Po tejto Mojej poznámke sme už ale voľným krokom došli na veľké nádvorie zámku, kam v ústrety obchodníkovi prichádza nadovšetko udivené a zahanbené služobníctvo; a vrchný sluha, vedúci služobníctva, sa ujíma slova a hovorí: „Pane, pane, to je ale krásna robota! Naši kuchári a kuchárky nedokážu dokončiť žiadne jedlo, všetko sa kazí! Chceli sme dať na stoly aspoň ovocie a víno, s príslušným množstvom chleba, ale izby sú tak pozamykané, že žiadnou silou nie sme schopní otvoriť ani jedny dvere! Čo máme teraz robiť?“60,1
Obchodník, sčasti nadovšetko udivený, sčasti dosť nahnevaný, hovorí: „Tak, takto to je, keď vytiahnem päty z domu – nič iba zmätok nad zmätok! Čo teda robia kuchári a kuchárky? Či sa už u mňa nehostilo desaťtisíc hostí a všetko išlo dobre; teraz je ich tu spolu sotva tisíc a všade vidieť len ten najväčší chaos! Ale čo to vidím? Zo všetkých okien vykúkajú mladíci, takže môj zámok je plný ľudí, ale ty a tvoji podriadení služobníci tvrdíte, že všetky dvere na mojom zámku sú zamknuté?! Ako je to možné? Klameš mi a chceš predo mnou zakryť svoju neschopnosť, alebo, ak sú miestnosti zavreté, kto ich teda zavrel?“60,2
Vedúci nevie, ako má na to svojmu pánovi odpovedať, a celé veľké služobníctvo pána tohto zámku je kvôli jeho viditeľnému podráždeniu veľmi zahanbené a rozrušené; nik nevie, čo poradiť a ako pomôcť.60,3
Ja však tomuto obchodníkovi poviem: „Drahý priateľ, môžeš to pokojne nechať tak, ako to teraz je a stojí! Vieš, keď tvoji sluhovia a strážcovia, tebou vyslaní, prišli vtedy v háji za Mnou, aby sa Ma spýtali, kto som a čo tu hľadám s takou veľkou spoločnosťou, Ja, ako Pán, som od teba žiadal, aby si nám dal dobrý obed! Bol si odhodlaný rýchlo vyhovieť, aj keď si nevedel, kto je Ten, kto si osobuje právo žiadať od teba jedlo pre toľkých hostí. 60,4
Tvoji sluhovia, rovnako ako ty, ste Ma na začiatku považovali za rímske knieža a boli ste preto o to ochotnejší vyplniť moju žiadosť; keď si bol ale v priebehu nášho mnohostranného poučného rozhovoru privedený k poznaniu, že Ja som Mesiáš, bol si vo svojom srdci šťastný a myslel si ešte viac na to, ako Mňa a celú spoločnosť čo najlepšie pohostiť, aby sa Mi páčilo zostať u teba, kým z Hornej a Zadnej Ázie zhromaždíš svoje zamýšľané vojsko proti Rímu, ktoré by, pod Mojím vedením, vyhnalo z Božej Zeme všetkých nepriateľov, ktorí sú úplní pohania a neveria v živého pravého Boha!60,5
Keď si si to ty takto vo svojej mysli zaumienil, potom som si potajomky niečo zaumienil aj Ja, a to konkrétne, že ty budeš Mojím hosťom, a nie Ja tvojím – hoci si vo svojom dome! Preto som dal pokyn Mojim skvelým sluhom, a hľa, všetko je už najlepšie pripravené, a ty budeš dnes po Mojom boku nakŕmený pravým nebeským jedlom!60,6
Ovocie zo svojich záhrad a to, čo poskytla tvoja kuchyňa, však predlož tým tlčhubom zo Sychar, ktorí sa ešte potulujú po háji a ide ich rozdrapiť od zlosti, že aj oni nepatria medzi pozvaných! No myslím si, že sa kvôli tomu nebudeš trápiť, lebo vedz, že keď u niekoho vidím dobrú vôľu, považujem túto dobrú vôľu už za hotovú prácu! U teba som si túto dobrú vôľu všimol, a tak som ti ušetril nákladnú prácu. Lebo Ja som bohatší ako ty, a preto sa nechcem nasýtiť u teba, ale aby si sa ty nasýtil u Mňa!“60,7
