Website Name

Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

46 – Vyliečenie malomocného. Účinok tohto zázraku na veľkňaza, jeho horlivosť a nadšenie. Pánove pokyny ohľadom správnej miery vo všetkom.

Ako už bolo skôr uvedené, nenachádzali sme sa na najvyššom bode hory, ale nižšie, na prvom stúpaní, kvôli väčšiemu a pohodlnejšiemu priestranstvu, lebo z mesta Ma nasledovalo veľa ľudí, a tiež z toho dôvodu, že medzi nimi bolo veľa starých a už veľmi slabých ľudí, ktorí by pri značnej horúčosti toho dňa len sotva došli až na vrchol hory. No aj tak sme boli dosť vysoko a sprievod postupoval pomalšie, keďže kvôli súmraku už pre viacerých ľudí so slabším zrakom nebola cesta tak dobre viditeľná.^46,1

Keď sme takto opatrne zišli z hory nakoniec až na rovinu, ležal tam pri ceste človek plný zhubného malomocenstva. Tento človek hneď vstal, išiel za Mnou a prehovoril ku Mne žalostným hlasom: „Ó Pane, ak by si chcel, urobil by si ma čistým!“ Ja som však hneď nad neho vystrel Svoju ruku a povedal som: „Chcem, aby si bol čistý!“ A chorý bol v okamihu očistený od svojho malomocenstva; všetky vredy, strupy a šupiny zrazu zmizli. Išlo ale o veľmi zlý prípad malomocenstva, aký nedokázal vyliečiť žiaden lekár; preto zostali všetci ľudia vo veľkom úžase, keď videli, že tento človek sa tak náhle očistil od svojej choroby.^46,2

Očistený Ma teraz chcel začať hlasno vychvaľovať, Ja som mu ale pohrozil a povedal: „Vravím ti, aby si to zatiaľ nikomu nehovoril, jedine veľkňazovi! Choď za ním; kráča za nami spolu s Mojimi učeníkmi! Keď ťa označí za očisteného, potom choď do svojho domu, a obetuj tam na oltári to ²⁴, čo určil Mojžiš!“^46,3

Očistený hneď urobil to, čo som mu nakázal. Veľkňaz bol ale nadmieru užasnutý a hovoril: „Keby mi nejaký lekár povedal: ,Pozri, tohto človeka uzdravím!‘, tak by som sa schuti zasmial a povedal: ,Ach, ty hlupák, choď k Eufratu a skús z neho vyčerpať vodu! Keď vyberieš jedno vedro, na jeho mieste pritečie stotisíc ďalších; ale predsa len ti bude ľahšie vysušiť Eufrat, ako uzdraviť tohto človeka, ktorého mäso sa už takmer rozložilo!‘ A tomuto človeku, ktorého sme teraz spoznali ako Mesiáša, sa to podarilo jediným slovom! – Naozaj, toto nám úplne stačí! – Je to určite Kristus! – Žiadne ďalšie dôkazy nám už nie je treba.^46,4

„Veru, ak by ma dnes niekto požiadal o spodné rúcho, nedal by som mu k tomu hneď len plášť, ale celý môj šatník! Veru, za takú cenu rozdám teraz všetko až do košele a uvedomujem si, že Jeho učenie je čisto božské! On Sám je ako Jehova, ktorý je s nami telesne! Čo viac ešte chceme?! Celú noc budem robiť herolda a ohlasovať Jeho prítomnosť na všetkých uliciach a uličkách!“ ^46,5

Po týchto slovách sa rozbehne za Mnou, blízko studne padne predo Mnou na zem a hovorí: „Pane, postoj len trochu, aby som Ťa mohol uctievať, lebo Ty nie si iba Kristus, Syn Boží, ale si Sám Boh, zahalený telom, medzi nami!“ ^46,6

Hovorím Ja: „Priateľu, nechaj to tak! Už som vám ukázal, ako sa máte modliť; modli sa teda v tichosti a to stačí! Nerob dnes priveľa a zajtra kvôli tomu azda primálo. Vo všetkom treba zachovávať správnu mieru! Ak ku spodnému rúchu pridáš plášť, to stačí na to, aby si z chudobného urobil navždy svojho dobrého priateľa; ak ale tomu, kto ťa žiadal len o spodné rúcho, pridáš celý svoj šatník, zostane zarazený a pomyslí si, že ho tým chceš zahanbiť alebo si zmyslov zbavený. A hľa, z toho by nevzišlo nič dobré!^46,7

Ak ťa ale niekto prosí o strieborniak a ty mu dáš dva, či tri, potešíš srdce toho, kto si od teba prišiel požičať, a svoje srdce oblažíš. Ak však tomu, kto si prišiel od teba požičať jeden strieborniak, dáš hneď tisíc, bude zhrozený a pomyslí si: ,Čo to má znamenať? Žiadal som ho o jeden strieborniak a on mi chce dať celý svoj majetok?! Považuje ma azda za pažravca, chce ma tu zahanbiť alebo sa snáď úplne zbláznil?‘ A hľa, z takého človeka nebude mať tvoje srdce žiaden úžitok a srdce dotyčného, kvôli tvojmu správaniu, rovnako málo! Takže vo všetkom len správnu mieru, a to úplne stačí!“^46,8

S takýmto poučením je veľkňaz úplne spokojný, a hovorí si, sám pre seba: „Áno, áno, On má vo všetkom pravdu! Robiť všetko tak, ako povedal On, je úplne správne, čo je ale viac alebo menej, je buď zlé alebo hlúpe. Lebo ak dnes všetko rozdám a zajtra možno príde k mojim dverám niekto v ešte väčšej núdzi, čo mu potom dám? Ako smutno a ťažko by mi bolo na srdci, keby som ešte chudobnejšiemu nemohol poskytnúť už žiadnu pomoc.^46,9

Pán má vo všetkých veciach úplnú pravdu a všade vie najlepšie stanoviť správnu mieru. Len Jemu preto všetka česť, chvála a sláva a najúprimnejšie uctievanie všetkých sŕdc!“^46,10