Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

53 – Petrovo nadšené svedectvo o Synovi Božom a jeho verdikt ohľadom neveriaceho Galilejca. Galilejcov verdikt ohľadom Ježiša a Jeho učeníkov. Petrova odpoveď. Anjel a Pán odsúdia klamára. Zloduchovo pokánie.

Šimon Peter cestou povie: „Zo všetkých týchto zázrakov sa mi začína točiť hlava! Veru, kto ešte stále nevidí, že tento Ježiš Nazaretský je pravý inkarnovaný Syn Jehovov, ten musí byť buď postihnutý desaťnásobnou slepotou faraóna alebo byť úplne mŕtvy! Chorí sú náhle vyliečení čisto Slovom, ktoré učiní slepých vidiacimi, hluchonemých počujúcimi a chromých chodiacimi, a tí, čo sú plní nevyliečiteľného malomocenstva, sa stanú takými čistými, akoby nikdy neboli zhrešili!53,1

K tomu všetkému sa otvárajú nebesia a zástupy tých najúžasnejších anjelov sa rýchlo znášajú nadol, slúžia nám a jednajú s nami, akoby nás od zrodenia prvých ľudí na Zemi nikdy neopustili; a sú takí krásni, že by sa človek pri pohľade na nich dokázal rozplynúť! A keď prehovoria svojou neslýchanou múdrosťou, akí sú len títo najkrajší služobníci Jehovovi plní najsladšej pokornej pozornosti a posvätnej úcty, a pritom tak dobre naladení ako lastovičky cez krásny letný deň! Veru, kto ešte po tomto môže povedať: ,Tento Ježiš je čistý mág a nič viac!‘, toho by mali zarezať ako vola! Lebo taký človek nie je človekom, ale hovoriacim zvieraťom, a preto nemá umrieť ako človek, ale ako hospodárske zviera!“53,2

Kým si Peter takto sám pre seba fantazíruje a nedáva pozor, čo sa deje okolo neho, jeden neveriaci obyvateľ tohto mesta ho poriadne silno plesne po pleci a povie: „Ak je tak, potom ti ako čestný človek musím oznámiť, že umrieš ako obyčajný vôl! Lebo ak si ešte vo svojom živote nedošiel tak ďaleko, aby si vedel, čoho všetkého je schopný pravý mág, potom by si si nemal otvárať hubu na mieste, kde bývajú skúsení a svetaznalí ľudia!“ 53,3

Hovorí Peter: „Tak mi to teda povedz, ty hrubý, temný duch! Aj tvoji mágovia dokážu všetkých chorých zrazu vyliečiť len Slovom a otvoriť vysoké nebesá, kam nedočiahne ruka ani rozum žiadneho mága?!“53,4

Hovorí miestny: „Och, ty hlúpy, slepý Galilejec! Či nevieš, že pravý mág dokáže urobiť z hocijakej drevenej palice rybu alebo hada?! Len nedávno tu bol jeden z Egypta, ktorý hádzal do vody palice a z nich sa hneď stali ryby; keď ich ale hodil na zem, boli z nich hady a vretenice; potom dýchol do vzduchu a ten sa naplnil kobylkami a iným lietajúcim hmyzom. Potom zobral biele kamene, vyhodil ich do vzduchu a boli z nich holubice, ktoré odleteli preč. Potom vzal za hrsť prachu z ulice, hodil ho proti vetru a hľa, v okamihu bol vzduch plný toľkých komárov, až človek sotva dokázal rozoznať slnko; ale keď na tie komáre fúkol, zdvihol sa silný vietor a odvial odtiaľ tie komáre ako nejaký oblak! Po tomto nás priviedol k rybníku pri potoku, kde predtým urobil z palíc ryby, dotkol sa palicou vody a hľa, hneď sa zmenila na krv, a keď sa jej dotkol znovu, bola z nej zase voda! Večer ale volal ku hviezdam a tie sa mu zlietali na ruku ako krotké holuby! A keď im prikázal, odleteli naspäť do vysokého neba! Ty ale hovoríš: ,Kde je človek, ktorého ruky dosiahnu až po nebesá?‘ Sto svedkov mi dosvedčí, že sa toto všetko udialo. – Čo ale teraz hovoríš na svojho Syna Božieho z Nazaretu, o ktorom veľmi dobre viem, čí syn to je, aj kde sa to všetko naučil?!“53,5

„Pokiaľ si neklamal ako krokodíl so svojím detským fňukaním a nekúpil si si kvôli svojej lži za pár grošov sto svedkov, potom musia títo mnohí, ktorí teraz v Ježišovi Nazaretskom plne spoznali Krista, tiež niečo vedieť o tejto mágii, o zázrakoch ktorej si mi teraz rozprával. Hneď sa na to idem spýtať Jonaela! Ale beda ti, ak si mi klamal!“53,6

