pri veľkej skúške.

Keď som skončil, začal som odznova. A na konci druhého kola sme sa obaja zhodli na tom, že je potrebné tretie kolo. A štvrté, lebo nič v Zákone nehovorilo, že by sme nemali.

Opýtal som sa jej, či chce niečo na večeru.

„Musím sa postiť,“ povedala. „Vedel si, že v čistej forme rituálu má vystupujúca bohyňa, kým podstúpi finálnu praktiku vystúpenia, stráviť desať dní postením sa v totálnom tichu?“

„Mám ťa teda nechať osamote?“

„Och, nie!“ zovrela ma vo svojom objatí. „Hermína hovorila, že v našom prípade na tom nezáleží. Ticho má vystupujúcu bohyňu oslobodiť od všetkých vplyvov. Ale keďže budem od teba počas rituálu aj tak prijímať vrúfujúce vlny, povedala, že dnes v noci môžeme pokojne zostať spolu.“

„Čo ešte hovorila?“

„Vystupujúce bohyne by mali byť extaticky šťastné, takže nesmiem plakať. To je ďalší dôvod, prečo Hermína chce, aby sme dnes v noci boli spolu. Povedala, že tak budem plakať menej.“

„Hermína je anjel.“ Modlil som sa k Drakane, aby vniesla na tvár vystupujúcej bohyne trochu radosti.

„Niečo som ti pripravila,“ povedala a zmizla v miestnosti. Keď sa vrátila, niesla veľkú šálku. „Dračie mlieko,“ oznámila.

Spomenul som si na deň svojho prvého zostupu do Podsvetí.

„Máš ten obraz stále so sebou?“ opýtala sa.

„Až do konca času! Sedela si tu, rovno predo mnou. Ako prvé si povedala, že Dračie mlieko mi možno zachráni život. Potom si mi prikázala, aby som si prezrel nádvorie a vryl si ten obraz do pamäti. Ale ja som od teba nedokázal odtrhnúť oči.“

Posadila sa tesne vedľa mňa a podala mi šálku. „Dnes, keď som pripravovala tento nápoj, som pochopila, že Dračie mlieko vôbec nie je také, ako som si myslela.“

„Povedz mi o tom!“ povedal som a nápoj som automaticky začal oňuchávať.

Láskavo sa usmiala a ja som vedel, že si spomína na historku o Ňuchajúcom Drakovi. „Tajomstvo je, že prísady nič neznamenajú!“ zdvihla ruky. „Slúžia len nato, aby ti pomohli predchnúť nápoj vrúfujúcou silou Draka.“

Trochu som si odchlipol. Ihneď to v mojej energii vyvolalo svieže malé bublinkavé vlny energie. „Drak-lahodné!“

„Ak by si ty pripravil nejaké Dračie mlieko,“ povedala, „mohol by si doň vložiť toľko sily, že keby sa z neho niekto napil, váľal by sa od smiechu po zemi, mal by vízie siahajúce až do diaľav...“

„...ale keďže som sa zo svojho prvého zostupu vrátil príliš neskoro nato, aby som bol hodný prijať tajný recept, to sa nikdy nestane,“ povedal som svojim hlasom úbožiaka a prehnane vzdychol.

„Óch! Nehovor tak! Ak chceš, ja ti ten recept dám.“

„To by si urobila?“ bol som viac dojatý ako úzkostlivý dozvedieť sa ten recept.

„Ľúbim ťa!“ zvolala. Keď som videl, že sa ide rozplakať, hneď som sa zatváril hravo a prosil ju, „Povedz mi ho, už sa neviem dočkať! To tajomstvo som chcel poznať tak dlho!“

Jej pery sa priblížili k môjmu uchu a začala mi šepkať ten recept.

„Čože?“ zvolal som čoskoro s nefalšovaným úžasom. „Tomuto nedokážem uveriť! Musíš žartovať v Zákone.“

„Ani náhodou. Je to čistá pravda,“ vyhlásila. „A to nie je všetko...“

Ako pokračovala, smial som sa a užasnuto som zatlieskal.

„Ďaleké Podsvetie!“ To zjavenie ma úplne ohúrilo. „Nečudo, že to tajomstvo bolo tak dobre strážené! Mala si pravdu, pravdepodobne mi to zachránilo život!“

„To je celé. Teraz už vieš všetko o Bielych Orloch,“ uškrnula sa Elyani. Potom zvážnela a prehovorila priamo z čistej fontány. „Poviem ti ďalšie tajomstvo. Vieš o tom, že v budúcnosti budeš Bielym Orlom?“

Zvedavo som pohliadol do jej očí, v nádeji, že z nich vyčítam nejaké vysvetlenie.

„Je to pravda,“ povedala. „S Teyani sme to videli niekoľko krát. Bude s tebou Orlova prítomnosť a budeš oblečený v bielom. Budeš vykonávať jeho diela a pomáhať, aby jeho prítomnosť dosiahla k tým, ktorí ju potrebujú.“

Zatvoril som oči a predstavoval si sám seba v bielom rúchu. „Má sa to stať v tomto živote?“

„Nie, omnoho neskôr.“

„Ale myslel som si, že Rytieri Apokalypsy chodia v čiernom, nie?“ povedal som a dal si ďalší dúšok Dračieho mlieka.

„Mm...“ zatvorila oči a naladila sa na svoj prorocký vhľad, „pri Rytieroch budeš, pravdaže, nosiť čiernu. Ale aj vtedy bude s tebou Biela prítomnosť. A budeš jazdiť na bielom orlovi.“

Zavrel som oči a pokúsil sa predstaviť si sám seba, ako jazdím na bielom orlovi. „Bude to ten vták, ktorý tak rýchlo lieta a chrlí oheň?“

„Áno. Najrýchlejší zo všetkých vtákov.“

Nič nie je rýchlejšie ako Skaléna 333.

