Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

232 – Oslobodenie ukradnutých detí a starostlivosť o ne. Pánova rada ohľadom súdneho stíhania zločinných farizejov.

Už je počuť nárek detí, ktoré boli násilím vytrhnuté z náručia svojich rodičov. Kisjona a Baram, Jonael a Jairuth s anjelom sa deťom ponáhľajú naproti; no sudca dá tých dvanástich poriadne spútať a umiestniť do pevného väzenia.232,1

Hneď nato prichádza rad detí. Anjel ich všetkých v jednom okamihu uvoľní z oslov a ťažných koní, ktoré ich nesú, ale detí je viac, ako uviedli prví honci, ktorí priviedli tých dvanásť hlavných vtáčikov, keďže na viacerých ťažných koňoch boli spútané po troch. Všetky deti sa trasú od strachu a hrôzy, lebo si myslia, že sa im tu prihodí niečo zlé; no anjel k nim veľmi láskavo prehovorí a povie im, že sa im tu nielenže nestane nič zlé, ale práveže len niečo veľmi dobré, a že už nasledujúci deň sa ocitnú v náručí svojich rodičov, ktorí za nimi nesmierne smútia. Potom sú deti už pokojnejšie.232,2

Niektoré však stále nariekali od bolesti, ktorú im spôsobili putá; niektoré mali na svojich krehkých telách krvavé miesta, lebo keď plakali, bili ich, keďže svojím plačom mohli prezradiť celú veľkú karavánu. Väčšina bola nahá, lebo oblečených by ich na ceste z Kafarnaumu do Sibarah, popri ktorom tiež išli, mohol niekto spoznať a karavánu niekde prezradiť. Preto sa bolo treba postarať aj o najnutnejšie oblečenie.232,3

Kisjona hneď vydal veľké množstvo ľanového plátna a všetci museli robiť zástery, aby ráno každé dieťa mohlo jednu dostať. Veľa rúk bolo s veľkou prácou čoskoro hotových. Deti však hneď odviedli do veľkej útulne, ktorú dal Kisjona zvlášť postaviť o čosi vyššie nad mýtom.232,4

Keď boli deti umiestnené v útulni, dorazila už aj hlavná kolóna s dobytkom a všetkými ostatnými vecami. Všetko bolo prijaté a uskladnené, no sluhovia tých dvanástich boli tiež spútaní a umiestnení do veľkého väzenia. 232,5

Keď ruch ustal a všade boli rozmiestnené stráže, odobral sa aj Kisjona so svojimi štyrmi spoločníkmi na odpočinok – ten však príliš dlho netrval, keďže začal neskoro a prichádzajúci deň sľuboval mnoho a veľkých starostí. 232,6

Do úsvitu vládol všade pokoj, ale s východom slnka už bolo všetko na nohách a Kisjonove prvé kroky smerovali ku Mne, aby Mi oznámil všetko, čo sa v noci udialo a, prirodzene, obdržal odo Mňa radu, čo by sa teraz podľa Božej spravodlivosti malo podniknúť.232,7

Ja som mu ale vyšiel naproti a opísal mu, čo sa počas tejto noci udialo, a tiež mu poradil, čo by mal okamžite urobiť. Tá rada znela takto: 232,8

„Bratku, predovšetkým rýchlo vyšli z miestneho cisárskeho súdu jedného splnomocneného posla do Kafarnaumu za veliteľom Kornéliom, aby sem poslal komisára, ktorý týchto dvanásť hriešnikov vyšetrí a vynesie nad nimi rozsudok, a aby všetkým zúčastneným, ktorí musia tých dvanástich označiť, mohol byť v čo najkratšom čase vrátený ich ukradnutý dobytok, ale hlavne ich deti! Lebo pre prípad takýchto mimoriadnych darebákov je tento miestny špeciálny súd primalý, a v takýchto prípadoch aj bez kompetencií. Ale o Mne sa netreba zmieňovať!232,9

Tí dvanásti farizeji však vyššiemu súdu ešte narobia problémy! Ohľadom lúpeže sa im nebude možné dostať na kožu. Ani obídenie mýta ich nebude trápiť, lebo v celej zemi majú voľný priechod a keďže sú deťmi tejto zeme, podľa zákona od nich aj tak nie je možné vymáhať žiadne clo, takže mýto neobchádzali kvôli tomu, ale len zo strachu pred ľuďmi. Lebo pri podobných príležitostiach už na to doplatili, a kvôli tomu si do Jeruzalema vybudovali tajnú cestu.232,10

Preto je tu len jedna kauza, za ktorú môžu byť súdom odsúdený k veľkej náhrade škody a to za porušenie lesného zákona, ktorého sa dopustili v tvojich lesoch, a k tomu nebudú zďaleka stačiť ani všetky zadržané veci, ktoré sú teraz v tvojich rukách, ani s peniazmi, ktoré majú pri sebe. 232,11

Ako druhú nutnosť daj teda do lesov rýchlo poslať znalcov v sprievode súdneho splnomocnenca, aby ocenili škody, takže keď sem dorazí vyšší sudca, bude už k dispozícii všetko, čo je nutné k právoplatnému rozhodnutiu; lebo inak začne súd všetko zoširoka vyšetrovať a poškodení sa k svojim veciam dostanú možno až o rok. Ak ale bude pripravené všetko, čo súd považuje za nutné, môže tento rýchlo vyniesť rozsudok a po rozsudku prikročiť k jeho vykonaniu.“232,12

Po tejto informácii sa Kisjona hneď poberie za svojimi úradníkmi a všetko hneď zariadi tak, ako som mu poradil.232,13

Jedna malá plachetnica sa za veľmi priaznivého vetra ponáhľa do Kafarnaumu; a sám rímsky sudca s ôsmymi prísažnými znalcami sa rýchlo poberie do hôr, ktoré od Kisu ohraničujú ľavú stranu údolia; a do hôr na pravej strane údolia vyšle komisára s ďalšími ôsmymi prísažnými znalcami. 232,14

Okolo štvrtej hodiny popoludní dorazí vysoký súdny komisár s dvoma pisármi a znalci z obidvoch hôr s presne vyčíslenými škodami.232,15

Čítať ďalej O titule