(Ján 4:27) Vtom prišli jeho učeníci (z mesta, s nakúpeným jedlom) a divili sa, že sa rozpráva so ženou, ani jeden však nepovedal: „Čo sa jej pýtaš?“ alebo: „Prečo sa s ňou rozprávaš?“
Toto vyhlásenie ženu veľmi vyľakalo, a ešte o to viac, že práve v tej chvíli sa z mesta vrátili učeníci s jedlom a udivene otvárali oči, keď Ma našli rozprávať sa s touto ženou. Nikto sa ale neodvážil Mňa alebo ženy opýtať, čo sme robili alebo o čom sme sa rozprávali. Ale ostatní spolupútnici, spolu s Mojou matkou, ktorá tiež išla s nami, spali tak tvrdo, že ich bolo ledva možné zobudiť, keďže dlhý pochod ich veľmi unavil. Nakoniec sa vrátil aj ten učeník, ktorý išiel do dedinky hľadať nádobu na vodu, ale žiadnu nenašiel. Ospravedlnil sa a povedal: „Pane, v dedinke je nejakých dvadsať domov, ale doma nie je žiaden človek a všetky dvere sú pevne zamknuté.“29,1
Nato mu odpoviem: „Z toho si nič nerob! Vieš, to sa nám prirodzene a obzvlášť duchovne bude stávať ešte veľmi často, že v smäde našej lásky budeme klopať na dvere (srdcia) ľudí, hľadajúc nádobu na nabratie živej vody, no srdcia nájdeme zamknuté a prázdne! Rozumieš tomuto obrazu?“ 29,2
Hovorí učeník, dosť dotknutý a znepokojený: „Pane, ty drahý majster, rozumel som Ti, žiaľ, úplne! Ak je to ale tak, potom veľa vody nenamútime!“29,3
Hovorím Ja: „A predsa, brat Môj! Pozri sa na túto ženu! – Hovorím ti: nájsť jedného strateného je viac ako deväťdesiatdeväť spravodlivých, ktorí, podľa svojho svedomia, nepotrebujú pokánie, keďže si predstavujú, že Bohu slúžia každý šabat na hore Garizim, ale odtiaľto už na predšabat zoberú všetky nádoby na vodu, aby si cez šabat nemohol nikto nabrať vody zo studne a uhasiť svoj smäd, čím by sa, podľa názoru spravodlivých, šabat znesvätil. Och, aká ohromná, slepá hlúposť týchto spravodlivých! Tu ale stojí jedna hriešnica s dobrým džbánom a poslúži nám! Povedz Mi, čo je lepšie: táto alebo tých deväťdesiatdeväť ctiteľov šabatu na Garizim?!“29,4
Žena ale povie, veľmi kajúcne: „Pane! Ty syn Večného! Tu je môj džbán, poslúžte si s ním, nechávam ho tu pre vás! Ja ale musím ísť rýchlo do mesta, lebo stojím pred vami vo veľmi nedôstojnom odeve!“ – Hovorím Ja: „Žena, buď zdravá a urob tak, ako sa ti zdá dobré!“29,5
(Ján 4:28) Žena tam nechala svoj džbán, odišla do mesta a hovorila ľuďom:
Plačúc od radosti opustí žena džbán aj studňu a ponáhľa sa do mesta, cestou Mi ale veľakrát máva, lebo Ma veľmi ľúbi. Žena príde do mesta takmer bez dychu a postretne hlúčik mužov, ktorí ako zvyčajne, v tienistej uličke ctia šabat, prechádzajúc sa hore-dole. Muži, ktorí ženu dobre poznajú, sa jej zo žartu opýtajú: „No, no, kam sa tak ponáhľaš? Kde horí?“ Žena na nich ľúbezne vzhliadne a hovorí: „Ach, nežartujte, milí páni, lebo teraz je čas vážnejší, ako si dokážete predstaviť!“29,6
(Ján 4:29) „Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som urobila! Nebude to Mesiáš?“
Tu muži všetko nechajú tak a pýtajú sa, plní úzkostlivej zvedavosti: „No, no, čože sa to deje, idú na nás nepriatelia alebo sa na nás valí mračno kobyliek?“29,7
Žena hovorí, úplne bez dychu: „Nič z toho! To, čo je vo veci, je oveľa väčšie a nezvyčajnejšie! Počúvajte ma!29,8
Už pred hodinou som išla k Jakobovej studni, aby som si nabrala poludňajšiu vodu a vidím tam jedného muža, ktorého od začiatku považujem za Žida, sedieť na obrube studne! Nevšímala som si ho, ale ako som vytiahla vodu zo studne, ten muž ma oslovil a žiadal ma, aby som mu dala napiť z môjho džbánu. To som odmietla, keďže som si myslela, že je Žid.29,9
On ale ďalej rozprával, múdro ako Eliáš, a povedal mi všetko, čo som kedy urobila. Na konci sám zaviedol reč na Mesiáša, a ako som sa ho ďalej pýtala, kde, ako a kedy má Mesiáš prísť, vtedy mi láskavo, ale hlasom, ktorý mi vošiel do morku kostí, povedal: 'To som Ja, kto sa s tebou teraz rozpráva!'29,10
Ja som sa ho ale už predtým, keď mi povedal, aká som chorá, pýtala, či by ma nevedel vyliečiť. Ale až nakoniec mi povedal: 'Buď zdravá!' a hľa, moje zlo zo mňa odišlo ako vietor a teraz som úplne zdravá!29,11
Tak choďte tam a sami sa pozrite, či On nie je pravý Kristus, zasľúbený Mesiáš. Ja som o tom pevne presvedčená, lebo väčšie znamenia ako tento človek, by nedokázal robiť ani Kristus – ak to teda nie je On! Choďte teda tam a sami sa presvedčte! Ja sa ale ponáhľam domov, dať si na seba lepšie šaty, lebo takto pred jeho slávou nedokážem vydržať! On je určite niečo viac ako prorok alebo kráľ ľudu, pokiaľ by aj nebol Kristom!“ 29,12
Hovoria muži: „Áno, keď je to tak, potom tento čas je časom najvyššej vážnosti a významu! Musíme tam ísť ale vo väčšom počte a mali by byť medzi nami viacerí, ktorí dobre ovládajú Písmo; škoda len, že dnes sú všetci naši rabíni na hore! Ale možno sa nechá presvedčiť, aby medzi nami pár dní pobudol, a potom ho môžu vyskúšať aj oni.“29,13
(Ján 4:30) Vyšli teda z mesta a prišli k Nemu.
Zavolali ešte ďalších, aby s nimi išli k Jakobovej studni, a teraz je na ceste procesia skoro sto ľudí oboch pohlaví, ktorí sa vydali na cestu, aby uvideli Mesiáša.29,14