Website Name

Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

10 – Pán s prvými štyrmi učeníkmi v rodičovskom dome v Nazarete. Máriine mylné názory na pôsobenie Mesiáša. Povolanie Jakuba, Jána a Tomáša. Podobenstvo k svadbe v Káne. Tri stupne znovuzrodenia.

(Ján 2:1) A na tretí deň sa v Káne Galilejskej konala svadba a bola tam aj Ježišova matka.

Cez „A“ na začiatku prvého verša druhej kapitoly sa naznačuje, že obe kapitoly sú plne prepojené. To vysvitá už zo skutočnosti, že táto svadba sa v rodine, ktorá bola s domom Jozefovým veľmi spriatelená, koná už na spomenutý tretí deň, a to počítané odo dňa, keď som s Mojimi, do tejto udalosti len štyrmi učeníkmi odišiel z Bethabary, a potom strávil celý jeden deň v ich spoločnosti v dome Jozefovom (ktorý ale vtedy už nežil), u matky Môjho tela, ktorá sa, spolu s Mojimi ostatnými bratmi, prirodzene, snažila o nás podľa možnosti čo najlepšie postarať.^10,1

Lebo Mária vo svojom srdci dobre vedela, že teraz prišiel Môj čas, aby som sa objavil a začal pôsobiť ako zasľúbený Mesiáš, ale nevedela, akým spôsobom a z čoho bude vlastne pozostávať Moje pôsobenie. V tom čase ešte verila v úplné vypudenie Rimanov a ustanovenie mocného trónu Dávidovho a jeho nemennú, neotrasiteľnú a neporaziteľnú, božsky ohromujúcu slávu, ktorá nikdy nepominie.^10,2

Dobrá Mária a celé Moje pozemské príbuzenstvo si pod Mesiášom stále predstavovali dobyvateľa Rimanov a iných nepriateľov zasľúbenej zeme. Áno, dokonca aj tí najlepší z nich mali o Mesiášovi takmer rovnakú predstavu, ako majú v dnešných časoch mnohí, inak ctihodní ľudia o tisícročnej ríši. Ale čas, kedy by som si im mal vštepiť inú predstavu, ešte nenadišiel. ^10,3

Keďže Môj vlastný dom, Máriou začínajúc, bol inšpirovaný takouto predstavou o budúcom Mesiášovi, môžeme tiež oprávnene predpokladať, že ostatné spriatelené rodiny na tom neboli o nič lepšie.^10,4

Z rovnakých dôvodov Mi ale v mnohých rodinách venovali tú najväčšiu pozornosť, a samozrejme taktiež tým, ktorých som označil za Svojich učeníkov. Preto sa aj Jakub a Ján stali Mojimi učeníkmi – aby mohli spolu so Mnou vládnuť národom sveta! Lebo už zabudli na tak mnohé z toho, čo som im počas Môjho detstva často a veľmi jasne predpovedal.^10,5

(Ján 2:2) Ale Ježiš a jeho učeníci boli tiež pozvaní na svadbu.

Keďže som mal, ako budúci osloboditeľ spod rímskeho jarma, v takmer všetkých domoch v blízkosti Nazaretu, dokonca v celej Galilei, takúto povesť – hoci toto bolo aktuálne len niekoľko mesiacov, počas ktorých som začal podnikať určité opatrenia, vďaka ktorým, ako mnohé z toho, čo bolo za osemnásť rokov zabudnuté a zapadnuté prachom, začali v spriatelených rodinách opäť novým životom dýchať predpovede týkajúce sa Mojej osoby, – som bol pozvaný s Mojimi učeníkmi, Mojou matkou a množstvom iných príbuzných a známych do Kány, starého galilejského mesta, ktoré neležalo veľmi ďaleko od Nazaretu, na jednu veľmi významnú svadbu, na ktorej bolo toľko šťastia a veselosti, až k tomu štyria učeníci z Bethabary poznamenali:^10,6

„Pane! Tu sa žije oveľa lepšie ako v Bethabare! Chudobný Ján by možno býval tiež veľmi rád, keby si namiesto svojej zúfalo biednej obživy, ktorá zväčša pozostáva z obarených kobyliek a medu divých včiel, mohol aspoň raz v živote dať takéto jedlo?!“ (V tejto oblasti, rovnako ako v Arábii, existuje druh kobyliek veľkých ako holuby, ktoré sa pripravujú a jedia podobne ako v tejto krajine⁷ raky.) ^10,7

Nato im odpoviem: „Prečo musí Ján takto žiť, to teraz nemôžete pochopiť; žiť tak ale musí, inak by sa nenaplnilo Písmo. Čoskoro sa ale dočká lepšieho života. Jeruzalem mu už dlho nedovolí zotrvať v púšti jeho bytia – odteraz bude upadať, aby nieto iný mohol rásť!^10,8

Čo je ale s učeníkom, ktorý bol s tebou, Andrej, prvýkrát u Mňa? Pôjde s nami alebo zostane v Bethabare?“ Andrej povie: „Pozri, už ide, musel si len zariadiť nejaké veci.“ – Ja poviem: „Tak je to dobre! Lebo kde je nejaký Kéfas, musí byť aj nejaký Tomáš.“ Andrej povie: „Áno, to je jeho meno! Čestná duša, ale stále plná škrupúľ a pochybností, no čo raz prijme za svoje, toho sa už nikdy nevzdá, hoci má to najveľkorysejšie srdce. Kvôli tej štedrosti dostal aj túto prezývku. – Už ide, Pane, mám ho zavolať dovnútra, toto dvojča?“ ⁸ Ja poviem: „Áno, urob to! – Lebo kto prichádza v Mojom mene, ten má byť na svadbu pozvaný ako hosť!“^10,9

(Ján 2:3) A keď sa minulo víno, povedala Mária Ježišovi: "Nemajú vína!"