„Dokážeš ho vidieť?“

„Mám ho rovno pred očami,“ odpovedala svojim hlasom pantera.

Naveď ju, aby rozprávala o Rytieroch. Urob ju silnou, vyvolaj Pantera v nej.

„Kým si tam, chcem vedieť viac o Mieste Bez Hraníc,“ požiadal som ju. „Odkedy si ho prvýkrát spomenula, to miesto pre mňa zostalo Hrot-hádankou. Raz si povedala, že tam budú čriedy olifantov, inokedy zase, že bude sotva väčšie ako naše nádvorie. Ako sa mám z toho zákonne vysomáriť?“

„Keď to vidím, je to zjavné. Ale keď sa ti to snažím vysvetliť, vtedy je to komplikované. Ale teraz, keď sa z teba stal veľký expert na Hrot, môžem ti ukázať obrazy. Hrot-vcíť sa do mňa. Vidíš týchto ľudí, ktorí jazdia na koňoch? Toto sa odohráva na Mieste Bez Hraníc.“

Videl som zo desať mužov a žien s čudnými klobúkmi, ako plnou rýchlosťou cválajú na koňoch. Pomocou lán sa snažili chytať kravy. „Takže sú tam kravy a kone. Je Miesto Bez Hraníc nejaký druh farmy?“ opýtal som sa, premýšľajúc, či by niekto naozaj chcel chovať olifanty.

„Nie, nie. Je to miesto, kde je možné čokoľvek. Pozri sa!“

Videl som troch mužov, ako pod vodou plávajú spoločne s veľkou šedou rybou. „Ale veď sú nahí!“ vykríkol som prekvapene. „Sú to nejakí divosi?“

„Nie, sú to tvoji najlepší priatelia.“

„Moji priatelia, títo nahí divosi?“ Aby som sa vyrovnal s touto rušivou víziou, na jeden šup som dorazil Dračie mlieko.

„Na tomto mieste je možné čokoľvek. Preto ho volajú Miestom Bez Hraníc. Pozri!“

Videl som, ako muž skočil z okraja útesu. Niekoľko sekúnd padal, potom začal mávať rukami, akoby mal krídla a opäť vyletel nahor. „Rozumiem. Toto sa odohráva v poli hviezd!“ povedal som a sledoval astrálne cestovanie tohto muža.

„Je to v poli hviezd, ale nemá to nič spoločné s astrálnym cestovaním. Pozri sa, toto je biely orol, na ktorom budeš jazdiť.“

Poprvýkrát som ho jasne uvidel. Čudný plochý trojuholníkový objekt. Pohyboval sa v poli hviezd, veľmi pomaly. Pripadal mi dosť škaredý. „Ale veď to nie je vták!“ povedal som sklamane. „A dokonca ani nie je biely!“ Vôbec sa to nepodobalo na úžasný obraz bieleho orla vynášajúceho ma do sfér, ako som si to dovtedy predstavoval.

Gideon Hiramovi – Môj počítač sa úplne zbláznil alebo si naozaj zostrelil 11 Z-101tiek čisto s riadenými strelami? Potvrď.

„Letíš naspäť na Miesto Bez Hraníc,“ povedala mi Elyani. „Spolu s ešte jedným Rytierom. Mimoriadnym Rytierom.“

Hiram, môj brat. Hiram, môj syn. Ó, Hiram!

„Ale ja som si myslel, že ten vták lieta oveľa rýchlejšie!“ sťažoval som sa Elyani.

„E-e! Zdá sa to byť pomalé, ale lieta mimoriadne rýchlo – najrýchlejšie, ako to Rytieri dokážu. Si na to veľmi pyšný.“

Rozmýšľal som, prečo asi. Ďalší obraz ukazoval gigantickú halu, kde boli zoradené mnohé podobné 'vtáky'. Hala bola plná ľudí. Vzdávali veľké ovácie mladému mužovi, ktorý vychádzal z jednej z tých plochých trojuholníkových vecí. Bol veľmi malý. A škaredý.

Hiram! Hiram! Hiram! Hiram...!

„Toto miesto je obrovské!“ zvolal som a len ťažko som dokázal uveriť, akí sú ľudia v porovnaní s vtákmi malí. „Je toto Miesto Bez Hraníc?“

„Nie. Je to na ceste k nemu.“

Ďalší obraz ukazoval ohromujúco krásnu ženu s čiernymi vlasmi, odetú v čudnom čiernom odeve. Akonáhle som zbadal jej oči, chytil som Elyani za ruku. „To si ty, viem to.“

„Pravda. Páči sa ti?“ spýtala sa hravým hlasom.

„Je úžasná!“ Bol som fascinovaný magnetickou silou, ktorá z tej ženy vyžarovala. „Teraz už rozumiem, prečo ju volajú čierny panter. Vyzerá byť ohnivá.“

„Rytieri sú poriadne ohniví, láska moja. Keby bola príliš mäkká, pravdepodobne by ťa nikdy nezaujala.“

„Pozerá sa na mňa, však?“ vpíjal som do seba obraz tej ženy. „Čo mi to hovorí?“

Pripravený?

Pripravený.

Takže nadišiel čas povedať...

