Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

148 – Odsudzujúca reč Pána nad Chorazin, Betsaidou a Kafarnaumom. Náhľad na budúci súd.

Po takejto vyhrážke ku Mne pristúpili Moji učeníci a povedali: „Pane! Ako môžeš toto počúvať? Nemáš snáď dosť moci, aby si zničil takúto háveď? Sycharijci boli niekoľkokrát zahnaní, keď sa chceli stavať proti Tebe a pritom v Sychar si toho neurobil toľko ako v Kafarnaume!“148,1

Hovorím Ja: „Určite by som mal k tomu moci viac ako dosť. Pán života tu však nepotrebuje vynášať súdy, lebo po tomto živote nasleduje ďalší život, ktorý nemá konca – či dobrý alebo zlý, dĺžka je rovnaká. A pre tento večný čas vyslovujem teraz vopred spravodlivý rozsudok a odsudzujem všetky mestá, v ktorých som vykonal toľko dobrého, a teraz som za to dostal takú odmenu, ako ste to práve počuli!148,2

Po všetkých Mojich kázňach sa nepolepšili (Matúš 11,20) a nad všetkými Mojimi skutkami zostali vo svojich srdciach mĺkvi. Preto beda ti, Chorazin; beda ti, Betsaida! Veď keby sa v Týre a Sidóne boli stali mocné činy, aké sa stali u vás, vo svojom čase by sa boli kajali vo vrecovine a v popole! 148,3 (Matúš 11,21)

No hovorím vám: Pre Týr a Sidón to na súdny deň na onom svete bude znesiteľnejšie ako pre tieto!148,4 (Matúš 11,22)

A ty, pyšný Kafarnaum, čo by si sa vyvyšoval až do neba, budeš zvrhnutý do pekla! Veď keby sa v Sodome boli stali takéto mocné činy, aké sa stali tebe, toto mesto by stálo do dnešného dňa!148,5 (Matúš 11,23)

No ešte raz vám hovorím: Jedného dňa to na súdny deň na onom svete bude pre krajinu Sodomy ľahšie ako pre teba (Matúš 11,24), ty pyšné, tvrdé a nadovšetko nevďačné mesto! Preto som vyliečil tisíce tvojich chorých a prebudil tvojich mŕtvych, aby si Ma teraz preklínalo?! Tisícnásobná beda ti na súdny deň na onom svete! Tam zistíš, kto to bol, koho si preklialo!“ 148,6

Po takejto Mojej odsudzujúcej reči prijali mnohí víziu a uvideli, ako na súdny deň dopadnú tieto Mnou prekliate mestá; videli Moju postavu v oblakoch a videli z Mojich úst vyjsť kliatbu a ako dopadla na prekliate mestá!148,7 –

Keď zase skončila táto vízia, ktorú prijali zväčša jednoduchí ľudia – to jest prostí ľudia, ktorí Ma milovali – padli títo predo Mnou na zem, a velebili a chválili Ma.148,8

Ja som však nad nich pozdvihol svoje ruky, požehnal ich a povedal: „Ja Ťa ako človek tiež teraz velebím, Otec a Pán nebies a Zeme, že si toto ukryl pred múdrymi a chytrými sveta, ale zjavil si to prostým! (Matúš 11,25) Áno, svätý Otec, tak sa to páči Tebe, aj Mne! (Matúš 11,26) Lebo to, čo robíš Ty, robím aj Ja; lebo my sme od večnosti Jedno! Ja som nikdy nebol iný ako Ty, svätý Otec, a čo je Tvoje, to je od večnosti aj Moje!“148,9

Po týchto posledných slovách zasiahla všetkých veľká bázeň. Lebo už teraz bolo medzi učeníkmi, ktorí Ma stále nasledovali, dosť tých, ktorí už o Mojej božskosti nemali žiadne pochybnosti; a práve títo cítili najväčšiu bázeň.148,10

Čítať ďalej O titule