Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

8 – Prví učeníci Pána. Pán v púšti pri Bethabare. Povolanie Andreja a Petra.

(Ján 1:38) Ježiš sa ale obrátil, uvidel, že tí dvaja ho nasledujú, a spýtal sa ich: „Čo hľadáte?“ Oni povedali: „Rabbi (čo znamená „Majster“), kde bývaš?“

Aj tento text sa objavuje ako dôsledok prechádzajúceho a je viac historický ako duchovný; lebo tým sa začína známe, v podstate hmotné prijímanie učeníkov, a to presne v tej oblasti, kde Ján pôsobil – v Bethabare, tej najmizernejšej diere obývanej chudobnými rybármi. Z toho dôvodu tí dvaja učeníci hneď zisťujú, kde bývam, a vlastne sa pýtajú, v ktorej chatrči. 8,1

Keďže som sa ešte pred krstom v tejto oblasti zdržiaval po dobu štyridsiatich dní a pripravoval Svoju ľudskú bytosť na začiatok Svojho pôsobenia pomocou pôstu a iných cvičení, je tiež historicky jasné a zrejmé, že som za účelom pobytu na tomto mieste musel mať nejaké útočisko v tejto pustej a nanajvýš nehostinnej oblasti, ktorú som pre Moje zámery považoval za najvhodnejšiu.8,2

Obaja učeníci dobre vedeli, že som sa v tejto oblasti už nejaký čas zdržiaval, keďže Ma tam už dosť veľakrát mohli vidieť bez toho, aby vedeli, kto som. Preto sa hneď pýtali nie na Moje pôvodné bydlisko, ale len na Môj príbytok v osade pri Bethabare, ktorá pozostávala prevažne z chudobných rybárskych chatrčí zhotovených z blata a rákosia, ktoré často ledva dosahovali takú výšku, aby sa tam človek dokázal vzpriamene postaviť. 8,3

A podobnú chatrč, ktorú som si postavil vlastnými rukami dosť hlboko v púšti, som obýval aj Ja. Odvtedy sa datujú pustovne, ktoré sa dodnes dajú nájsť takmer vo všetkých kresťanských zemiach.8,4

(Ján 1:39) On im povedal: „Poďte a uvidíte!“ Išli teda s ním; videli, kde býva, a zostali v ten deň u neho. Bolo to okolo desiatej hodiny.

Tento prístrešok nebol ďaleko od miesta, kde sa Ján venoval svojmu poslaniu, preto som vtedy aj povedal obom učeníkom: „Poďte a uvidíte!“, po čom Ma aj obaja nasledovali a so Mnou došli k Môjmu príbytku, kde sa nemálo čudovali, že Boží Pomazaný obýva nanajvýš nepôsobivú chatrč, a k tomu v tej najnehostinnejšej časti púšte!8,5

Toto sa ale neodohralo v čase, kedy kresťanské spoločenstvá zvyčajne držia 40-denný pôst, ale o dva mesiace neskôr, a čo sa týka času, keď sme došli k prístrešku, bolo okolo desiatej hodiny, teda podľa dnešného počítania času okolo tretej hodiny poobede; lebo východ slnka vtedy určoval prvú hodinu dňa. Ale keďže tento neprebieha vždy v rovnakom čase, vtedy udávané časy sa nedajú presne zladiť so súčasným spôsobom uvádzania času, ale len približne, preto som vyššie uviedol: Keď sme s dvomi učeníkmi dosiahli prístrešok, boli asi tri hodiny popoludní. Keďže títo dvaja učeníci strávili zvyšok dňa až do západu slnka pri Mne, v mysli zvedavého čitateľa sa iste objaví otázka, čo sme my traja pri Mojom prístrešku robili v čase od tretej do ôsmej. Lebo o tom sa nikde nič nepíše. To sa dá ale ľahko pochopiť a rozumie sa takpovediac samo sebou, že som tých dvoch poučil o ich budúcom poslaní, a tiež im vysvetlil, ako a kde začnem Svoje pôsobenie a ako v tejto oblasti priberiem ešte ďalších učeníkov, ktorí sú ich ducha a vôle. Súčasne som im dal úlohu, aby sa medzi svojimi kolegami, ktorí boli zväčša rybári, popýtali a poradili, či by niektorí z nich neboli ochotní pridať sa ku Mne. Týmto sme sa teda v tom čase zaoberali. Ale keď nastal večer, poslal som ich oboch preč, aby sa vrátili k svojim blízkym a oni išli – sčasti vo výbornej nálade, ale sčasti aj veľmi zamyslení, lebo mali manželky a deti, a nevedeli, čo by s nimi mali urobiť.8,6

(Ján 1:40) Jeden z tých dvoch, ktorí počuli Jána (o Ježišovi) takto hovoriť, a potom išli za Ježišom, bol Andrej, brat Šimona Petra.

