Website Name

Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

68 – Dialóg o pravde medzi Pánom a rímskym veliteľom.

Teraz však za nami prišla rímska vojenská delegácia a jej vodca Mi predostrel petíciu zo strany vyššieho veliteľa a nižších veliteľov tejto pevnosti, v ktorej Ma títo, pre dobro celého ľudstva, prosia, aby som nebral do úvahy to, čo sa prihodilo a presvedčil spoločnosť, aby nikomu nerozprávali, čo sa udialo, čo by všetkým spôsobilo len škodu a súčasne to nikomu neprinieslo žiaden úžitok! Všetkým ale prinesie viac osohu ako škody, ak si z neho, ako rímskeho hlavného veliteľa, urobia skôr priateľa ako nepriateľa. Aj Jairuth by mal mlčať a uisťujú ho, že bude mať v budúcnosti vo svojom dome pokoj. Čo sa týka ostatného, prosí Ma, či by som ho mohol navštíviť v jeho rezidencii, kde chce so Mnou prejednať tajné a dôležité veci!^68,1

Poslovi tohto listu odpoviem: „Povedz svojmu pánovi, že sa stane tak, ako o to prosil. Do jeho rezidencie ale nepôjdem – ak sa chce so Mnou rozprávať o tajných dôležitých veciach, nech Ma počká pri bráne tohto mestečka, a Ja mu poviem, čoho sa týka to, o čom chcel so Mnou hovoriť.“^68,2

Po týchto slovách sa vyslanec aj so svojím sprievodom vzdiali a podá svojmu pánovi správu o všetkom, čo sa odo Mňa dozvedel, a tento sa so svojimi najspoľahlivejšími podriadenými ihneď vyberie k bráne mestečka a čaká tam na Mňa.^68,3

Jairuth sa Ma ale pýta, či sa dá takému pozvaniu dôverovať, lebo pozná veľkú prešibanosť tohto veliteľa, ktorý je tu veliteľom najvyšším a podobným spôsobom už mnohých odprevadil na druhý svet.^68,4

Hovorím Ja: „Drahý priateľ, Ja ho tiež poznám – aký bol, a aký je teraz. Mladíci v ňom vzbudili nezabudnuteľný rešpekt; považuje ich za géniov ³⁵ a Mňa za syna svojho boha Jupitera, a chcel by sa odo Mňa dozvedieť, čo je vo veci. Ja už ale viem, čo mu poviem!“^68,5

S tým sa Jairuth uspokojí a my prichádzame k bráne, kde nás už čaká veliteľ so svojimi dôstojníkmi. Hneď predstúpi, priateľsky Ma pozdraví a rovno sa Ma chce spýtať na svoju záležitosť.^68,6

Ja ho ale predbehnem a poviem mu: „Priateľu! Moji služobníci nie sú žiadni géniovia a Ja rozhodne nie som synom tvojho Dia! A teraz vieš všetko, čo si si predsavzal opýtať a dozvedieť sa odo Mňa.“^68,7

Veliteľ nesmierne žasne nad tým, že som mu hneď vedel povedať, nad čím len sám pre seba rozmýšľal, ale nikomu sa s tým nezveril.^68,8

Chvíľu sa čuduje; potom sa Ma znovu opýta: „Ak teda nie si tým, povedz mi potom, kto a čo vlastne ste – ty a tvoji služobníci! Lebo viac ako obyčajní ľudia ste v každom prípade, a tak by som bol rád, keby som ti mohol preukázať náležitú úctu.“^68,9

Hovorím Ja: „Každý človek, ktorý sa pýta čestne a priamo, je aj hoden rovnakej odpovedi. Teraz si sa Ma čestne a priamo opýtal, a preto aj máš obdržať rovnakú odpoveď, tak teda počúvaj: po prvé som to a Ten, ktorý pred tebou stojí, konkrétne človek! Na Zemi je, pravdaže, veľa takých, čo vyzerajú ako Ja, ale ľuďmi kvôli tomu aj tak nie sú – iba ľudskými larvami. Čím je ale pravý človek dokonalejší, tým viac moci a sily spočíva v jeho poznaní a účinnej, činorodej vôli!“^68,10

Hovorí veliteľ: „Môže sa každý človek stať takým dokonalým ako si ty?“ ^68,11

Hovorím Ja: „Ó áno, pokiaľ pre svoje zdokonalenie robí to, čo učím!“ ^68,12

Veliteľ žiada: „Dovoľ mi teda vypočuť si tvoje učenie a budem podľa neho konať a žiť!“^68,13

Hovorím Ja: „Iste, učenie by som ti mohol dať, ale bolo by ti málo platné, keďže by si podľa neho nežil. Lebo kým zostaneš tým, čím si tu ustanovený Rímom, Moje učenie ti nijako nepomôže – musel by si všetko zanechať a nasledovať Ma, inak by pre teba bolo nemožné žiť podľa Môjho učenia!“ ^68,14

Hovorí veliteľ: „Áno, to by bolo veľmi ťažké! No mohol by si mi, napriek tomu, dať aspoň hlavné body tvojho učenia?! Získal som už mnohé poznatky o rôznych veciach a celkom dobre ich ovládam, tak prečo by som sa nemohol dozvedieť aj niečo z tvojho učenia? Možno ho predsa len budem vedieť nejakým spôsobom uviesť do praxe!?“^68,15

Hovorím Ja: „Priateľ Môj, ak ale Moje učenie spočíva v tom, že Ma človek nasleduje, inak nemôže vojsť do Kráľovstva Mojej dokonalosti, ako ho chceš potom u seba doviesť do praxe?“^68,16

Hovorí veliteľ: „To znie naozaj veľmi zvláštne; ale niečo na tom môže byť! Dovoľ mi o tom chvíľu porozmýšľať!“^68,17

Veliteľ chvíľu premýšľa a potom povie: „Myslíš tým osobné alebo v podstate len morálne nasledovanie?“^68,18

Hovorím Ja: „Osobné nasledovanie, pokiaľ je možné, v stálom spojení s morálnym je, prirodzene, omnoho lepšie; kde ale osobné nasledovanie nie je možné kvôli oficiálnemu postaveniu, ktoré tiež musí existovať, tam postačuje aj svedomité morálne nasledovanie. Ale v jadre svedomia musím byť Ja Sám, láska ku Mne a ku všetkým ľuďom, a z toho láska k čistej Pravde, inak by čisto morálne nasledovanie bolo duchovne mŕtve. – Rozumieš tomu?“ ^68,19

Hovorí veliteľ: „To je nejasné! Ak je to ale tak, čo si mám potom počať so všetkými mojimi peknými bohmi? Moji predkovia v nich verili – je teda správne zostať verný viere mojich predkov alebo mám začať veriť v Boha Židov?“^68,20