Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

166 – Kisjonove chápanie Pánom darovaného Svetla. O stvorení Adama. O bytosti muža a ženy. Pád ľudstva. O inkarnácii Pána a vykúpení.

Hovorí Kisjona: „Ó Bože, ó Bože, to je ale hlbina múdrosti! Kto kedy počul o niečom podobnom? Áno, takéto vysvetlenie môže vpravde podať iba Boh; lebo múdrosť všetkých mudrcov Zeme je popri tom úplné nič! Nie, to je naraz priveľa pre smrteľného úbohého hriešnika, ktorým som ja v plnej miere! 166,1

Týmto zjavením sa mi, akoby mávnutím čarovného prútika, ujasnil celý Genezis a stal sa mi celkom zrozumiteľným!166,2

Teraz už chápem, čo znamená, že Boh stvoril z hliny Adama, ako prvého človeka tejto Zeme! Boh zo Svojho večného poriadku chcel, aby si v Zemi odsúdení, uviaznutí duchovia, zo Zeme, ktorá ich väznila, zhotovili z ľahšie tvarovateľnej hliny telo zodpovedajúce ich duchovnej forme, v ktorom by sa mohli ľahko pohybovať, spoznávať svoje ,ja‘, a z tohto ,ja‘ opäť Boha, a tým sa dobrovoľne podriadiť Božiemu poriadku, aby tým dosiahli svoju prapôvodnú duchovnú podstatu, teda aby sa stali dokonale čistými duchmi – takými ako prapôvodní archanjeli!166,3

Áno, áno, teraz mi je zrazu všetko jasné! – Hovorí sa, že ,žena bola stvorená z Adamovho rebra‘ – aké je to zrazu jasné! Tak ako sú hory predsa istotne pevnejšou, a tým aj tvrdohlavejšou časťou Zeme, a teda v sebe aj obsahujú tvrdohlavejších duchov, tak sa aj v prvom človeku, rovnako ako aj vo všetkých nasledujúcich ľuďoch, táto, určitým spôsobom tvrdohlavejšia časť uložila v kostiach, ktoré plne korešpondujú s horami Zeme. 166,4

Tvrdohlavejšie duchovné, to zmyselnejšie, pyšnejšie a arogantnejšie z človeka, bolo Božou múdrosťou a mocou oddelené a vložené do ženskej formy, podobnej mužovi, ktorá, keďže pochádza z muža, stojí s ním v živom spojení, a tým je, cez akt počatia, podľa všemocnej vôle Božej, schopná prebudiť v sebe živý plod. A keďže je jej – ako tvrdohlavejšej duchovnej časti muža – uložené väčšie utrpenie, jej duch môže byť rovnako dokonalý ako u muža jeho mäkší – čím nakoniec podľa Písma aj môže dôjsť a aj dôjde k tomu, že muž a žena sa stanú jedným.166,5

Lebo výraz, že muž a žena majú potom jedno telo, iste neznamená nič iné ako: Hoci ženská bytosť je tvrdohlavejšou časťou muža, tvrdšou skúškou, v porovnaní s mužom, sa nakoniec stane rovnako dokonalou ako každopádne mäkšia duchovná časť muža. – Čo na to hovoríš, ó Pane? Pochopil som túto záležitosť aspoň približne správne alebo nie?“166,6

Hovorím Ja: „Úplne dobre a pravdivo! Je to tak, a práve takto sa má v pravom duchu Písmo čítať a chápať. Potom by sa s ľuďmi dalo dobre rozprávať a pôsobiť z nebies v ich úplne najlepšom záujme! Ale keďže ľudia, a to v prvom rade ženy, druhým zneužitím svojej slobodnej vôle upadli do všetkej zmyselnosti, začali svoje, od Satany zdedené krajšie telo všemožne skrášľovať a stali sa vo svojej sebeckosti namyslenými, pyšnými a neochotnými; mäkšieho muža tým donútili vbehnúť do jej osídiel a on musel, ak chcel byť ženou prijatý, začať úslužne a podriadene tancovať podľa jej panovačného pískania a nakoniec našiel zvláštne zaľúbenie v tom, že bol pravou satanskou ľsťou ženy úplne opantaný.166,7

Tým však úplne vypadol z nebies v ňom klíčiacich; stal sa tým temným, zmyselným, sebeckým, márnivým a panovačným, a spolu so svojou ženou čisto diablovým!166,8

Pravda, človek bol z času na čas, prebudením lásky k životu, napomínaný svojím duchom, aby čítal Písmo a zamýšľal sa nad veľkými Božími dielami! Mnohí tak aj učinili, keď sa predtým – viac alebo menej – vymanili spod jarma ženy. No aj tak im to nepomohlo; keďže Písmu už nerozumeli, a sami sa stali žensky materialistickými, doslovný hmotný význam hneď považovali za plnohodnotnú zlatú mincu, a tým zo Slova Božieho urobili monštrum a z chrámu Božieho obyčajný vražedný brloh!166,9

Hovorím tebe, aj všetkým ostatným: Zašlo to až tak ďaleko, že všetci ľudia by boli úplne stratení, keby som Ja, samotný Pán, neprišiel na tento svet, aby som vás oslobodil spod jarma Satanovho a jeho večnej záhuby; a Ja sám budem musieť zájsť až do úplnej krajnosti, aby som do pravého svetla nebies vyzdvihol najprv len tú najmenšiu časť ľudstva.“166,10

Čítať ďalej O titule