Website Name

Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

56 – Opatrná odpoveď obchodníka na otázku, kto je pánom sveta. O zlých skúsenostiach svedkov pravdy na Zemi. Jonaelova úvaha o lži ako príčine zla na Zemi.

Po krátkej chvíli obchodník povie: „Drahí vznešení hostia! Tu nie je nič lepšie, ako dať si pekne na ústa zámok a hovoriť tak málo, ako sa len dá! Lebo človek by nikdy nemal – a pred vznešenými osobami už vôbec nie – otvorene vyhlasovať, čo si človek vo svojom srdci myslí a cíti; lebo vznešení ľudia majú veľmi jemnú kožtičku, ktorá ostré šľahnutie pravdy neznáša dobre. Preto je, obzvlášť v prítomnosti takého vznešeného panstva, nebezpečné vychádzať s pravdou na svetlo. Lebo takéto panstvo má niečo, čo sa nazýva pokušením, a pred takými sa musí mať človek viac na pozore ako pred hadmi, zmijami a baziliškami, lebo existujú príklady – áno, veľmi kuriózne príklady! Každý si myslí, čo chce, ale pri jednaní je vždy dobrým patriotom, aby tak so všetkými ľuďmi dobre vychádzal! Ale hovoriť čo najmenej, inak by človek mohol veľmi ľahko prísť do nanajvýš nepríjemného kontaktu s drábmi!^56,1

Ja som už vlastne vyslovil priveľa pravdy! Preto sa teraz budem pevne pridŕžať cisára a ešte raz hovorím: Na tejto Zemi nie je mimo cisára nič vyššie; Caesarem cum Jove unam esse personam ²⁶ . Čo cisár chce, to Boh v tichosti vykonáva!^56,2

Preto preč s pravdou zo Zeme – ak ešte niekde nejaká pravda je, pre ľudskú rasu sa nehodí! Koľko nešťastia už pravda spôsobila; a jej učitelia vydýchli svojho ducha pravdy buď na kríži alebo pod čepeľou meča! Kto ale rovno vymenil pravdu za lož, ten vždy vyviazol so zdravou kožou – možno okrem prípadov, keď klamali príliš hlúpo a potom museli vziať nohy na plecia, ale veľa sa im aj tak nestalo, zatiaľ čo skoro všetci veľkí priatelia pravdy odišli z tohto sveta, až na pár výnimiek, násilnou smrťou. ^56,3

Ak ale pravda prináša takúto odmenu, ktorý somár alebo vôl by ešte chcel byť jej priateľom?! Človek ju radšej drží ako väzňa, zamknutú vo vlastnej hrudi, a môže sa tak medzi ľuďmi voľne pohybovať, ale ak ju oslobodí, sám sa stane väzňom na tele i na duši, a kým telo hynie v žalári, duša sa iste neprechádza ružovým sadom.^56,4

Tiež som nikdy nepočul, že by pravda niekde dosiahla niečo dobré. Konkrétne príklady nám túto záležitosť osvetlia:^56,5

Zlodej je na základe silného podozrenia zatknutý a stojí pred prísnymi sudcami. Ak bude klamať, oslobodia ho na základe nedostatku dôkazov; ak ale, somár, povie pravdu, bude potrestaný so všetkou prísnosťou. Nech Belzebub vezme pravdu!^56,6

Alebo je niekto, ako sa to často stáva, pri nejakom obchode nejakým fiškusom oklamaný. Podvedený, ktorý aj tak vlastní veľa obchodov a majetkov, podvod nepostrehne a nič ho preto netrápi. Teraz ale príde nejaký priateľ pravdy, ktorý si podvod všimol, a odhalí podvedenému, ako bol svojím obchodným partnerom podvedený o toľko a toľko. Až od toho okamihu je podvedený nešťastný, ide za sudcom a vynaloží veľké prostriedky, aby podvodníka potrestal. Priniesla mu ale táto pravda niečo dobré?! Nie, len sa v ňom prebudila hnev a túžbu po pomste; a priviedli ho len k ešte väčším výdavkom! No podvodníka, ktorý vie dobre klamať, táto zradcova pravda nijako nepoškodila, keďže mu pomohla lož, ale práve toho zradného priateľa pravdy priviedla do väzenia ako zlovoľného nactiutŕhača! Otázka: ako sa tu pravda opäť odmenila svojmu priateľovi?!^56,7