Hovorí miestny: „Títo ti k tomu nebudú vedieť povedať nič, keďže sa takých predstavení nezúčastnili z márneho strachu, že mág to všetko prevádza s pomocou diabla a ten by im mohol uškodiť! Iba my, niekoľkí drsní sme tam išli, keďže v žiadneho diabla neveríme, aby sme trochu lepšie spoznali sily prírody a zázračne sa presvedčili o tom, čo všetko je človek schopný dokázať!“53,7

Hovorí Peter: „No, ty si mi pekný vtáčik! Ale hovorím ti: so mnou už viac nevypečieš a svojmu trestu neujdeš! Poď len so mnou za veľkňazom tohto mesta; pred ním to všetko prejednáme a urovnáme!“53,8

Hovorí miestny: „A čo ja mám s týmto veľkňazom? Ja som Galilejec, a to viac Grék ako Žid; tento kňaz je ale hlúpy fanatik, ktorého štyri staršie dcéry, hovorí sa, robia po nociach s matkiným súhlasom hanebné obchody a oddávajú sa smilstvu. Čo by som ja mal riešiť s takým somárom? Mne sú nadovšetko umenie a veda – a umelcov a vedcov preto ctím nadovšetko, len zo seba nesmú robiť viac ako sú!53,9

Ak by tvoj skutočne veľmi šikovný a v mnohých umeniach a vedách vzdelaný Majster zostal pri tom, čo je, bol by najvýznamnejším človekom medzi Židmi, Grékmi a Rimanmi! On ale robí zo seba Boha, a to je veľmi hlúpe, to patrí do starých temných čias!53,10

Vy ste ľudia, svojím spôsobom síce čestní a poctiví, ale nevyzeráte, že by ste okrem chytania rýb mali nejaké veľké znalosti a skúsenosti. Odložme preto náš spor bokom! Vy môžete veriť čomu chcete, nás ale o tom len sotva presvedčíte, lebo máme vedomosti a znalosti rôznych vied; tiež nie sme úplne neznalí mágie, a preto vieme, za čo máme považovať vášho Majstra!“ 53,11

Hovorí Peter: „Priateľu, zbytočne sa snažíš umyť murína v sebe do biela! Vôbec tu nejde o to, či môjho Majstra považuješ za to alebo tamto, a teraz sa ma svojou zdanlivo rozumnou rečou snažíš primäť zabudnúť na to, že si ma predtým pekne oklamal! Nech už je veľkňaz pre teba akýkoľvek fanatik, ale ako verejne činná osoba tohto malého mesta musí vedieť, či tu mal nedávno taký mág predstavenie, aké si mi opísal! V tom pre mňa spočíva všetko, lebo z toho zistím, za čo mám považovať svojho Majstra!53,12

Pozri, ja a mnohí z nás sme opustili všetko – áno, dokonca aj ženy a deti – a bezpodmienečne sme ho nasledovali, lebo sme ho videli konať skutky, aké žiadnemu človeku vôbec nie sú možné, a popri tom sme ho tiež počuli hovoriť tak múdro, ako žiaden človek pred Ním nehovoril, a len ťažko nejaký po Ňom bude!53,13

Ty si mi však vo svojej reči predstavil oproti môjmu Majstrovi iného, ktorý síce môjho Majstra nepredstihuje, ale sa mu približuje a koná skutky, pred ktorými musí mať každý človek tú najhlbšiu úctu! Teraz sa už jedná len o to, či je možné jasne a jednoznačne preukázať, že ten mág skutočne vykonal veci, ktoré si mi opísal!53,14

Ak je tvoje svedectvo pravdivé, dávam ti svoje čestné slovo, že môjho Majstra, ktorému prisudzujem plnosť čistej božskej sily, v okamihu opustím a vrátim sa domov k mojej rodine! Lebo nejakého neistého mága nebudem nasledovať už ani o krok ďalej, keďže som stále pravoverný Žid a v Mojžiša verím viac ako v stotisíc najspoľahlivejších mágov. Ak si mi ale – ako ťa vážne podozrievam – klamal, aby si zlovoľne spochybnil môjho najvznešenejšieho Majstra, potom – ako som ti už predtým pohrozil – beda ti! Zakúsiš, že aj ja, z milosti Môjho božského Majstra, dokážem všelijaké veci, bez toho, aby som sa kvôli tomu vyhlasoval pred akýmkoľvek človekom za divotvorcu!53,15

Poď teda dobrovoľne so mnou za veľkňazom, ktorý práve niečo preberá s vaším colníkom Matúšom; ten bude o tom tvojom mágovi tiež určite niečo vedieť, lebo aj on bol stále v meste, a teda o tom niečo vedieť musí. Tak poď dobrovoľne alebo pôjdeš nasilu!“53,16

