Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

138 – Otázka Šimona z Kány. Keď nové učenie vytvára rozpory, čo potom? Pánove napomenutie k dôvere a nebojácnemu rozširovaniu evanjelia.

Hovorí Šimon z Kány: „Pane, mám ešte jednu otázku, ktorá, aspoň mne, príde mimoriadne dôležitá, ktorú by si nám, kým odídeme, mohol zodpovedať pre naše poučenie a pokoj našich myslí. Prosím Ťa, vypočuj ma!“138,1

Hovorím Ja: „V tvojom srdci vskutku čítam tvoju otázku presnejšie, ako by si ju dokázal sformulovať, ale to nech ti nebráni vysloviť ju, kvôli tvojim bratom, aj nahlas! Lebo je to skutočne otázka veľkého významu, hodná pravého nepokriveného Žida. Preto teraz otvorene vyslov, čo ťa ťaží na srdci!“138,2

Hovorí Šimon z Kány: „Nuž, keď je to Tvoja vôľa, aby som prehovoril, nech ma teda všetci dobre počúvajú! Toto je tá otázka:138,3

Pôjdeme teraz k tým, ktorí nás potrebujú. Budeme kázať to, čo si vyučoval na hore – to tvoje učenie, ktoré je čisto božské, nadovšetko pravdivé a nebesky dobré. Avšak toto učenie stojí voči starému, mojžišovskému učeniu v priamom protiklade.138,4

Mne sú známe skoro všetky miesta na šírom Galilejskom mori a nemenej aj jeho obyvatelia. Je síce medzi nimi dosť, ktorí pre Pytagora už dávno hodili Mojžiša, aj všetkých prorokov cez palubu – títo by pre Tvoje nové učenie nemali byť až takí nebezpeční. Je ale veľa rodín, ktorí pre Mojžiša takpovediac žijú a umierajú – ale vlastne ešte viac pre svätyňu – a to vo všeobecnosti viac rodičia ako ich deti, aj keď nezriedka to býva aj obrátene. Ak ale nejaké deti takýchto arci-Židov prijmú Tvoje učenie – ktoré je v mnohých častiach proti svätyni – ale ich rodičia s najväčšou pravdepodobnosťou nie, čo z toho potom vzíde?138,5

Rodičia, v súlade s Mojžišom, obvinia deti z neposlušnosti a prekľajú ich – čo je jav, ktorí u takýchto fanatických arci-Židov vôbec nie je nejaký vzácny!138,6

Ak sa má niečo také pred našimi očami bezpochyby odohrať, čo potom budeme musieť robiť? Lebo to sa dá bez akýchkoľvek pochybností predpokladať, že takíto rodičia nás budú prenasledovať a bezhranične preklínať. 138,7

V opačnom prípade by to, pravda, bolo ľahšie, keďže deti – už kvôli politickým zákonom – nemôžu byť nikdy pánmi nad rodičmi. Tak budeme popri požehnaní rozsievať aj mnohoraké rozbroje, hádky, hnev, nenávisť a pomstychtivosť a tisíce nás budú nenávidieť, prenasledovať a úplne nás preklínať! Kto napraví takéto škody a kto z našich bedier sníme tisícorakú kliatbu?“138,8

Hovorím Ja: „O to sa príliš nestarajte! Vidíte, že z neba neprichádza len jemný, celú prírodu znovuprebúdzajúci lúč jarného slnka, ale aj búrka, krupobitie, blesk a hrom.138,9

Všetci, isteže, chvália slnečný lúč, ale nikto nechce chváliť krupobitie, búrku, blesk a hrom, a zima prichádza pre každého priskoro – a predsa je zima prospešnejšia ako jar, a búrka, krupobitie, blesk a hrom sú rovnako nutné ako jemný lúč večernej zore!138,10

Hovorím vám: Príde to a musí to prísť, že kvôli Môjmu menu vydá jeden brat druhého na smrť, otec vydá syna, a deti sa vzbúria proti svojim rodičom a dopomôžu im k smrti! (Matúš 10,21) Vy sami ale musíte byť, kvôli Môjmu menu, nenávidený každým na svete, aký je teraz.138,11