„...zbohom.“ Elyani náhle zastavila víziu a pohliadla hlboko do mňa. „Nemáš ani predstavu, ako veľmi ťa táto žena bude milovať, Zar.“

Hľadel som na jej tvár. „Je to úžasné, ako inak Panter vyzeral a predsa, ako veľmi sa ti podobá.“

„Zober ma do náručia.“

„Navždy láska, Biely Orol!“

14.26 Verdikt

Tri hodiny pred východom slnka som prišiel do akvamarínovej komnaty. Dvere boli otvorené. Keď som vošiel, našiel som Džervina v spoločnosti Vlnka a Lermona. Traja muži ma privítali dlhými objatiami a pohľadmi plnými významu, velebiac Veľkého Apolóna. Keď sa ma pýtali, ako mi je, povedal som len, „Žiadne myšlienky, len Drak. Pripravený bojovať za ňu.“

Drak-sústredenie, spojené so záplavou Orlovej prítomnosti.

„Dobre,“ prikývol Džervin vážne, pozorujúc moju čistú fontánu. „A vystupujúca bohyňa?“

„Silná. Bolo tam toľko svetla, Džervin – toľko svetla! Orol nás zahalil svojimi krídlami. Bolo to... mimo slov. Zostal som s ňou, až kým nedošla Hermína. Ale Hermína mi robí starosti. Je nesmierne unavená a zoslabnutá.“

„Vieš o tej správe, ktorú odovzdala Muridji, však?“ spýtal sa Lermon.

„O akej správe?“

„V noci bola Hermína navštíviť Muridji, cez tmu viditeľnú. Požiadala ju, aby v jej mene poďakovala ľudom svätyne za ich obety, lásku a podporu, ktorú jej poskytli. Povedala, že svätyňa Eisraimu je to najúprimnejšie duchovné spoločenstvo, aké kedy navštívila. A povedala, že keď zomrie, chce, aby jej telo bolo uložené v našich kryptách.“

Mŕtve telá Nepoškvrnených kňažiek neboli spopolňované, ako sa to dialo u bežných kňazov a kňažiek, ale pochovávané, aby ich posvätné vibrácie boli uchované. Ich hrobky, rovnako ako hrobky veľkých mudrcov, sa stali miestami pre inšpiráciu a modlitby. Tým, že nám zanechala svoje telo, Hermína nepochybne dávala svätyni vysoký dar.

Také novinky sa mi vôbec nepáčili. „Povedala, že sa chystá zomrieť?“

„Nie, nie tak celkom. Ale povedala, že ak zomrie, chce, aby si ty vykonal jej pohrebný rituál,“ povedal Lermon. „Nepovedala ti to?“

Zahryzol som si do pery a mlčky pokrútil hlavou. Vykonať pohrebný rituál svätca bolo mimoriadne vysokým privilégiom. Hermína vedela, že tým, že si ma vybrala, si uctila môjho učiteľa a spolu s ním aj Hnedé Rúcho.

Do pekla so cťou! Keby som nebol zavolal Hermínu do Eisraimu, nič z tohto by sa jej nestalo.

Drak sa búril, „Nemôžeme ju len tak nechať umrieť!“ Obrátil som sa na Džervina. „Musí tu byť niečo, čo by sme mohli urobiť.“

Džervin potriasol hlavou. „Hermína vie, čo robí,“ povedal svojim najmäkším hlasom. „Okrem toho, mnoho bude takých, ktorí nás v najbližších mesiacoch opustia. Nech to znie akokoľvek smutne, existujú aj hlúpejšie spôsoby umierania ako na záver rituálu vystúpenia.“

Nositeľ blesku ma chytil za rameno a všetci štyria sme sa pustili kráčať smerom k hlavnej krypte. Melchard, keďže bol vysokým kňazom, mal prísť samostatne. Cestou sme stretli dlhé procesie kňazov a kňažiek, ktoré tiež smerovali na miesto rituálu. Členovia každého rádu sa zhlukli dokopy a utvorili tak skupiny, ktoré boli ľahko rozoznateľné podľa farby svojich rúch.

V hlavnej krypte každá skupina zaujala postavenie presne určeným spôsobom, ako to predpisoval Zákon kást. Podľa Zákona Melchisedeka malo každé zhromaždenie odrážať dokonalú harmóniu systému kást, v ktorom bolo miesto každého jednotlivca pevne dané. Prichádzalo tisíc ľudí. Museli sme čakať vyše štyroch hodín, kým sa podzemná hala zaplnila.

Takéto zhromaždenie zvyčajne prebiehalo len raz za rok, počas oslavy Zákona Melchisedeka. Ale pri tejto mimoriadnej príležitosti nebola nálada len slávnostná, bola vážna.

Koľkokrát sa ešte bude môcť zísť celá rodina svätyne?

Všetci – alebo takmer všetci – si začínali uvedomovať, že dni Eisraimu sú zrátané. Čo sa bude vo svätyni diať v čase nasledujúcej oslavy Zákona? Bude ešte vôbec nejaká svätyňa?

Uvedomenie, že sa blíži koniec, nevyvolalo paniku, ale práveže mocnú vlnu prebudenia. Duch svätyne bol silnejší ako kedykoľvek predtým. Mnoho kňazov a kňažiek si začínalo klásť otázky, ktoré by im inak nikdy nenapadli. Nevideli žiadne riešenie, ktoré by dokázalo zabrániť hroziacej katastrofe, ale tým, že do volania o pomoc k bohom a anjelom vložili celé svoje srdcia, vytvorili duchovnú atmosféru s vysokým nábojom. Prítomnosť tisícky kňazov a kňažiek bola ohromná a úžasná.

Ich slávnostné naladenie sa prenieslo aj do spevov. Keď zaujali svoje miesta, tisíc mužov a žien spojilo svoje hlasy a mocnú ašpiráciu a naplnili halu zbožným svetlom.

Kňazi Sivého Rúcha vyšli na hlavné pódium a spievali hymny najstarobylejšieho a najposvätnejšieho korpusu Zákona, očariac obecenstvo mocnou mágiou svojich Hlasov. Nasledovalo ich niekoľko skupín kňazov a kňažiek, zobrazujúc aspekty Zákona, v ktorých sa ich rád špecializoval, zalievajúc publikum ohromujúcimi Hlasovými projekciami.