Hovorí miestny: „Tak nasilu, ak by som nechcel ísť? Aha, pozri sa tam, za mnou stoja stovky. Ak sa na mňa odvážiš položiť ruku, veru sa ti zle povodí!“53,17

Hovorí Peter: „Ja na tvoje telo ruku nepoložím, ako si ty predtým dosť hrubo položil svoju na mňa, ale budeš tam aj tak dovlečený! Sú s nami zástupy anjelov, ktorých, zdá sa, nevidíš! Stačí len jeden pokyn, a hneď sa ocitneš tam, kde ťa chcem a musím mať!“53,18

Hovorí miestny: „To vari títo chlapci v bielom, ktorí vás sprevádzajú, majú byť vašimi anjelmi! Ha, ha, ha! No, ak vás títo majú brániť, potom len potrebujeme rozdať pár frčiek do nosa a budete ležať pred hradbami mesta, spolu so svojimi bielymi chlapcami-ochrancami!“53,19

Tento výrok už Petra naozaj podráždi, a tak hneď zavolá jedného mladíka, aby tohto obyvateľa potrestal! Mladík ale povie: „Ja som za, pokiaľ je to vôľa Pána! Ešte mi ale nedal žiaden signál, takže zatiaľ tvoju žiadosť nemôžem splniť. Choď ale najprv za Pánom a povedz Mu to! Ak to chce, budem konať.“53,20

Peter hneď zašiel dopredu za Mnou a vysvetlil Mi svoj problém. Ja som mu ale, keď som práve zastavil pred Jonaelovým domom, povedal: „Choď a priveď Mi toho človeka!“53,21

Petrovi hneď spadol kameň zo srdca, ponáhľal sa naspäť a povedal mladíkovi: „Je to Jeho vôľa!“53,22

Tu sa mladík pozrel na toho miestneho; ten sa začal triasť a bez odvrávania išiel za Petrom ku Mne, poháňaný anjelom. Ja som sa ale na neho len pozrel a miestny sa hneď priznal, že klamal, a že žiadneho takého mága nevidel, že o takom mágovi len počul nejaké reči, a tohto učeníka chcel len vyskúšať, či vo Mňa naozaj pevne verí, ale nemyslel tým vôbec nič zlé. 53,23

Hovorím Ja: „Ty si taký, čo si chce pomôcť druhým klamstvom, aby sa vyvliekol z prvého, a preto si diablov! Choď, on ti dá odmenu, keďže si mu takým verným sluhom!“53,24

K miestnemu hneď pristúpil zlý duch a začal ho strašne trýzniť. Ten ale nahlas vrieskal: „Pane, pomôž mi! Nahlas priznávam, že som zhrešil!“ 53,25

Ja mu však hovorím: „Od koho si počul, že Jonaelove štyri najstaršie dcéry sú pobehlice? Priznaj sa nahlas, inak ťa budem mučiť až do konca sveta!“ 53,26

Hovorí miestny: „Ó Pane, od nikoho som to nepočul, ale ja sám som raz v noci stretol tie štyri dcéry, keď niesli vodu z Jakobovej studne, a oslovil som ich, či by so mnou niečo neporiešili. Tie dcéry ma ale za môj návrh tak počastovali, že som ich radšej nechal tak, ale zato som im prisahal pomstu, v mojom zlom srdci som zosnoval tú hanebnosť a sám som o nich všade rozširoval takéto chýry! Tie dcéry sú nedotknuté panny! Ó Pane, len ja sám som zlý; všetci ostatní sú dobrí a čistí!“53,27

Tu prikážem zlému duchovi, aby od miestneho odstúpil, ale ten musí zato Jonaelovi poskytnúť zadosťučinenie! Je obchodník, a na oplátku tak prinesie naspäť dcéram desaťkrát toľko, ako som mu nakázal, a prosí Jonaela a dcéry o odpustenie.53,28

Ja mu však poviem: „Samotný dar nestačí na odčinenie takej neprávosti! Choď a všade, kde si o nich zlé narozprával, všetko odvolaj, až potom ti tvoje hriechy budú odpustené! Nech sa tak stane!“53,29

Miestny sľúbil, že všetko tak hneď urobí, len Ma prosí, aby som mu prepáčil, ak sa to dozvedel nejaký cudzinec, ktorého nepozná a tiež nevie, kde býva, a nebude to teda môcť u neho odvolať.53,30

Ja ale poviem: „Urob, čo sa ti dá; všetko ostatné urobím Ja, a ty nezostaneš v hriechu!“53,31

S tým je miestny spokojný a odíde, aby napravil všetko to zlé, čo napáchal. 53,32

Čítať ďalej O titule