Website Name

Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

154 – Traja anjeli (cherubíni) prinesú dvanástich apoštolov na horu k Pánovi. Nebeské jedlo pre osemsto ľudí na hore. Kisjonova reč. Kniha „Jehovove vojny“.

Všetci teraz nasmerujú svoje oči na východ, kde sa to, ako pri vychádzajúcom slnku, začína stále viac rozjasnievať – prirodzene len pre najvnútornejší zrak, hoci ním je ovplyvnené aj telesné oko.^154,1

Nakoniec, po krátkej chvíli neustáleho rozjasnievania, sa na východe objavia tri postavy najdokonalejšej ľudskej podoby, svietiace oveľa jasnejšie ako slnko a vzduchom sa nesú ku nám. Ale vo svetle týchto troch anjelov, ktorí sa kvôli svojmu svetlu a pevnosti nazývajú „cherubíni“, sa už svet duchov dal len sotva vidieť, a duchovia vyzerali ako neistá hmla, ktorá sa rozprestrela okolo vrcholu hory.^154,2

Keď už boli traja cherubíni úplne pri nás, trochu stlmili svoje svetlo, vrhli sa predo Mnou na tváre a prehovorili: „Pane! Kto v celých večných nekonečných nebesiach je hoden pohliadnuť na Tvoju najsvätejšiu tvár? Len Tebe patrí všetka sláva večnosti a nekonečnosti!“^154,3

Ja som im však povedal: „Zahaľte sa a ponáhľajte sa dole na miesto, kde sa nachádza Mojich dvanásť učeníkov! Naplnili Moju Vôľu a to stačí; preto ich zoberte a prineste ich sem!“^154,4

V tom okamihu sa traja anjeli zahalia, rýchlo sa vzdialia a v krátkom čase niekoľkých okamihov prinesú ku Mne na vrchol hory tých dvanásť vyslaných. ^154,5

Dvanásti boli, až na Judáša, naplnení radosťou, že sa ku Mne z takej diaľky preniesli takým zázračným spôsobom.^154,6

Iba Judáš povedal: „Pre budúcnosť ďakujem pekne za takúto cestu! Trvalo to síce len pár okamihov, ale tá hrôza a ten víchor!“^154,7

Anjeli to však dali pocítiť len Judášovi, ostatní jedenásti nič také necítili.^154,8

Táto udalosť sa však ešte dlho potom uchovávala v ústnom podaní ľudu, totiž že apoštoli boli tromi anjelmi prinesení z veľkej diaľky ku Mne na horu. ^154,9

Mnohí na hore sa však začali báť a hovorili: „Nebesá, tu sa deje toľko zázrakov, že sa to skoro už nedá vydržať!“^154,10

Iní zase hovorili: „Také dokáže vykonať len samotný Jehova!“^154,11

Dvanásti však opisovali veľa z toho, čo všetko v krátkom čase zažili. ^154,12

Ja som však trom anjelom prikázal, aby zaobstarali vhodné množstvo chleba a vína, lebo tí dvanásti boli hladní a smädní, keďže celý deň nedostali nič na jedenie a pitie. A anjeli hneď aj učinili to, čo som im prikázal, a priniesli vhodné množstvo chleba a vína. Dvanásti zobrali chlieb a víno, najedli a napili sa podľa svojej potreby a boli posilnení.^154,13

Aj päť dcér však chcelo trochu ochutnať z takého chleba a vína; a prosili Ma o to. Kisjona však dcére vytkol takúto žiadostivosť a povedal: „Byť žiadostivý je taktiež hriech; preto ku všetkým veciam náleží sebazaprenie; inak žiaden človek nemôže dosiahnuť pravú cnostnosť, bez ktorej nemôže byť život.“^154,14

No Ja som povedal: „Priateľu, tieto hriechy sú tvojim dcéram naveky odpustené, lebo také hriechy sa ľahko odpúšťajú, ktoré v podstate nie sú žiadnymi hriechmi. Tvoje dcéry sú v zásade naozaj len hladné a smädné, a chleba a vína je dostatok pre všetkých, ktorí sú tu. A tak by z nich mali ochutnať všetci podľa svojej potreby, potom ako sa dvanásti, ktorí to potrebujú najviac, posilnia!“^154,15

S tým bol Kisjona, spolu so svojimi piatimi dcérami, úplne spokojný. No potom som dvanástim apoštolom povedal, aby hneď začali rozdeľovať chlieb a víno, a oni to hneď aj urobili.^154,16

Asi osemsto ľudí tam bolo tentokrát spolu na hore, ktorá mala veľmi priestranný vrchol, nad plochou ktorého sa čnel len jeden, päť siah ⁵⁶ vysoký kamenný blok, na ktorý sa však dalo poľahky vystúpiť z južnej strany. Všetci jedli a pili a boli nasýtení, a chválili a velebili Ma za toto zázračné posilnenie. A Kisjona zo spomenutého kamenného bloku, na ktorý pre tento účel vystúpil, povedal:^154,17

„Vypočujte ma, priatelia a bratia! My poznáme Písmo od Mojžiša takmer až po naše časy; a knihy Jehovových vojen, ktoré ohlasoval Mojžiš a iní proroci, sme získali z Perzie a prečítali sme si ich preklad, keďže boli mnohými mudrcmi vyhlásené za autentické; ale zo všetkých zázrakov, ktoré sú tam popísané, sa nenájde ani jeden, ktorý by sa dal porovnať s tým, čo sa teraz odohráva pred našimi očami. O takom nielen v Izraeli, ale na celom svete nikto nikdy nepočul! Kto potom musí byť ten, kto takéto skutky činí, aké okrem Boha nie sú možné nikomu?!“^154,18