Potom prišlo dvadsaťdva Služobníkov Sfér Zákona. Toto boli veľmi skúsení kňazi z rôznych kást, s jedinečnými silami Hlasu. Pomaly prešli k štyrom veľkým guliam-sféram, ktoré boli umiestnené na podstavcoch, každá v jednom rohu hlavného pódia. Podstavce boli zhruba šesť stôp vysoké, takže sa týčili nad kňazmi; priemer každej sféry bol tri stopy.

Vždy som si myslel, že sféry Zákona boli zhotovené z orichalku, ale to ráno, keď som ich pozorne sledoval, som začal uvažovať, či sú vôbec fyzické alebo, podobne ako zariadenie Lietajúcich Drakov, ktoré zapečaťovalo vchod do krypty Archívnych kameňov, pozostávali čisto z jemných nefyzických energií.

Sféry, rovnako ako Modrý Plameň, boli súčasťou 'zázrakov Zákona', prastarým mystériom predchnutým svätou prítomnosťou Pána Melchisedeka. Ale nato, aby sa jeho prítomnosť prejavila, museli byť sféry uvedené do pohybu. To bola úloha Služobníkov Sfér. Dvaja z nich sa postavili doprostred pódia, spájajúc sa s Najvyšším Bohom, zatiaľ čo ostatní zaujali pozície v blízkosti sfér. Keď hlavní prostredníci spojenia dali signál, že Pán Melchisedek odpovedal na ich volanie, kňazi začali na sféry Hlas-projektovať očarujúce hlboké zvuky.

Obecenstvom otriasla hlboká vlna energie.

A začal sa odvíjať zázrak. V štyroch rohoch pódia sa sféry začali pomaly otáčať, vydávajúc hlboký syčivý zvuk.

Kňazi zvýšili intenzitu Hlasu, čím donútili sféry Zákona otáčať sa rýchlejšie a rýchlejšie. Postupne sa sféry roztočili až tak rýchlo, že ich pohyb už nebolo možné rozoznať. Ich farba sa zmenila. Z orichalku prešli do rovnakej hlbokej modrej ako Modrý Plameň. To bolo sprevádzané zmenou duchovnej atmosféry v hale. Prejavila sa masívna prítomnosť – unikátna veľkolepá sila známa ako 'prítomnosť Zákona', ktorú kedysi veľmi dávno Pán Melchisedek manifestoval na Zemi ako základný kameň kráľovstva.

Intenzita prítomnosti bola taká, že som začal odchádzať z fyzickej reality – ako mnoho iných v dave.

Džervin mnou Hrot-zatriasol, „Teraz nie je čas na cestovanie sférami, synak. Čoskoro sa začne tvoja časť.“

Teraz, keď sa už sféry Zákona otáčali, nadišiel čas pre príchod nositeľov Svätého Modrého Plameňa.

Vedení Melchardom, ktorý pri tejto príležitosti nemal oblečené hnedé rúcho, ale žiarivé karmínové, do haly vstúpilo šesť kňazov, pomaly nesúc veľké drevené umelecké dielo, na ktorom spočíval plytký kalich. V kalichu žiaril Svätý Modrý Plameň, ktorý pred tisíckami rokov veľkí anjeli darovali prvým vysokým kňazom Eisraimu, a ktorý bol odvtedy stále udržiavaný, napájaný Hlasmi a predávaný z generácie na generáciu.

Keď sa majestátna promenáda skončila, Plameň bol rituálne umiestnený doprostred pódia a Karmínoví vysokí kňazi zahájili ohňový rituál adresovaný priamo Pánu Melchisedekovi.

Zatiaľ čo ohromené publikum uctievalo mysteriózny Plameň, ja som sa opäť dokázal len čudovať. Naozaj som videl Hermínu zapáliť podobné Modré Plamene päťnásťsekundovým Hlas-škrekom?

Len ťažko sa tomu dalo uveriť.

Želal som si, aby to títo ľudia mohli vedieť. Ale fakt, že Sväté Modré Plamene mohli byť zapálené aj ľudskými bytosťami, a nie iba bohmi a anjelmi, bol arci-tajný. Súdiac podľa užasnutej žiary v očiach tých, ktorí sa tu zhromaždili, to tajomstvo bolo dobre strážené.

Uprostred ohňového rituálu Pána Melchisedeka vkročili do haly kňažky Úsvitu Stvorenia. Obecenstvom opäť prebehol úžas, ako sa každý snažil zachytiť záblesk nekonečnej prázdnoty, ktorá stála za ich závojmi.

„Ako to, že je ich len šesť?“ zašepkal som Džervinovi.

„Ostatné sú veľmi choré,“ zašepkal Džervin naspäť. Predvídajúc moju ďalšiu otázku, dodal, „Nechcú byť liečené.“

Nech je teda tak, Páni Osudu!

Rituál Melchisedeka pokračoval skoro hodinu. Keď sa skončila posledná hymna, Džervin ma chytil za ruku.

Tehotné ticho.

Do haly vkročili dve krehké siluety.

Džervin zovrel moju ruku silnejšie.

Na pódium pomaly vyšli dve ženy v bielom.