Tu robí obchodník veľké oči a po chvíli hlbokého premýšľania povie: „Pane, na jedného úbohého hriešneho človeka je toho naraz priveľa! Nedokážem ten zázrak uchopiť v celej jeho šírke a hĺbke! Keby si bol len obyčajný človek, rovnako ako som aj ja len človek, bolo by ti to nemožné, lebo v tvojej spoločnosti som nevidel žiadnych nosičov. Odkiaľ by si teda, prirodzeným spôsobom, nabral to jedlo?! Predtým som si síce všimol v tvojej spoločnosti nejakých prekrásnych sluhov – a možno sú medzi nimi aj služobnice – a stále ich, tých istých, vidím; odkiaľ teda prišli tamtí? Na mojom zámku je veľa komnát, a väčšinou sú veľmi priestranné; desaťtisíc ľudí sa tam poľahky pomestí. Zo všetkých okien ale vidím zhliadať nadol len týchto prekrásnych sluhov! Preto sa znovu pýtam: Odkiaľ títo prišli a skade sa nabrali? 60,8
Hovorím Ja: „Priateľu, keď sa zo svojho domu vyberieš na cestu do nejakej inej zeme, aby si tam kupoval alebo predával, tiež si so sebou berieš podľa potreby sluhov a necháš sa nimi obsluhovať; a hľa, Ja to robím tiež! Mám ich nesmierne veľa; ich počet by si len ťažko dokázal pochopiť. Keď sa teraz vydávam na cestu, prečo by Moji sluhovia a pomocníci mali pri tejto príležitosti zostávať doma?!“60,9
Hovorí obchodník: „Pane, to je všetko v úplnom poriadku; len by som chcel vedieť, odkiaľ si prišiel ty a všetci títo prekrásni sluhovia. To ma teraz trápi a chcel by som to vedieť.“60,10
Hovorím Ja: „Poďme sa najprv naobedovať a potom bude ešte dosť času nato, aby si sa o tom dozvedel niečo bližšie. Nateraz sme už ale hovorili dosť a je už akurát čas na oddych a posilnenie. Poďme teda do veľkej sály, ktorá v tomto zámku leží východným smerom, a ktorú ešte nemôžeme vidieť, keďže sa práve nachádzame v jeho západnej časti, odkiaľ sa toto veľké krídlo zámku nedá vidieť!“60,11
Tu obchodník od údivu takmer odpadne a po nejakej chvíli najvyššieho úžasu povie: „Pane, toto je už vskutku príliš zázračné! Tento Ezauov zámok síce kedysi mal východné krídlo, ale musí to byť už dvesto rokov, odkedy sa nenávratne stratilo v minulosti. Ja a moji predkovia však o tom už sotva niečo vieme. Ako teda môžeš hovoriť o veľkej sále vo východnom krídle tohto zámku?“60,12
Hovorím Ja: „Až keď na tomto tvojom zámku žiadne východné krídlo nenájdeš, až potom rozprávaj; ak ho ale nájdeš, potom sa zamysli a pochop, že u Boha sú možné všetky veci! Ale pomlč o tom, a Mojej spoločnosti o tom nič nehovor, lebo na také skutky Moje okolie ešte nie je zrelé!“ 60,13
Hovorí obchodník: „Teraz už naozaj horím túžbou uvidieť toto východné krídlo, o ktorom nič netušili ani moji predkovia! Základy je ešte možné tu a tam vidieť, to je ale aj všetko, čo som zdedil z tohto, kedysi vraj úžasného krídla tohto zámku!“ – Až teraz sa obchodník vydá svižne napred, a my ho nasledujeme.60,14