(Pán:) „Jeden príklad by ti mal túto záležitosť ešte lepšie osvetliť. 70,1
Povedzme, že máš podriadených, ktorí sa previnili proti tvojim zákonom a majú byť zato potrestaní. Isteže, ty konáš predpísané vyšetrovanie a pomocou všelijakých šikovných otázok sa z nich snažíš dostať ich vlastné priznanie; ale oni zo svojich hláv práve tak šikovne všetko popierajú – rovnako šikovne a prefíkane, ako sa ich ty zo svojej hlavy vypytuješ. Týmto spôsobom jedna lož strieda druhú a dopracuješ sa s nimi akurát k tomu, že ich nakoniec musíš potrestať bez ich priznania, len na základe svedectva častokrát zaujatých, nepriateľských svedkov, v ktorých taktiež nie je žiadna Pravda, a môžeš pritom vždy predpokladať, že z desiatich obdrží spravodlivý rozsudok sotva jeden, a vinných aj nevinných čaká rovnaký osud! 70,2
Postav sa raz ale pred svojich úbohých bratov, ktorí sa voči tebe previnili, nie ako sudca, ale ako človek plný lásky a prebuď ich, aby ti vo svojich srdciach lásku opätovali, a títo hriešnici s ľútosťou a mnohými slzami verne a pravdivo priznajú ako, kedy a čím sa voči tebe previnili! Potom ale odpadá aj trest! Lebo každý trest sám o sebe nie je Pravdou, ale jej protikladom, pretože nepochádza z lásky, ale z hnevu zákona a zákonodarcov. No hnev samotný je súdom, a v súde niet lásky. Kde však chýba láska, tam nie je ani pravda.70,3
Preto sa drž čistej lásky, konaj v jej pravde a sile, a budeš potom tiež všade nachádzať pravdu a bude ti veľmi jasné, že skutočne existuje všeobecná Pravda, ktorá nepreniká len touto Zemou, ale aj celou nekonečnosťou!70,4
Keby si s ľuďmi jednal takto, potom by si Ma úplne platne morálne nasledoval a takýmto nasledovaním si vydobyl večný život. Ak ale zostaneš taký, aký si teraz, za hrobom ti zostane už len noc a prázdne, klamlivé bytie, ktoré je smrťou ducha Lásky a Pravdy!70,5
Lebo vedz, že tento pozemský život trvá len veľmi krátko; po ňom prichádza večnosť bez konca! Ako spadneš, tak zostaneš ležať, pokiaľ sa v tebe nestala živou skutočná Pravda!70,6
Teraz vieš všetko, čo ti nateraz treba vedieť. Ak chceš viac, zájdi občas za veľkňazom Jonaelom do Sychar; on ti porozpráva, čo sa odo Mňa naučil, čo pri Mne videl a zažil! Konaj podľa toho, aby si sa stal blaženým!“ 70,7
Hovorí veliteľ, úplne predchnutý Pravdou Mojej reči: „Priateľu, z tvojej reči som pochopil, že si najmúdrejší z múdrych tejto Zeme, a ja preto aj urobím všetko, čo si mi poradil! Teraz by som sa ale chcel od teba samotného dozvedieť, kto vlastne si! Lebo pozri sa; odhliadnuc od toho, že som od mladíkov, ktorí ťa sprevádzajú, utrpel úplnú a najhanebnejšiu porážku – ktorú si nedokážem vysvetliť inak, iba že nutne predpokladám, že títo mladíci sú géniovia z nebies, a preto ma dokázali zázračným spôsobom donútiť k úteku – len vďaka tvojej ohromnej múdrosti teraz poznávam, že ty zjavne musíš byť viac ako len obyčajný človek! Určite si už mnohým svojím učeníkom povedal a ukázal, kto si, a vidíš, že ja sám sa veľmi zamýšľam stať sa tvojím učeníkom aspoň v duchu! Povedz preto aj mne, za koho ťa mám považovať! Kto, čo a odkiaľ si, vo svojej podstate?“70,8
Hovorím Ja: „Po prvé, som ti to v podstate už povedal a to tak, aby si to dokázal ľahko pochopiť, ak o tom správne porozmýšľaš, a po druhé som ťa ohľadom toho práve odkázal na Jonaela. Ak pôjdeš za ním, dozvieš sa tam všetko, čo ti teraz ešte chýba. Teraz nás už ale ďalej nezdržiavaj, lebo deň sa začína chýliť ku koncu a Ja musím dnes toho ešte veľa urobiť!“ 70,9
Hovorí veliteľ: „Tak mi dovoľ, aby som ťa sprevádzal do mesta!“ 70,10
Hovorím Ja: „Cesta je voľná, a ak Ma teda chceš s dobrým úmyslom doprevádzať, urob to! Ale ak v tebe existuje ešte nejaký tajný pekelný dôvod, potom zostaň doma, lebo také doprevádzanie ti potom žiadne požehnanie neprinesie! Moju moc si už zakúsil.“70,11
Hovorí veliteľ: „To nech je ďaleko odo mňa, hoci v týchto kritických časoch by som nato aj mal dôvod, keďže sa čoraz viac približuje ten mýtický čas, v ktorom Židia očakávajú mocného záchrancu spod nadvlády Ríma a človek tu a tam počuje, ako si Židia šepkajú, že taký záchranca sa už nachádza na Zemi! Ľahko by som si teda mohol pomyslieť, že práve ty si ten záchranca – áno, vlastne som si to už potajomky aj pomyslel. Nech je to ale akokoľvek, uznávam ťa ako najmúdrejšieho z múdrych, a preto ťa milujem ako skutočného priateľa ľudí; a takéto moje myšlienky mi nikdy nesmú brániť nasledovať ťa pre Pravdu – teraz osobne do Sychar a duchovne počas celého môjho života, hoci dobre viem, že ako Riman si tým žiaden víťazný oblúk nevyslúžim! Teraz som sa ti úplne odhalil, a tak sa ťa znovu pýtam, či ťa smiem doprevádzať. Ak povieš áno, pôjdem s tebou; ak ale povieš nie, zostanem tu!“ 70,12
Hovorím Ja: „No tak Ma teda sprevádzaj so všetkými, ktorí ti stoja po boku, aby si mal pri sebe platných svedkov!“70,13