Roztrhaný na kusy. Z môjho vnútra vzišiel zúfalý impulz. Búril som sa, „Nie! Toto nemôžeme dopustiť!“

Maryani Hrot-zavolala, „Zaujala som pozíciu v Podsvetiach, spolu s Kráľom Vasúkidom, ktorý okolo nás zhromaždil sto Nagaov. Sú tu všetci jeho najschopnejší generáli, spolu s vysokými ritualistami a expertmi v rôznych umeniach. Nálada je vysoká. Máme v rukách moc a sme pripravení ju použiť. Ty si pripravený?“

„Hermína a Elyani práve vstúpili do haly,“ Hrot-odpovedal som. „Potrvá to aspoň jednu alebo dve hodiny, kým sa začne obeta elementálnych síl.“

„Aj tak ti začneme posielať vzostupný tok, aby sme sa uistili, že všetko ide podľa plánu.“

Keď dve Nepoškvrnené došli na pódium, kňazi ustúpili dozadu. Spievajúc špeciálnu hymnu, prenechali Plameň Hermíne, dočasne ju tak ustanovujúc za vysokú správkyňu Zákona.

Hermína a Elyani začali spievať.

Ja som začal prijímať priateľské zlaté vlny od Maryani a jej Nagaov. Ale oproti tomu, aké boli, keď sme nacvičovali, boli teraz smiešne slabé.

„Zadržiavate teraz silu, lebo ešte nenadišla fáza obety elementálov?“ Hrot-opýtal som sa.

„Či zadržiavame? Ty asi žartuješ v Zákone. To, čo teraz posielame nahor, je masívne,“ Hrot-odvetila Maryani.

„Tak potom máme problém. Sotva niečo dostávam.“

„Musí to mať niečo dočinenia s veľkým počtom ľudí, ktorý sa v hale zhromaždil,“ Hrot-vstúpil do toho Džervin.

„Nagaovia s vami súhlasia, Majster Džervin,“ Hrot-povedala Maryani.

„Dosiahli ste maximálnu intenzitu?“ Hrot-opýtal som sa.

„Maximálnu intenzitu?“ Hrot-zasmiala sa na mne Maryani. „Počkaj, muž Zákona! Niečo ti ukážeme...“

„Nie! Nie! Nie! Nie! Nie!“ Džervin bol Hrot-neoblomný. „Maryani, nezvyšujte silu prirýchlo. Choďte veľmi pozvoľna, inak spôsobíte katastrofu.“

Zlaté vlny Podsvetia postupne začali naberať na sile. Ale zanedlho to dosiahlo bod, keď aj iní ľudia z obecenstva začali rezonovať s vlnami. Niektorým začalo byť nezvyčajne horúco. Iní sa čudovali, prečo ich dolné čakry tak nezákonne intenzívne vibrujú.

„Maryani,“ Hrot-varoval som, „toto nikdy nebude fungovať! Kým dosiahneme fázu elementálnej obety, všetci sa budú Drak-prehrievať, a potom len Pán Melchisedek vie, čo sa môže stať. Musíme nájsť spôsob, ako vytvoriť špecifickejšiu rezonanciu medzi tebou a mnou.“

„Lord Amar práve dostal fantastický nápad,“ Hrot-odvetila Maryani. „Požiadame siedmych architektov, ktorí tu s nami sedia, aby pod tebou rýchlo vytvorili zlatú šachtu. Je to čosi ako Dračia brána, ale vytvoria ju Nagaovia.“

„Vytvoriť Dračiu bránu!“ Hrot-žasol som.

„Už sa na tom pracuje!“

Porušujúc Zákon, nedokázal som od Elyani odtrhnúť oči. Spolu s Hermínou stále spievala úvodné hymny rituálu vystúpenia.

Mysľou mi prebiehalo toľko spomienok. Musel som sa prepnúť do žiadne-myšlienky-len-Drak bojového módu.

Po niekoľkých minútach som pocítil veľký nával horúcej vzostupnej zlatej energie.

„Ako sa ti páči naša zlatá šachta?“ Hrot-spýtala sa Maryani.

„Je skvelá. Cítim ju rovno pod sebou! Zdá sa, že aj Vlnko na ňu reaguje,“ Hrot-poznamenal som.

„Ktovie prečo?“ Hrot-zasmiala sa Maryani.

Intenzita energie narástla a môj Drak sa rozžiaril zlatým svetlom. Po mojom boku sa Vlnko začal triasť, ale po niekoľkých sekundách opäť znehybnel. Vymenili sme si spolu sprisahanecké žmurknutie.

„Zdá sa, že to funguje jedna radosť,“ Hrot-povedal som. „A ľudia okolo nás už na vaše vlny nereagujú.“

„Keby si tak mohol vidieť, ako Naga-architekti prerazili tú šachtu!“ Hrot-nadchýnala sa Maryani. „Bolo to perfektné!“

„Ako im za toľkú pomoc poďakujeme?“ Hrot-uvažoval som.

„Nie, oni ďakujú nám zato, že sme im umožnili podieľať sa na takom vzrušujúcom projekte,“ Hrot-presviedčala ma. „Tu dole oslavujeme.“

Hymny pokračovali. Ďakoval som Matke Svetla za to, že stvorila Nagaov. Ale po chvíli ma aj tak prepadli pochybnosti.

Hrot-zavolal som skupinu Nagaov. „Energia ku mne prúdi perfektne ale kto tvrdí, že ju budem schopný vysielať k Elyani? Je odo mňa vzdialená aspoň sto zákonných stôp a medzi nami sú stovky ľudí.“

Po chvíli zvažovania Nagaovia poslali cez Maryani svoju odpoveď. „ Vasúk navrhuje, aby si tú metódu vyskúšal na Vlnkovi. Pošli ho k pódiu a rezonuj s jeho Drakom.“

Vlnko, ktorý Hrot-počúval, vystrúhal grimasu. „Vzdialiť sa od ľudí mojej kasty? To by bolo vážne porušenie Zákona.“

„Chceš povedať, že si nikdy predtým neporušil Zákon?“ Hrot-vybehla na neho Maryani.