Jeden z tých dvoch, menom Andrej, je so svojím rozhodnutím rýchlo hotový a chce Ma nasledovať za každú cenu; preto aj hneď vyhľadá svojho brata Šimona, ktorý sa ešte kdesi zapodieva so svojimi rybárskymi sieťami. 8,7

(Ján 1:41) Ten ako prvé našiel svojho brata Šimona a povedal mu: „Našli sme Mesiáša!“ (Mesiáš znamená: Pomazaný.)

Keď ho po nejakom hľadaní nájde, začne mu náhlivo vysvetľovať, že našli zasľúbeného Mesiáša, spolu s druhým učeníkom, ktorého rozhodnutie nasledovať Ma nebolo také pevné.8,8

(Ján 1:42) (Šimon si želá vidieť Ježiša) a Andrej vedie Šimona k Ježišovi. Keď ho Ježiš uvidel, povedal: „Ty si Šimon, syn Jonáša, ale odteraz sa budeš volať Kéfas (to v preklade znamená: skala)!“

Keď sa Šimon o Mne dopočuje, živo vyjadrí želanie Ma čo najskôr vidieť, lebo pri krste nebol prítomný. Andrej povie: „Dnes to už dosť dobre nepôjde, ale zajtra na úsvite by si mal byť s ním!“8,9

Šimon, ktorý, nech robil čokoľvek, stále fantazíroval o Mesiášovi a domnieval sa, že Mesiáš pomôže chudobe a úplne odstráni boháčov so zatvrdnutými srdciami, nato povedal: „Brat, tu nesmieme stratiť ani okamih; ja okamžite všetko nechávam tak a budem ho nasledovať aj na koniec sveta, ak by si to želal. Hneď ma k Nemu zaveď, lebo ma to k Nemu ohromne ťahá a musím ho už dnes vidieť a hovoriť s ním. Noc je jasná a k jeho chatrči to nie je ďaleko, tak nech už sme na ceste k Nemu! Ktovie, či ho zajtra ešte stretneme?!“8,10

Vyhovejúc jeho túžbe, Andrej ho vedie ku Mne. Keď sa ale obaja, už dosť neskoro v noci, blížia k Môjmu príbytku, tridsať krokov od neho zostane Peter stáť v akejsi sladkej extáze a hovorí Andrejovi: „Cítim sa tak zvláštne! Zovrela ma taká blažená úzkosť, že sa sotva odvážim urobiť ďalší krok vpred, a predsa v sebe cítim takú vrúcnu túžbu ho vidieť!“ 8,11

Tu vyjdem zo svojej chatrče obom bratom v ústrety, čím sa myslí a označuje, že som ho videl. Rozumie sa samo sebou, že „byť Mnou videný“ a vyjdením v ústrety je naznačené, že niekto ako Šimon ku Mne prichádza v prvom rade v srdci. Preto je aj Mnou hneď spoznaný, to znamená, prijatý, a nové meno je jeho prvý podiel na Mojom Kráľovstve. Šimon tu hneď aj dostane meno Kéfas alebo skala vo viere vo Mňa, lebo už dlho som videl, aký druh ducha oživuje a oživoval Petra.8,12

Pre Petra alebo Šimona bolo takéto Moje oslovenie dostatočným dôkazom, že som nepochybne zasľúbeným Mesiášom. Odvtedy už vo svojom srdci nedal žiadny priestor pochybnostiam o Mne a tiež sa Ma nikdy nespýtal, či som naozaj ten pravý, lebo jeho srdce bolo pre neho tou jedinou a najistejšou zárukou. Obaja so Mnou zostali až do rána a odvtedy Ma už neopustili.8,13

Čítať ďalej O titule