Podľa vtedajších zvykov mal byť novopríchodzí hosť privítaný čašou vína. Mária si ale už skôr všimla, že zásoba vína sa minula a videla, že noví hostia nemohli byť, v súlade so zvyklosťou, patrične prijatí. Preto Mi potajomky povedala: „Môj drahý syn, z tohto teda bude pekná historka! Nemajú už žiadne víno! Mohol by si nejaké zaobstarať (aspoň pre tohto novopríchodzieho)?“^10,10

(Ján 2:4) Ježiš odpovedal: „Žena, čo ja s tým mám spoločné? Moja hodina ešte nenadišla.“

Na čo dám Márii pred všetkými hosťami veľmi dvojznačnú odpoveď, ale, pravdaže, veľmi jemným spôsobom, a s ohľadom na vtedajšie zvyklosti, najmä v okolí Nazaretu, jej vravím: „Žena (matka), ako sa to týka Mňa a teba? Na Mňa, ako pozvaného hosťa, ešte neprišiel rad, aby som sa staral o víno; Môj čas ešte nenadišiel!“ – (V tom čase a v tejto oblasti musel každý pozvaný hosť mužského pohlavia priniesť na svadbu dobrovoľný dar vína. Pritom sa ale musel dodržiavať určitý poriadok, podľa ktorého sa ako prvé malo skonzumovať víno od príbuzných, a až keď sa toto minulo, použilo sa, podľa hierarchie hostí, víno od nepokrvných pozvaných hostí.) Mária ale vedela, že všetky zásoby vína sa už minuli. Preto sa obrátila na Mňa, obzvlášť z toho dôvodu, že práve prišiel nový hosť a na jeho privítanie nezostala už ani kvapka vína, a tak odo Mňa žiadala, aby som preskočil obvyklé poradie. Lebo matka pri takýchto príležitostiach veľmi dbala na dodržiavanie starých dobrých zvyklostí. Aj keď som sa vtedy netváril príliš ochotne, ona Ma poznala a vedela, že jej želanie som nikdy nenechal nevyplnené. ^10,11

(Ján 2:5) Jeho matka povedala sluhom: „Urobte to, čo vám povie!“

A v dôvere vo Mňa sa obrátila na obsluhujúcich a povedala im: „Čo vám môj syn povie, to urobte!“^10,12

Toľko, čo sa týka histórie tohto verša druhej kapitoly. Vo vnútri tejto historickej udalosti, alebo, ako sa hovorí, v pozadí tejto histórie, sa ukazuje duchovný, a teda prorocký zmysel, ktorý sa ale dá, pokiaľ človek dokáže premýšľať, mimoriadne ľahko objaviť.^10,13

Komu môže uniknúť do očí bijúca súvislosť medzi touto svadbou, ktorá sa uskutočnila tri dni po Mojom návrate z púšte Bethabara a Mojím zmŕtvychvstaním, ktoré sa udialo presne tri dni po Mojom ukrižovaní? ^10,14

Touto svadbou bolo v prorockom duchu naznačené, čo sa Mi stane o tri roky, a v širšom zmysle tiež to, že po troch rokoch budem mať, isto a určite, so všetkými Mojimi vyznavačmi a pravými milovníkmi ako večný ženích ozajstnú svadbu pri ich zrodení do večného života!^10,15

Vo všeobecnom praktickom zmysle poukazuje príbeh tejto svadby, ktorý sa odohral tri dni po Mojom návrate z púšte, pravdaže, tiež na tri stupne, ktorými každý človek musí prejsť, aby dosiahol znovuzrodenie ducha alebo večnú svadbu života vo veľkej Káne nebeskej Galiley.^10,16

Tie tri stupne sú: najprv ovládnutie tela, potom očistenie duše živou vierou, ktorá sa ale musí osvedčiť ako živá cez diela lásky – inak je mŕtva –, a nakoniec vzkriesenie ducha z hrobu súdu, k čomu je vzkriesenie Lazara dané ako ten najlepšie zodpovedajúci obraz. Kto sa nad týmto vysvetlením trochu zamyslí, ľahko sa zorientuje vo všetkom, čo bude ďalej nasledovať. ^10,17

Keď sme teraz rozvinuli duchovný význam príbehu tejto svadby, čo znamenala vo všeobecnosti, vrátime sa teraz k jej ďalšiemu priebehu a na jeho konci si prejdeme zodpovedajúce podobenstvá.^10,18