„Nie uprostred slávnosti Zákona!“ Hrot-odsekol jej naspäť. „Ak sa tisíc ľudí rozzúri, vypukne tu hrozný zmätok.“

„Pravda!“ Hrot-pripustila Maryani.

„Mne je to jedno!“ povedal som. „Nechcem nič riskovať.“

Džervin ma ihneď podporil, „Máš moje požehnanie. Hrom je na tvojej strane.“

Pomaly a s dôstojným, ceremoniálnym naladením som začal kráčať smerom k červenej rituálnej vlajke, ktorá bola zavesená na dvoch žrdiach, na okraji centrálnej uličky. Nemohol som tam len tak stáť a nič nerobiť, tak som vymyslel niečo zákonné. Na niekoľko sekúnd som úctivo sklonil hlavu.

Všetci kňazi naokolo na mňa hľadeli, s očami doširoka otvorenými, že čo do kráľovstva to robím.

Aby som si dodal zákonný vzhľad, schmatol som žrde a pompézne ich pred sebou držal.

Kňazi, ktorí, škoda hovoriť, sa nikdy predtým nezúčastnili rituálu vystúpenia, si mysleli, že je to súčasťou rituálu. Keďže boli zákonne poslušní, opakujúc po mne, tiež úctivo sklonili hlavy.

Potlačiac úškrn, držal som vlajku pred sebou a napodobňujúc majestátne držanie Karmínových vysokých kňazov, pomaly som pochodoval uličkou, ktorá viedla k hlavnému pódiu.

Fungovalo to. Veriac, že je to súčasť rituálu, všetci kňazi a kňažky pokorne skláňali hlavy, ako som okolo nich prechádzal.

Keď som došiel k pódiu, znehybnel som a Hrot-zavolal Vlnka, „Teraz! Posielaj mi energiu!“

„Ako to mám robiť?“ Hrot-opýtal sa.

„Nech ti to Maryani ukáže.“

Medzitým všetci Karmínoví vysokí kňazi pred mojou vlajkou úctivo skláňali hlavy.

„Zdá sa, že máme pod rukami katastrofu,“ Hrot-zavolal som po niekoľkých sekundách. „Nič nedostávam!“

„Áno, smrdí to ako katastrofa. Ale možno by si ty mal posielať a Vlnko prijímať,“ navrhla Maryani.

Rovnako pomaly a pompézne, ako som prišiel, som sa aj vrátil na svoje pôvodné miesto a opäť som všetkých cestou donútil skloniť hlavy. Vlajku som ponechal na kraji uličky a išiel som sa postaviť naspäť na zlatú šachtu.

Potom som Vlnkovi zašepkal, „Len urob to, čo som práve urobil ja!“

„Ako budem vedieť, či tú energiu prijímam?“ opýtal sa Vlnko úzkostlivo.

„Muž Zákona, natrhne ti to riť!“ Hrot-uistila ho Maryani.

Džervin sa uškrnul, aby sa nerozosmial. Vlnko nasadil parádny výraz a ako kráľ mašíroval k vlajke.

Bolestivé napätie. Bude Vlnko schopný prijímať zlaté vlny?

Ak nie, situácia sa zmení na nočnú moru všetkých nočných môr.

Vlnko stál aspoň dvadsať sekúnd s hlavou úctivo sklonenou pred vlajkou. Potom ju zobral do rúk a pomaly kráčal uličkou smerom k hlavnému pódiu.

Zdalo sa, že to trvá celý eón. Kým celé obecenstvo skláňalo hlavy, ja som sa modlil o pomoc Lietajúcich Drakov a zakotvil sa hlboko v zlatej šachte.

Nebesá Zjavenia. Synovia Apolóna sa pozerajú.

Hneď ako Vlnko Hnedého Rúcha došiel k pódiu, začal som jeho Draka bombardovať silami Podsvetia. Chvála Matke Svetla, jeho aura ihneď zažiarila zlatým svetlom. Postupne som zvyšoval silu, až sa jeho aura zdvojnásobila a celé zhromaždenie žaslo.

„Prestaň!“ Hrot-zavolal po niekoľkých sekundách, „Inak odpadnem!“

„Funguje to výborne!“ potvrdila Maryani.

Prestal som s projekciou. Vlnko sa obrátil a ukazujúc davu vlajku, pomaly pochodoval naspäť uličkou.

Ohromne sa mi uľavilo a tak som si vzdychol a uvoľnil sa, vôbec si neuvedomujúc, že vo svojich úvahách som sa dopustil kolosálnej chyby.

Trvalo to ďalšiu polhodinu, kým Elyani došla k hymnám, ktoré predchádzali elementálnej obete. Ako sme sa dohodli už predtým, krátko ma skontaktovala cez Hrot, uistiac sa, že na mojej strane je všetko v poriadku. „Pripravený?“

Neuvedomujúc si blížiacu sa katastrofu, Hrot-odvetil som, „Pripravený! A ty?“

„Pripravená!“

Keďže na nej spočívali všetky oči a všetky Hroty sa vciťovali do jej Hrotu, nemohla si dovoliť povedať viac.

Spočívajúc na Hadane Večnej Múdrosti, svoje slzy som si odložil na neskôr.

Po niekoľkých nekonečných minútach Elyani konečne začala s hymnami elementálnej obety. Čerpajúc energie zo zlatej šachty, vcítil som sa do jej brucha a láskavo s ňou rezonoval. Ale napriek tomu, čo som jej posielal, nepozoroval som v jej aure žiadnu zmenu.

Bolo to kvôli vzdialenosti?

Postupne som silu zvyšoval.