Kto z vás sa však nad tým nebude pohoršovať, ale vytrvá do konca, ten bude spasený (Matúš 10,22); lebo Satan nevydá ľahko korisť zo svojich pazúrov! Porozumeli ste Mi?“138,12

Hovorí Judáš: „Je to čoraz lepšie! Ak nám toto vyslanie musí privodiť nenávisť všetkých, potom Boh musel nariadiť takúto misiu! Veľa šťastia v bojovej atmosfére! Tí, ktorí nás budú nenávidieť, nás určite prijmú a postarajú sa o nás, ako horúce slnko o sneh! Pane, ak je toto vážne Tvoja vôľa, potom ti ako úplne prostý, ale predsa len určitými skúsenosťami obdarený človek hovorím: Zostaň Ty s nami pekne doma, lebo toto semeno nevzíde a neprinesie ovocie! – Počúvaj! Ak to v nejakom meste s naším kázaním a skutkami dotiahneme tak ďaleko, že nás budú všetci nenávidieť ako smrť, čo máme potom robiť? Máme sa ešte aj nechať pokojne zabiť? Ak aj to – kto bude potom ďalej šíriť Tvoje učenie? – Ha, len pomysli na to, čo žiadaš! Pre najsvetlejšie nebesá! Či nevidíš, že sa tým sám úplne znemožňuješ, a že si sám Sebe tým najväčším nepriateľom a prenasledovateľom? Kde, kde na celom svete je potom niekto, kto by ma nenávidel na smrť, a zároveň by si vypočul moju kázeň, ktorá jeho dom naplní roztržkami, nenávisťou, hnevom a smrtiacou pomstychtivosťou? Hovor – čo robiť v takomto prípade, ktorému sa nedá vyhnúť?“138,13

Hovorím Ja: „Ty vždy hovoríš tak, ako tomu rozumieš; ale my hovoríme tak, ako tomu rozumieme my. Ty všetko chápeš svetsky hrubo, zatiaľ čo tu sa prehovára duchovne, z nebies.138,14

Ak by si však ty, alebo niekto iný spomedzi vás, mal taký veľký strach pred ľuďmi, tak utečte z mesta, kde vás chcú prenasledovať, do nejakého iného! Lebo vpravde vám hovorím: Ešte nestihnete kázať zďaleka vo všetkých mestách Izraela, keď sa k vám vrátim ako Syn človeka (Matúš 10,23), ako Ten, kto každému roznieti súd – zničujúci oheň v jeho srdci – a rozdráždi zlého červa v prsiach bezbožníka, a oheň nikdy nevyhasne a červ neumrie; vy tým však budete očistení. Preto beda raz všetkým, ktorí vás prenasledovali a položili na vás svoje ruky!“138,15

Hovorí opäť Judáš: „Áno, keď nás ubijú na smrť, potom nás iste budeš nasledovať! Keď si nám ale teraz dal moc vyháňať zlých duchov a silu vyliečiť každú chorobu, prečo nám zároveň nedáš moc nad zlými ľuďmi, spomedzi ktorých jeden je nezriedka horší ako všetci zlí duchovia, ktorí sa v telách ľudí zabývali ako parazity? Daj nám moc vyvolať oheň pod nohami tých, ktorí nás prenasledujú, a v krátkom čase Ti obrátime celý svet!“ 138,16

Hovorím Ja: „Chceš byť teda viac ako je tvoj Majster a Pán? Hovorím vám ale všetkým: Učeník nie je nad svojím majstrom a sluha nie je nad svojím pánom. (Matúš 10,24) Učeníkovi stačí, keď je ako jeho majster, a takisto sluhovi, keď je ako jeho pán.138,17

Keď ale váš Majster a Pán nepoužíva mimoriadne násilné prostriedky, aby ľuďom vnucoval Svoje učenie, prečo by to mali chcieť Jeho učeníci a služobníci? Ak Ma však svetskí ľudia ako Pána a Otca domu od večnosti nazývali ,Belzebubom‘, o čo viac tak budú nazývať vás, ako členov Mojej domácnosti?!138,18 (Matúš 10,25)

