Website Name

Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

27 – Rozhovor Pána a ženy o jej mužovi. Jej otázka, ako a kde treba uctievať Boha a ako sa vyliečiť. O pravom uctievaní Boha v duchu a v pravde.

(Ján 4:17) Žena mu odpovedala: „Nemám muža.“ Nato jej Ježiš povedal: „Správne si povedala: ‚Nemám muža.‘“

Nato žena odpovie dosť podráždene: „Nemám muža!“, načo jej Ja s úsmevom poviem: „Krátko, dobre a výstižne, povedala si to teraz úplne správne.“ ^27,1

(Ján 4:18) „Lebo si mala piatich mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu (ako to s tebou stojí)!“

„Lebo pozri, moja milá, už si mala piatich mužov, a keďže ich prirodzenosť nezodpovedala tvojej prirodzenosti, čoskoro ochoreli a umreli; žiaden z nich s tebou nevydržal viac než rok. V tvojom tele sú zlé červy, a kto s tebou niečo má, toho tvoje červy čoskoro usmrtia. Ale muž, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž, ale len tvoj frajer – k jeho a tvojej skaze! Tak, tak, teraz si predo Mnou naozaj povedala pravdu.“^27,2

(Ján 4:19) Žena mu odpovedala: „Pane, vidím, že si prorok.“

Tu sa žena vo vnútri preľakne, ale navonok nechce dať nič najavo. Po chvíli ale predsa len povie: „Pane, vidím, že si prorok! Keď tak veľa vieš, možno vieš aj o tom, čo by mi mohlo pomôcť?!“^27,3

(Ján 4:20) „Naši otcovia uctievali Boha na tomto vrchu (Garizim), vy ale hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde ho treba uctievať! (Ktoré z toho je teda platné pred Bohom?)“

„Ja dobre viem, že s takýmto dokáže pomôcť len Boh sám, ale ako a kde ho má človek uctievať? Naši otcovia vravia, že sa musí uctievať na hore Garizim, kde ho uctievali už naši praotcovia. Vy ale hovoríte, že v Jeruzaleme je to správne miesto, kde treba uctievať Boha! Keďže si zjavne Boží prorok, povedz mi, kde vlastne má človek Boha uctievať tak, aby to Boh prijal?! Lebo pozri, som ešte mladá a ľudia hovoria, že som prekrásna žena, a to by bolo niečo príšerné, keby ma moje červy mali zožrať zaživa! Ó, ja úbohá, nešťastná žena!“^27,4

(Ján 4:21) Ježiš jej odpovedal: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď nebudete uctievať Otca ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme.“

Hovorím Ja: „Ja dobre poznám tvoju chudobu, tvoju núdzu, aj tvoje zlé telo. Poznám ale aj tvoje srdce, ktoré sa síce nedá nazvať práve najlepším, ale ani zlým, a vedz, že to je dôvod, prečo sa teraz s tebou rozprávam. Kde je ale srdce čo len trochu dobré, tam je možná aj pomoc! – Ale v tom sa úplne mýliš, keď si na pochybách, kde má človek dôstojne a účinne uctievať Boha! ^27,5

Pozri, Ja ti hovorím a ver Mi, že prichádza čas, a už je dokonca tu, keď nebudete Otca uctievať ani na hore, ani v Jeruzaleme!“^27,6

Tu sa žena zhrozí a hovorí: „Beda mi a beda celému ľudu! Čo s nami bude?! Či sme tiež tak strašne zhrešili ako Židia?! Ale prečo nám Jehova tentokrát neposlal žiadnych prorokov, ktorí by nás napomenuli? Ty si k nám, pravda, prišiel ako pravý prorok, ale čo je nám to platné, keď mi hovoríš: Boh sa nebude uctievať ani na hore, ani v Jeruzaleme? Či to neznamená – ako teraz čítam z tvojho zrazu veľmi vážneho výrazu tváre, – toľko ako: Boh úplne opustí Svoj starý ľud a bude prebývať s nejakým iným národom? Na akom mieste na svete to bude? Ach, povedz mi to, aby som tam mohla ísť a ponúkla Bohu svoje pravé pokánie, aby mne úbohej pomohol a neopustil úplne môj ľud!“^27,7

Nato Ja hovorím: „Dobre Ma počúvaj, a snaž sa Ma pochopiť! – Prečo pochybuješ a trasieš sa tu? Chceš povedať, že Boh je pri dodržiavaní svojich sľubov rovnako neverný ako ľudia medzi sebou?!“^27,8

(Ján 4:22) „Vy neviete, čo uctievate, my ale vieme, čo uctievame, lebo spása prichádza aj tak od Židov!“

„Vy vystúpite na horu a tam sa modlíte, ale neviete, čo sa tam modlíte, ani koho tam uctievate! Rovnako je to u tých, ktorí sa modlia v Jeruzaleme – ženú sa do chrámu a robia tam hrozný rámus, ale tiež nevedia, čo robia, ani čo uctievajú.^27,9

Ale napriek tomu, ako povedal Boh ústami prorokov, spása neprichádza od vás, ale od Židov! Prečítaj si len tretí verš druhej kapitoly proroka Izaiáša²⁰ a tam to nájdeš!“^27,10

Hovorí žena: „Áno, ja dobre viem, že je to tak, že zákon vychádza zo Siona, pretože je tam, v arche, uložený. Ale prečo potom hovoríš: 'Ani na vrchu, ani v Jeruzaleme'?!”^27,11

(Ján 4:23) „Ale prichádza čas, a už je tu (pred tvojimi očami), keď praví ctitelia budú uctievať Otca v duchu a v pravde; lebo Otec Sám chce, aby ho ľudia takto uctievali.”

Hovorím Ja: „Stále si Ma nepochopila. Pozri, Boh Otec od večnosti nie je hora, ani chrám, ani archa, a rovnako neprebýva na hore, v chráme a takisto ani v arche! Preto som ti povedal: Ale prichádza čas a už je tu pred tvojimi očami, keď praví ctitelia – ktorých tu pod stromami vidíš vo veľkom počte odpočívať, a niektorých si už stretla v meste, keď kupovali jedlo – budú Boha Otca uctievať v duchu a v pravde, lebo odteraz to tak chce Sám Boh Otec, aby ho ľudia takto uctievali!“^27,12

(Ján 4:24) „Lebo Boh je duch, a tí, čo ho uctievajú, musia ho uctievať v duchu a v pravde!“

„Lebo pozri, Boh je duch, a tí, čo ho uctievajú, musia ho uctievať v duchu a v pravde!^27,13

A vidíš, že na to nepotrebuješ ani horu, ani chrám, ale len podľa možnosti čisté, milujúce a pokorné srdce! Ak srdce je také, aké má byť, teda nádobou lásky k Bohu, nádobou plnou miernosti a pokory, potom je v takom srdci plná pravda. Kde je ale pravda, tam je svetlo a sloboda, lebo Svetlo Pravdy každé srdce oslobodzuje. Keď je ale slobodné srdce, potom je slobodný celý človek.^27,14

Ten, kto miluje Boha takýmto srdcom, je pravým ctiteľom Boha Otca, a Otec jeho modlitbu vždy vypočuje a nebude hľadieť na miesto, na ktorom nič nie je – či už ide o vrch alebo o Jeruzalem –, lebo Zem patrí celá Bohu, iba srdce patrí každému jednotlivému človeku! Myslím si, že teraz si Ma už pochopila.“^27,15