Elyani vyslala poplašné Hrot-volanie, „Čo sa deje? Kde sú tie elementálne sily z Podsvetí? Posielaš ich?“

„Drak, že posielam!“

„Ja ale nič neprijímam!“

Okamžite som Hrot-kontaktoval Maryani, aby zvýšila intenzitu. Cez šachtu vyšla nahor obrovská bublina zlatej energie.

„A teraz?“ Hrot-zavolal som Elyani.

„Stále nič.“

Poplach!

Ak sa Plameňu neponúknu žiadne sily Podsvetia, moc hymien čoskoro začne namiesto nich priťahovať elementálne blato polí. Mantry, keď boli projektované Hlasom majstrovskými ritualistami, boli nezastaviteľné živé sily. Tieto konkrétne hymny boli navrhnuté na posielanie elementálnych síl bohom. Ak im neposkytneme dostatočný prílev obety, hymny samotné začnú čerpať z nášho elementálneho okolia.

A potom...

Pred očami mi prebleskla nočná mora: Elyani, Hermína a celé zhromaždenie zasiahnuté ďalšou záplavovou vlnou slizu. Tisíc ľudí mŕtvych na dlážke.

Hermína ihneď postrehla vážnosť situácie. Poslala varovné Hrot-volanie, „ Zar, buď hneď niečo urobte alebo musím prerušiť rituál. Nemôžem riskovať, že spôsobíme masaker.“

„Nemôžeme si dať pauzu a začať odznova?“

„Nemožné! Podľa Zákona, ak teraz prestaneme, rituál musí byť zrušený. A potom je koniec!“ Hrot-povedala Hermína.

„Neprestávajte teraz, Hermína! Dajte mi šancu!“ Potom som hneď Hrot-volal môjho majstra, „Džervin, budem musieť spôsobiť strašný bordel. Mám vaše požehnanie?“

„Hrom stojí za tebou,“ Hrot-uistil ma Džervin.

K úplnému úžasu všetkých som sa plnou rýchlosťou rozbehol k pódiu.

„Maryani!“ Hrot-zavolal som. „Potrebujem ďalšiu zlatú šachtu, rýchlo!“

„Ďalšiu šachtu?“ vôbec neskrývala svoje ohromenie. „Kde?“

„Rovno pod pódiom, na ktorom sedí Elyani. Je to smrteľne naliehavé, Maryani!“

Ako som dosiahol pódium, jeden z Karmínových vysokých kňazov sa ma pokúsil zastaviť, „Muž Zákona, nesmiete...“

Našťastie pre toho muža, Melchard zakročil a rýchlo mi ho odpratal z cesty.

Pred ohromenými zrakmi obecenstva som skočil na pódium a pristál blízko Elyani. Nasledujúc Hermínine pokyny, neprestala spievať.

Vciťujúc sa do hlbín Zeme, vyvrúfoval som Draka do vystupujúcej bohyne.

Ale bolo už príliš neskoro! Pritiahnuté silou hymien, halu zaplavil šedý opar elementálneho slizu. Sám o sebe nebol smrtiaci. Ale za ním nutne museli nasledovať ďalšie, oveľa jedovatejšie vlny.

Vyslal som poplašné Hrot-volanie k Džervinovi a Melchardovi. „Potrebujem halu okamžite vyprázdniť. Zavolajte Namrona a jeho mužov.“

„Ja sa o to postarám!“ bez náznaku zaváhania Hrot-odvetil Džervin. „Ty sa postaraj o Elyani.“

„Maryani!“ Hrot-volal som o pomoc. „Budem potrebovať veľa sily a to veľmi skoro! Ako pokračujete so šachtou?“

„Už sme takmer na polceste,“ odpovedala.

Z diaľky som sa pokúšal čerpať energie zo zlatej šachty, ktorú Nagaovia vytvorili predtým.

Bezvýsledne.

Bolo to azda preto, že miestnosť sa zmenila v úplný chaos? Ľudia behali všetkými smermi, utekali k dverám a kričali v nezákonnej panike.

Na pódiu pokračovalo spievanie.

Bolo to bolestne zrejmé – pokiaľ sa do Plameňa okamžite nevleje niečo podstatné, vyhladované hymny nás všetkých zničia. Hrot-prikázal som Elyani, „ Vcíť sa do môjho Draka. Obetuj ho Plameňu!“

Výsledok bol okamžitý, ale vôbec nie taký, ako som očakával. Kým som sa stihol čo len pokúsiť odolávať fenomenálnej sile hymien, bol som projektovaný do priestoru oslepujúceho svetla.

Už žiaden hluk, už žiaden zmätok!

Ticho dýchalo nekonečnosťou. Pokoj mimo slov.

A v ich jasnomodrom nebi plnom večných zázrakov,

Som ich uvidel – nádherných, vznešených, úžasných a pokojných,

Žiariacich cez svoje sféry nekonečnej Hrot-ovosti,

S ľahkosťou sa týčiacimi nad siedmimi sférami.

Tam boli, stáli rovno predo mnou – bohovia.

Pozreli sa na mňa a usmiali sa,

A v tom okamihu som pochopil, že úsmev boha,

Hoci aj prchavý, nie je žiadnym obyčajným úsmevom,

Ale tajuplným a mocným spečatením,

Ktoré dokáže zvrátiť osud a zmeniť mnohé ľudské životné cesty.

Kozmicky zmätený nad týmto čudným karmickým obratom,

Ktorý spôsobil, že som skončil v ich svete,

Pozbieral som svoje vedomie a Hrot-prehovoril k nim,

„Ó, Nesmrteľní, nech je pochválené vaše svetlo a vaša múdrosť!

Ohromený vašimi nebeskými harmóniami,

Skláňam sa pred vami, vašou úžasnou podstatou

A slávnym pôvodom.