Preto by ste sa ich nemali obávať, keďže ich poznáte. Či si myslíte, že Mi je skryté to, čo vám učinia? Hovorím vám: Nič nie je také skryté, aby sa to predo Mnou neodhalilo, a tiež nič také tajné, aby som o tom nevedel. 138,19 (Matúš 10,26)

Keďže Mi však nemôže zostať skryté, čo s vami zamýšľajú, a čo vám chcú urobiť, môžete preto vždy počítať s Mojou pomocou! Ak levica neopustí svoje mladé, a v čase ohrozenia nasadí svoj život za každé svoje mláďa, ktoré jej chcú zobrať, budem predsa aj Ja vedieť, ako vás v čase ohrozenia ochrániť Svojím životom!?138,20

Preto pred svetskými ľuďmi nemajte žiaden strach! Čo vás v noci naučím, o tom pred nimi rozprávajte cez deň, a čo jednému alebo druhému spomedzi vás skryte pošepnem do ucha vášho srdca, to rozhlasujte zo striech (Matúš 10,27), a vôbec sa neobávajte všetkých tých, ktorí síce môžu usmrtiť telo človeka, rovnako ako divé zvery, ale dušu, ktorá jediná žije a má život, usmrtiť nemôžu a nedokážu jej nijako ublížiť!138,21

Ak už ale máte strach, bojte sa omnoho viac Toho, ktorý je tiež pánom nad vašimi dušami, a môže ich odsúdiť do pekla, kedykoľvek sa Mu zachce! (Matúš 10,28) A Toho teraz už poznáte, lebo je to Ten, ktorý vám to teraz hovorí! 138,22

Pozrite sa len pred seba: je tam jedna, ešte zastrešená stodola! Pozrite, ako sa tam vrabce zabávajú; vyletia hore a hneď zase doslova spadnú dole zo strechy! Na trhu sa dva dajú kúpiť za jeden fenig – aká nízka je ich hodnota! A predsa ani jeden z nich nespadne zo strechy na zem mimo vôle Otca na nebesiach!138,23 (Matúš 10,29)

Hovorím vám však: Vaše vlasy sú spočítané (Matúš 10,23) a žiaden z nich vám nevypadne z hlavy bez toho, aby o tom Otec vedel a chcel to! Keď sa však Otec takto stará o také malicherne vyzerajúce veci, nepostará sa snáď o vás, ktorí rozširujete Jeho slovo a Jeho milosť?138,24

Preto je váš strach márny, a nemali by ste sa nikdy báť, lebo ste predsa lepší ako veľa vrabcov.138,25 (Matúš 10,31)

Preto choďte bez akéhokoľvek strachu a vyznajte Ma pred ľuďmi! Vpravde, kto Ma vyzná pred ľuďmi, toho aj Ja vyznám pred Otcom na nebesiach! (Matúš 10,32) Kto z vás Ma však kvôli márnemu strachu pred ľuďmi zaprie, toho aj Ja raz zapriem pred Otcom na nebesiach.“138,26 (Matúš 10,32)

Judáš si opäť zoberie slovo a povie: „To je všetko veľmi múdro a pekne povedané, a je to určite všetko aj pravda, ale čo nám je to platné? Učenie je iste úžasné, čisté a pravdivé; nad tým už nemusíme stratiť ani slovo. Takisto Tvoje skutky ukazujú – prinajmenšom nám, ktorí sme tu pohromade – kto je vo svojej podstate Ten, kto ich vykonáva. Ale pri daných pravidlách správania toto učenie, ako aj skutky, nielenže len ťažko nájdu všeobecné prijatie, ale – keďže v každom v dome, do ktorého prídu, vyvolajú rozkol – budú najprísnejšie prenasledované alebo zo strany štátu rovno úplne zakázané a my sa staneme nemožnosťou. Čo potom? Keď my, ako pozemskí nositelia Tvojho učenia už čoskoro skončíme pod kameňmi, zájdeme mečom, ohňom alebo dokonca na kríži, či v jame levovej, kto potom zaujme naše miesta a vykoná našu službu?“138,27

Čítať ďalej O titule