Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

241 – Slovo pre naše časy. Choroby a postihnutia detí. Dôvody postihnutí. Zlý duchovný vplyv na deti. Hmotné stvorenie ako zhromaždisko súdených duchov.

V dnešných časoch, keď sú tieto dávne udalosti Mnou – tým istým Kristom, ktorý pred takmer dvetisíc rokmi ako Boh a človek na tejto Zemi vyučoval a pôsobil – opätovne dávané ľuďom cez Môjho zvlášť vyvoleného služobníka, by sa iste mohol niekto opýtať:241,1

Ako to? Možno aj viac ako polovica týchto detí, ktoré farizeji zobrali ako zádržné – ak by tu neboli dolapení – by bola najneskôr o desať až dvanásť dní cez privilegovaných obchodníkov s otrokmi predaná sčasti v Sidóne, Týre, Cézaree, Antiochii alebo až v Alexandrii; a mohli to pritom byť deti dobre vychované. Tiež z ničoho nevidieť, že by som ich Ja, ako veľký priateľ maličkých, navštívil alebo s nimi prehodil čo len jedno slovíčko, keď som inak nechával malých prísť hneď k Sebe, privinul si ich a žehnal ich pred všetkými ľuďmi!241,2

Na takúto otázku poslúži ako odpoveď nasledujúce: Po prvé, tieto deti boli, pravdaže, už poväčšine staršie ako deväť rokov; boli medzi nimi aj dievčatá vo veku štrnásť až šestnásť rokov a rovnako aj mladí chlapci, a človek nemohol – bez toho aby s istotou vzbudil pohoršenie – len tak vkročiť do miestnosti s takýmito mladými, polonahými ľuďmi. A po druhé, toto už naozaj neboli až také nevinné deti, aké som tu a tam stretával, ale zväčša telesne a morálne skazené, keďže pederastia a pohlavné zneužívanie nebolo nikde také rozšírené ako v pohraničných oblastiach medzi Židmi a Grékmi. A tak táto Mnou dopustená lekcia nebola pre tieto skazené deti vôbec nežiadúca – lebo po prvé sa musela javiť ako účinný trest za skazenosť, a po druhé tým boli varované, aby už viac neslúžili zmyselnosti chlipných Grékov, ale s plnou vážnosťou viedli bohabojný život, ak nechcú byť pri ďalšom hriechu Bohom mimoriadne nepríjemne potrestané, čo vo svojej napomínacej reči rodičom a deťom Faustus živo zdôraznil.241,3

Keď vie človek len toto, snáď pochopí, že Ja, aj keď som voči každému človeku naplnený všetkou božskou láskou, sa kvôli tej istej božskej svätosti nemôžem a nesmiem osobne priblížiť k hriešnemu, veľmi znečistenému telu – pre zachovanie jeho existencie – a vo všetkých takýchto prípadoch nastupuje potom ono známe ,Nedotýkaj sa Ma!‘.241,4

Lebo medzi čistým a veľmi nečistým dieťaťom je veľký rozdiel. To prvé môže byť bezprostredne vedené ku Mne, to druhé však nutne len prostredníctvom veľmi tŕnitých ciest, ako to tu v najjasnejšom svetle ukázal tento verne opísaný prípad.241,5

Človek by sa preto nemal príliš náhlivo pýtať, prečo nezriedka deti, ktoré sa predsa určite ničoho nedopustili, alebo sú prinajmenšom nesvojprávne, sú Mnou nezriedka telesne tvrdšie postihované ako starí hriešnici, ktorí by svoje hriechy porátali rovnako ťažko ako piesok v mori.241,6

Nato hovorím: Kto chce nejaký strom ohnúť do určitého smeru, musí ho začať smerovať a ohýbať vtedy, keď je strom ešte mladý a poddajný. Keď je raz strom starý, vtedy sa už musia použiť mimoriadne prostriedky, ak sa má s veľkými ťažkosťami podariť nasmerovať ho novým smerom. Veľmi starý strom však už žiaden nový smer neprijme – až na ten posledný, keď bude zoťatý. 241,7

A preto sa aj často deje, že Ja, hovorí Pán, „na deťoch a detičkách pracujem nezriedka mocnejšie ako na človeku, ktorý už videl mnoho liet, lebo zlí duchovia nie sú nikde horlivejší ako práve u detí, a veľmi sa usilujú pomáhať duši budovať jej telo tak, aby to telo aj im poskytlo veľké množstvo voľných a pohodlných príbytkov!“241,8

Čo ale potom urobí Pán, ktorému nemôže zostať neznáme nič z toho, čo sa deje?241,9

Hľa, vyšle Svojho anjela; nechá zničiť úbohé a zákerné dielo zlých pomocníkov a ako cudzie časti ho vylúčiť cez viditeľné vonkajšie choroby. 241,10

Pohliadnite na rôznorodé choroby detičiek a detí, a Ja vám hovorím, že nie sú ničím iným ako vylučovaním cudzieho zlého materiálu, s ktorým si – pomáhajúc duši budovať telo – zlí a nespravodliví duchovia chceli práve v tomto tele zadarmo zariadiť príbytok.241,11

Keby sa u detí takýmto nešvárom stále čo najmocnejšie nečelilo, bolo by toľko posadnutých, hluchonemých, kreténov a kriplov, že na celej Zemi by sotva bolo možné stretnúť nejakého zdravého človeka.241,12

Človek sa, pravdaže, pýta ďalej a hovorí: Ale ako môže nanajvýš múdry Boh vôbec niečo také pripustiť už od prapočiatku, totiž že zlí a nečistí duchovia sa dokážu vkradnúť do mladého tela duše?!241,13

A Ja hovorím: Tak sa pýta slepý človek, ktorý nevie, že celá Zem, dokonca celé stvorenie, vo svojom navonok viditeľnom, hmotne telesnom aspekte, je vo všetkých svojich prvkoch takpovediac zhlukom na určitý čas súdených a uväznených duchov.241,14

Čítať ďalej O titule