Ale, obávam sa, že tu došlo k tragickému nedorozumeniu –

Nešťastnej chybe, rituálnemu prešľapu,

Za ktorý musím prijať plnú zodpovednosť a hanbu.

Ja nie som ten, koho vaša nebeská daiva menovala.

Tá čistá duša, ktorú ste očakávali, je ešte stále v kráľovstve.

A napriek všetkej mojej úcte k vám

A všetkému obdivu k vášmu svetu,

Mám ešte v kráľovstve naliehavé povinnosti.“

Usmiali sa.

„Džervin,“ Hrot-zavolal som. „Urobte niečo! Rýchlo!“

Keď som prišiel k zmyslom, ležal som na dlážke vedľa Elyani, ktorá stále spievala hymny elementálnej obety.

„Si v poriadku?“ Hrot-spýtala sa.

„Mm?“ Hrot-čudoval som sa. Ale dlho som nestrácal čas a opýtal sa jej, „Koľko ešte hymien do konca?“

„Šesť!“

Posadil som sa a prezeral si tú podivnú scénu. Svätý Modrý Plameň bol stále sotva väčší ako palec. V rohoch pódia sa majestátne otáčali sféry Zákona. Hlučný dav v panike evakuoval halu.

Hermína! Čo sa deje s rituálom?

„Potrebujem viac elementálov, aby som mohla nakŕmiť Plameň,“ Hrot-odpovedala Nepoškvrnená. „Ak nebudete vedieť silu zvýšiť, hymny zanedlho začnú priťahovať blato z polí.“

Ponoriac svojho Draka do hlbín Podsvetí, snažil som sa rezonovať s väčšou silou. Ale z nejakého nevysvetliteľného dôvodu som dostával len slabú odozvu.

„Maryani! Ako to vyzerá s novou zlatou šachtou?“ Hrot-zavolal som.

„Takmer hotová. Už by si mal byť schopný z nej čerpať.“

„Nerozumiem, čo sa deje. Nič necítim.“

Ďalej som skúmal hlbiny, pátrajúc po zlatej šachte.

„A je to, šachta je dokončená!“ Hrot-vytrubovala Maryani. „A je obrovská. Sedem Naga-architektov stojí rovno pod pódiom.“

„Počúvaj! Ja nemám tvoje sily, ale aj tak jednoducho nie je možné, aby môj Drak prehliadol sedem Nagaov stojacich rovno podo mnou. Sú si istí, že šachta je na správnom mieste?“

„Zar, samozrejme, že sú si istí! Toto sú veľkí architekti Podsvetí a Drak-ovládajú svoje remeslo!“

Poobzeral som sa okolo seba, hľadajúc nejaké tipy.

„Koľko hymien ešte?“

„Štyri!“ Hrot-odvetila Elyani.

„Zar,“ zavolala Hermína, „ďalšia hymna je oveľa mocnejšia. Nebezpečenstvo je veľmi veľké.“

Hala bola poloprázdna. No Vlnko zostal na svojom mieste na druhej zlatej šachte. Rýchlo som sa na neho naladil, ale nedokázal som cítiť žiadnu Dračiu intenzitu.

„Maryani, čo sa stalo s Dračou šachtou pod Vlnkom?“

„Stále je tam. Pekne funguje,“ Hrot-uistila ma.

„Necítim ju!“

„Musí to byť preto, že medzi ním a tebou stoja všetci tí ľudia.“

Ale medzi pódiom a Vlnkom nikto nestál.

To mi naznačilo riešenie.

Zoskočil som z pódia a ihneď som opäť pocítil mocný vzostupný tok zlatých energií spod Vlnkovho Draka.

„Zar!“ Hrot-zavolala Elyani, „Už aj poď naspäť! Nemám Plameňu čo ponúknuť! Spôsobíme katastrofu!“

Hneď som vyskočil naspäť k nej, aby mohla čerpať z môjho Draka.

Džervin, ktorý so mnou zostal po celý čas v Hrot-spojení, tiež pochopil. „ Sféry Zákona! Niečo s nimi nie je v poriadku! Odrezávajú pódium od Podsvetí!“

„Čo urobíme, Džervin?“

„Povedz Hermíne, aby ich okamžite zastavila,“ Hrot-prikázal Džervin. „Ja som stratený v dave. Som príliš ďaleko. Trvalo by mi aspoň tri minúty, kým by som sa dostal naspäť k vám.“

„Zastaviť sféry? Nemožné!“ Hrot-namietala Hermína. „Tento rituál musí prebiehať podľa zákonnej procedúry. Má to trvať takmer hodinu. Inak môže nastať katastrofa v Zákone!“

„Hermína!“ Hrot-zahrmel Džervin. „Vy sa postarajte o zastavenie sfér a ja sa postarám o katastrofu v Zákone.“

Hermína nechala Elyani, aby sama pokračovala v rituále, vstala a prešla k jednej zo sfér. Hlasom na ňu projektovala hlboký zvuk.

Otáčanie sa ihneď začalo spomaľovať. Sféra začala strácať farbu Modrého Plameňa.

Nasledovala obrovská explózia. Keďže už nebolo od Podsvetí odrezané, pódium zdola prijalo ohromnú bublinu zlatej energie poslanej siedmimi Naga-architektmi, ktorí tlačili zo všetkých síl, zápasiac s čudným energetickým poľom vytvoreným sférami Zákona.

Hymny, hladné po energii, okamžite projektovali bublinu Podsvetia do Modrého Plameňa.

Plameň ihneď vyšľahol až po vysoký strop krypty.

„Nie!“ zareval som z celej sily, keďže som sa ocitol uprostred neho. „Neberte mňa, zoberte si ju!“

~ Tak končí Kniha Rituálu Vystúpenia ~