Preto preč zo Zeme s pravdou! Ona jediná je vinná za všetko nešťastie ľudstva, ako aj Mojžiš hovorí vo svojej prvej knihe: ,Akonáhle budeš jesť zo stromu poznania, ako zo stromu mnohorakej pravdy, zomrieš!‘ A tak to aj je a zostáva až do tejto hodiny! S klamstvom sa človek dostane na trón, a s pravdou do väzenia! Krásny to darček pre priateľov pravdy!^56,8

Nech teda pravdu hľadá, kto chce; len ma nechajte vyviaznuť bez úhony! Čo je uložené v mojich komorách a čo rastie v mojich záhradách, je vám k dispozícii; svätyňa môjho srdca ale patrí len mne samému, ako dar Jehovov! Vám aj celému svetu dávam, čo mám zo sveta, a to je dobro sveta! Božie dobro si ale nechám sám pre seba!“^56,9

Hovorí veľkňaz: „Otvorene priznávam, že čo sa týka súčasnej situácie vo svete, posúdil si to úplne správne. Ale keďže si čítal Mojžiša, budeš iste vedieť, že Mojžiš prijal od Boha pre svoj ľud zákon, podľa ktorého je klamanie alebo falošné svedectvo zakázané a pre celé ľudstvo je povinná len pravda! Keby všetci ľudia dbali na tento zákon, povedz sám, nežilo by sa na Zemi úžasne?!^56,10

Hovorím ti, a musíš to uznať, že nie pravda, ale práve lož je tým, z čoho vychádza všetko nedobré na Zemi medzi ľuďmi, a to preto, že ľudia sa k sebe navzájom, až na zriedkavé výnimky, správajú panovačne a povýšenecky. Každý chce byť viac ako jeho blížny, a tak sa slepý človek chopí každého prostriedku, ktorý mu umožní ukázať sa pred svojimi spolublížnymi v čo možno najvyššej prestíži a slabých primäť k viere, že on je omnoho hodnotnejší človek ako ktorýkoľvek iný.^56,11

Táto túžba po vyššom postavení vedie časom ľudí k rôznym nerestiam, dokonca k vražde a zabíjaniu, ak sa im inými cestami lží a podvodov nepodarí dosiahnuť medzi ľuďmi vysoké postavenie a prestíž.^56,12

Keďže takmer všetci ľudia chcú vyzerať lepší a znamenitejší, ako naozaj sú, potom im už, pravdaže, nezostáva nič iné, ako si krížom krážom navzájom klamať, koľko sa len dá, a pravda má potom medzi takými ľuďmi mimoriadne ťažké postavenie.^56,13

Keby ale ľudia chceli spoznať nekonečnú výhodu pravdy pred lžou – čo by bolo možné veľmi ľahko, ak by Boha a jeho posvätné zákony uznávali pravými skutkami – potom by pred lžou utekali viac ako pred morom, a pravá spravodlivosť Božia by klamárov potrestala smrťou. Ale keďže ľudia sú ako celok pyšní a panovační, milujú lož a prepožičiavajú jej svoje slová. ^56,14

Ale ľudia, ako ukazuje pár tisíc rokov skúseností, nežijú na tejto Zemi večne, ale musia všetci v krátkom čase umrieť v tele, ktoré sa nakoniec stane potravou červov; no duša bude potom musieť predstúpiť pred Boží súd! Tu sa pýtam, ako pred Bohom obstojí so svojou, tak vysoko cenenou lžou! ^56,15

Ja si ale myslím a som o tom živo presvedčený, že je lepšie na tomto svete kvôli pravde skončiť na kríži, ako stáť jedného dňa v hanbe pred Bohom a naveky počuť v ušiach jeho hlas, ktorý povie: Odstúp odo Mňa! ^56,16

Ak si mi správne porozumel a pochopil z toho, že sme skutoční priatelia pravdy, potom tiež hovor pravdu a neobávaj sa hlúpo, že ťa kvôli pravde potrestáme, ale povedz nám otvorene a pravdivo, za čo považuješ nás a Toho, ktorý sa práve rozpráva s mojimi dcérami!“^56,17