Website Name

Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

84 – Matúšova výčitka Pánovi. O podstate Boha a proces stvorenia. O kráse, vzdialenosti a veľkosti Slnka. Zatmenie Slnka.

My však pokračujeme ďalej na našej ceste, pri východe slnka dosiahneme hranice zeme Samaritánov a vstúpime do kraja Galiley, kde si na jednom voľnom návrší, a to rovno na krásnej bujnej tráve, doprajeme potrebný oddych.^84,1

Všetci si z tej výšky nevedia dosť vynachváliť ten úžasný výhľad a pisár Matúš hovorí: „Pane, ak by všetci ľudia boli vo všetkom úplne predchnutí Tvojím učením, potom by takáto zem bola naozaj dosť krásna na to, aby bola pre ľudí nebom! Keď ale pomyslím na to, že ľudia sú z najväčšej časti ešte horší ako tie najdivokejšie a najkrvilačnejšie beštie, mám takmer chuť tu voči Pánu Bohu vzniesť výčitku, že túto Zem zariadil tak úžasne pre takých zlých sluhov!“^84,2

Hovorím Ja: „Tá výčitka je potom smerovaná na Mňa, lebo Ja a Otec sme Jedno! Lebo múdrosť večného Syna, ktorá je vlastne múdrosťou Otca, vytvorila veľký plán Stvorenia a Otcova Láska pridala veľké „Nech sa tak stane!“, a tak povstala táto Zem, Slnko, Mesiac a hviezdy!Ale ľudia, ktorí obývajú túto Zem, sú tiež stvorení Mnou, a majú byť a budú premenení! ^84,4

No ak sa veci majú takto, prečo Mi chceš niečo vyčítať? A okrem toho, táto Zem vôbec nie je taká krásna, ako sa to zdá tebe – všetky kraje, ktoré odtiaľto vidíš, vyzerajú malebne len z určitej diaľky. Choď tam, a v tejto krajine nájdeš len veľmi málo alebo nič krásne a úchvatné, okrem nejakého stromu tu a tam alebo možno ľuďmi vytvorenú záhradu a v nej azda palác nejakého bohatého človeka! A tieto veci chceš nazývať krásnymi a úžasnými? ^84,5

Vzhliadni k Slnku, tam sú iné krajiny! Tam je púšť úchvatnejšia ako tu raj! Lebo ak je to len a jedine svetlo Slnka, ktoré robí kraje tejto Zeme krásnymi a priateľskými – keďže bez slnečného svetla by Zem bola len údolím nárekov a hrôzy – o koľko nádhernejšia musí potom byť krajina samotného veľkého Slnka, z hojnosti nádhery a slávy ktorého si táto Zem prepožičiava svoj matný lesk!“^84,6

Hovorí Matúš: „Pane, čo to hovoríš? Slnko je tiež jeden veľký svet, a púšť je tam nevýslovne krajšia ako tu raj?! Pozri sa predsa na veľkú Zem a oproti nej ten drobný lesklý disk Slnka! Koľkokrát by sa vošiel na plochu, na ktorú teraz hľadíme, ktorá je maličkou časťou celej Zeme a koľkokrát potom na celú Zem?!“^84,7

Hovorím Ja: „Vieš, to je tak: keď vám rozprávam o pozemských veciach, nerozumiete Mi; tak ako by ste Mi potom mohli rozumieť, keď vám rozprávam o veciach nebeských?! – Sleduj a pochop!^84,8

Vidíš tam na juhu ten céder na najvzdialenejšom okraji horského masívu? Porovnaj si jeho zdanlivo malú výšku so steblom trávy tu, ktoré meria sotva jednu piaď ⁴⁰, a uvidíš, že toto steblo trávy, ak si ho podržíš pred tvárou, zdanlivo vo vzduchu vyčnieva mnohokrát vyššie ako ten vzdialený céder, ktorý je sám o sebe niekoľko stokrát vyšší ako toto steblo trávy! A vidíš, to spôsobuje vzdialenosť! Ak máš dobré nohy, dôjdeš k tomu cédru za desať hodín. Aký veľký účinok na mierku oka má teda už vzdialenosť desiatich hodín! ^84,9

