Website Name
Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I
143 – Viac o Jánovi Krstiteľovi a jeho vzťahu s Herodesom. Pochybnosti Jána Krstiteľa o Ježišovi ako Mesiášovi. Jánova otázka samotnému Pánovi. Pánova odpoveď.
Keď učeníci – ako to už bolo dostatočne opísané – odišli z miesta, kde som im rozdal pokyny, Ja som sa tam zdržal až do západu slnka, požehnal som týchto chudobných ľudí a ich deti; a potom som aj Ja, spolu s mnohými učeníkmi, ktorí Ma obklopovali, išiel ďalej pozdĺž Galilejského mora do miest, v ktorých sa ten alebo onen z učeníkov, ktorí so Mnou zostali, narodil a býval tam, a tam som vyučoval a kázal to isté, čo som nakázal vyučovať a kázať tým dvanástim; a všade som liečil chorých.143,1 (Matúš 11,1)
V tom čas však bol už Ján, ktorý krstil pri Jordáne, uvrhnutý Herodesom do väzenia, čo zariadili kňazi z Jeruzalema, ktorí v tomto ohľade na Herodesa silno pôsobili, lebo Jánovi nedokázali nikdy odpustiť, že ich nazýval „hadím plemenom“ a „vreteničou háveďou“. Oni sami sa však neodvážili napadnúť kazateľa na púšti, lebo dobre vedeli, že ľudia ho považujú za veľkého proroka; preto sa do toho vložili cez Herodesa, samozrejme cez peniaze a všelijaké oficiálne tlaky, a Herodes ho dal chytiť, pod zámienkou, že ide o šialenca, ktorý poburuje ľud, tlačí im do hláv všemožné myšlienky nebezpečné pre štát a celkovo ľudí mätie.143,2
Herodesovi ale v podstate pramálo záležalo na tom, čo Ján učí; išlo mu len o to, aby na tom dobre zarobil. Herodes teda Jána nejako veľmi prísne neväznil, a každému k nemu, za rozumnú cenu, umožnil prístup. Overení Krstiteľovi učeníci platili za celý týždeň len jeden statér, zatiaľ čo ostatní museli za jednodňovú návštevu zaplatiť jeden strieborniak. 143,3
Herodes Jánovi ani nezakázal, aby vo veľkej sále, z ktorej teraz urobili veľké občianske väzenie, kázal a robil rozruch, aký len chcel a mohol, lebo Herodesovi to prinášalo o to viac peňazí.143,4
Herodes sám často chodieval za Jánom a dokonca ho povzbudzoval – keď je teraz vo väzení, kde je pred kňazmi a farizejmi v bezpečí – aby robil ešte väčší rozruch ako predtým v púšti Bethabary, a menoval sa za Jánovho priateľa a ochrancu.143,5
Ján, pravda, v duchu dobre vedel, s kým má s Herodesom dočinenia, no aj tak využil túto príležitosť a ďalej kázal vo svojom väzení, a jeho učeníci mali k nemu slobodný prístup – samozrejme, za drobný poplatok, jeden statér za týždeň. Chrámoví kňazi museli zaplatiť jednu libru, ak sa chceli dostať k Jánovi, a keď sa Herodesa pýtali, prečo dovolí Jánovi vo väzení ďalej kázať, prefíkaný lišiak Herodes odpovedal: „To robím kvôli tajnej štátnickej múdrosti, aby som tak zistil všetkých prívržencov tohto človeka, takého nesmierne nebezpečného pre štát!“ Po takejto odpovedi kňazi Herodesa nadovšetko chválili a obdarovali ho množstvom zlata, striebra a drahých kameňov, lebo si sami pre seba mysleli: ,Toto je ten správny muž: toho musíme zo všetkých síl podporovať; on je povolaný, aby vyprášil celú túto prorockú zberbu.‘143,6
Ale Herodesovi, ktorý bol rodený Grék, išlo len o peniaze a na ostatnom mu ani v najmenšom nezáležalo. Mimo peňazí mali pre neho nejakú cenu len veľmi krásne konkubíny. Aby sa im zapáčil, kvôli nim vedel byť aj krutý, ak si to priali; ale inak s ním bez peňazí nikto ani nehol – za peniaze bol však schopný úplne všetkého.143,7
Z tohto verného opisu Herodesa bude už určite každému ľahko pochopiteľné, ako Ján mohol mať vo väzení pri sebe svojich učeníkov a ako mohol byť informovaný o Mojom pôsobení v Galilei, cez svojich učeníkov, ako aj cez iných ľudí, ktorí ho často navštevovali.143,8
Keď sa teda Ján vo väzení dopočul, čo učím a ako pôsobím, hneď vyslal za Mnou svojich dvoch najspoľahlivejších učeníkov (Matúš 11,2) a cez nich sa Ma opýtal: „Si naozaj Ten, ktorý mal prísť alebo máme čakať na iného?“ 143,9 (Matúš 11,3)
Tu sa niekto opýta: ,Ale ako mohol Ján, ktorý Mi najprv poskytol to najväčšie a najbrilantnejšie svedectvo, dospieť k takejto otázke?‘ Pre toho, kto je schopný premýšľať čo len piaď nad hmotu, je dôvod nanajvýš jednoduchý a dokonca nanajvýš prirodzený.143,10
Ján, v čase, keď Ma stretol, si plne uvedomoval, že som bezpochyby tým zasľúbeným Mesiášom, a myslel si, že celý židovský národ je už skoro akoby spasený čisto len Mojím príchodom, a že so všetkou mocou svetsky veľkých je naveky koniec. Keď sa však dostal do väzenia a deň čo deň sa čoraz viac presviedčal, že Mojím príchodom sa svetská moc nielenže neskončila, ale sa ešte viac znásobila, vtedy začal aj Ján o Mojej pravosti sám pre seba zľahka pochybovať.143,11
Lebo rozmýšľal takto: „Ak je tento Ježiš z Nazaretu naozaj tým Zasľúbeným, Synom živého Boha, ako ma môže teraz nechávať napospas a nevyslobodí ma z väzenia; a ako mohol vôbec dopustiť, že som sa do väzenia dostal?“ 143,12
No potom zase od tých, ktorí ho navštevovali, počul, aké neslýchané skutky činím; a tak vyslal dvoch svojich najspoľahlivejších služobníkov, ktorí Mi položili uvedenú otázku.143,13
Avšak Ja, keďže som dobre poznal dôvod, pre ktorý sa Ma Ján takto pýtal, som učeníkom odpovedal len veľmi stručne: „Choďte a povedzte Jánovi, čo vidíte a počujete (Matúš 11,4): slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú očistení, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa zvestuje evanjelium. (Matúš 11,5) A blažený je ten, kto sa nado Mnou nepohoršuje!“ (Matúš 11,6) Vtedy tí dvaja učeníci nevedeli, čo Mi na to majú povedať.143,14
|
|