Teraz ale pomysli na vzdialenosť Slnka od tejto Zeme! Vedz, že keby vták letel najrýchlejším letom zo Zeme k Slnku od čias stvorenia Adama, ešte by tam stále nebol, ale by musel letieť ešte niekoľko rokov! Ak to dokážeš pochopiť, potom si vieš predstaviť, koľko tisíckrát tisícnásobne väčšie je oproti Zemi Slnko, ktoré sa ti tu zdá také malé!“^84,10

Matúš, úplne bez seba nad takou vzdialenosťou a takou veľkosťou, hovorí: „Pane, keď je to tak, ako dokážeš z tejto Zeme viesť a udržiavať taký svet?“^84,11

Hovorím Ja: „No, vieš, čo sa tebe môže zdať akokoľvek nemožné, to je – zatiaľ len medzi nami – Mne možné veľmi ľahko! Teraz to, pravda, nemôžeš prehliadnuť, ale raz príde čas, keď to všetko pochopíš.^84,12

Aby si ale uvidel, že aj Ja, mocou Otca vo Mne, v okamihu dosiahnem k Slnku, dávaj teraz pozor! Na pár okamihov zakryjem Slnko, takže ho na celej Zemi nebude môcť vidieť žiadne oko; a ujasní sa ti tak, že Ja môžem Slnko dosiahnuť aj z tejto Zeme!“^84,13

Hovorí Matúš: Ó Pane, nerob to; lebo ľudia zahynú od strachu!“ – Hovorím Ja: „S tým sa netráp! Ľudia si budú myslieť, že je to obyčajné zatmenie Slnka, ktoré sa raz za čas odohrá úplne prirodzeným spôsobom, – a za niekoľko málo okamihov budú mať Slnko naspäť. Sleduj!“ – Hovorí Matúš, trochu vystrašene: „Pane, nemali by sme na to upozorniť všetkých tu prítomných?“ Hovorím Ja: „Nechajme ich spať a oddychovať! Stačí, keď to zažiješ ty sám; lebo zapisovateľ musí vedieť viac ako ten, komu zatiaľ nie je určené, aby písal! – A pozri sa, teraz poviem: „Slnko, zahaľ na sedem okamihov svoju tvár na celej Zemi!“ – V tom okamihu zavládne úplná tma; len niekoľko jasnejších hviezd je slabo vidno.^84,14

Matúš sa chveje od strachu a hovorí: „Pane, Ty Všemocný! Kto môže vedľa Teba stáť, keď Tvoja Božská ruka za okamih dosiahne tak nekonečne ďaleko?!“ – Kým Matúš ledva stihne dopovedať tých pár slov, Slnko už zase svieti plným jasom a Môjmu Matúšovi sa hneď ľahšie dýcha, – no od úžasu nevie zo seba dostať ani slovo. Až po dlhšej chvíli naberie trochu odvahy a hovorí: „Nie, Pane, toto neviem pochopiť. Tvoja moc musí byť nekonečná! Ale takejto strašnej ukážky Tvojej všemocnosti nás v budúcnosti ušetri, ó Pane; inak celý svet zakrátko zahynie a dôjde k svojmu koncu!“^84,15

Hovorím Ja: „S tým sa netráp! – Vari už teraz niekto zahynul?! Trochu strachu ale zmyslovému človeku nikdy neuškodí. Teraz ale zobuď spiacich, lebo za chvíľu budeme pokračovať ďalej! Ale nikomu ani v náznakoch nerozprávaj o tomto úkaze a znamení! – Potom Matúš zobudil spiacich a my sme pokračovali v ceste, ktorá sa značne zvažovala a ubiehala preto rýchlejšie ako predtým do kopca.^84,16