Už dlhší čas som sa snažil pochopiť, ako vlastne funguje liečenie – nie na nejakej technickej úrovni, ale skôr principiálnej a nielen z hľadiska homeopatie, ale celkovo. Napriek svojmu značnému odporu k metódam klasickej medicíny, predsa len som sám pred sebou musel uznať, že aj klasická medicína dokáže niekedy vyliečiť. Tým nemyslím dočasné potlačenie symptómov, ale skutočné vyliečenie.
Aj keď sa to stáva len veľmi zriedka, stáva sa to a z hľadiska pochopenia som rozmýšľal, ako je to možné, keď nepoužíva princíp podobnosti, ale väčšinou princíp opačného (viď názvy skupín liekov – antibiotiká, antialergiká apod.), teda sa snaží symptómy potláčať a pôsobiť proti nim. (Aj keď nie stále – niektoré lieky ako napríklad nitroglycerín, sú homeopatické a klasická medicína ich prebrala od homeopatie, aj keď o tom už dnes asi málokto vie.)
Preberme si najprv, ako k liečeniu pristupuje homeopatia. Základný princíp homeopatie, sa zvykne prezentovať zhruba nasledovne: podobné sa lieči podobným „similia similibus curantur“, teda čo dokáže látka v organizme spôsobiť, to dokáže aj vyliečiť.
Ďalej, Hahnemann rozlišoval medzi tzv. primárnym a sekundárnym účinkom lieku. Primárny účinok je podľa neho ten rušivý účinok látky na životnú silu, ktorý vyvolá látka u zdravého človeka, keď sa podá v dostatočne vysokej (hmotnej) dávke. Sekundárnym účinkom je potom reakcia životnej sily človeka na toto narušenie rovnováhy. Hahnemann uvádza veľa príkladov takého pôsobenia:
„Zvýšená čulosť nasleduje po požití kávy (primárny účinok), ale otupenosť a únava zostávajú ešte dlhý čas potom (reakcia, sekundárny účinok), pokiaľ sa znovu na krátky čas neodstráni podaním novej dávky kávy (paliácia, dočasný účinok).
Po hlbokom omamnom spánku spôsobenom ópiom (primárny účinok), nasledujúca noc bude o to viac bez spánku (reakcia, sekundárny účinok).
Po zápche spôsobenej ópiom (primárny účinok), nasleduje hnačka (sekundárny účinok); a po hnačke spôsobenej preháňadlami, ktoré podráždia črevá, nasleduje niekoľkodňová zápcha.“
Hahnemann usudzuje, že pri provingu sa prejavia hlavne primárne účinky a nie sekundárne. Podľa Hahnemanna, lieky môžu homeopaticky vyliečiť len symptómy vyvolané primárnym účinkom lieku. Toto tvrdenie je podľa mňa dosť sporné, rovnako ako spôsob, akým by sa mali odlišovať symptómy vyvolané primárnym a sekundárnym účinkom. Celá záležitosť ohľadne primárnych a sekundárnych účinkov vyzerá dosť podivuhodne, keď sa pozrieme na výsledky niektorých provingov.
Napríklad pri Hahnemannovom provingu Bryonie sa objavila hnačka ako kľúčový symptóm, zatiaľ čo pri Mezgerovom provingu bola pozorovaná hlavne zápcha. Hahnemann uvádza, že „Opium je asi jediný liek, ktorý vo svojom primárnom účinku nespôsobuje žiadne bolesti“, zatiaľ čo Jörg pozoroval pri provingu časté bolesti, ktoré sa začali do niekoľkých minút po podaní Opia.
Keďže primárny a sekundárny účinok sú navzájom opačné, pri takýchto výsledkoch provingov je zavádzajúce hovoriť o princípe podobnosti, pretože podobnosť, zdá sa, môže byť alebo s jedným alebo s opačným účinkom, čiže niekto môže tvrdiť, že ide o liečenie opačným. To by bolo aj v súlade s Hippokratom, ktorý tvrdil, že liečiť je možno rovnakým alebo opačným.
Som presvedčený, že ani súčasná klasická homeopatia neuplatňuje dôsledne pravidlo podobného v zmysle Hahnemannovho primárneho účinku, ale zvažuje obe polarity, často bez toho, že by si toho bola vedomá. Používajú sa napríklad psychologické obrazy liekov, ktoré sa používajú pri predpisovaní, rôzne pojednania o povahe pacienta, ktorý zodpovedá určitému typu lieku a tieto nemajú nič spoločné s primárnym účinkom lieku, pri jeho podaní sa totiž osobnosť pacienta zásadne nezmení na opačnú!
Z podrobnejšieho štúdia liekov mám dojem, že v mnohých liekoch sú obsiahnuté polarity istého patologického stavu a obe je možné tým liekom vyliečiť.
Zaujímavé v tomto ohľade sú porovnania Vermeulena ohľadne rôzneho popisu povahy hada Lachesis (jeden z najznámejších homeopatických liekov) v literatúre, či už homeopatickej alebo z oblasti biológie.
Niekde sa tento had opisuje ako „brutálne agresívny, napádajúci človeka bez provokácie“, zatiaľ čo inde sa uvádza popis charakterizujúci tohoto jedovatého plaza ako „extrémne plachého“, dokonca je uvedený prípad, keď ho niekto ťahal na šnúrke ako psa a on na to nereagoval. Podľa štatistík z Južnej Ameriky, z obdobia 1902-1965, z 8300 pohryzení hadom, iba 16 bolo spôsobených hadom Lachesis.
Štandardný obraz povahy pacienta Lachesis je intenzívny až agresívny človek, často žiarlivý, ktorý veľa rozpráva. Morrison ale uvádza aj introvertný typ, keď „charakteristický typ správania Lachesis prestane byť zrejmý. Namiesto toho sa stáva pacient milým, poddajným a zvláštnym spôsobom introvertným. V sebe má intenzívne emócie, ktoré ale nevyjadruje.“
Z toho vyplýva, že je potrebné rozlišovať medzi symptómom a symptómom. Zdá sa, že duševné symptómy, postoj človeka, ktorý je pôvodcom každého ďalšieho problému, nemajú takúto polaritu akú nachádzame napríklad pri fyzických symptómoch. Alebo majú? Momentálne na to neviem s istotou odpovedať.
Neviem si ale predstaviť, že by som predpísal Lachesis pacientovi, ktorý by bol milý navonok, aj vo vnútri. Až keď by som z jeho vnútra pocítil intenzitu, uvažoval by som nad týmto liekom. Rozmýšľam ale, či by takému pacientovi nepomohol aj liek, ktorý je vo vnútri pokojný a vyrovnaný a kompenzoval by tak jeho stav. Taká hypotéza nie je síce v súlade s homeopatickou doktrínou, ale je podľa mňa potrebné sa nad tým zamyslieť.
Po tejto úvahe môžem myslím poskytnúť vysvetlenie, prečo aj klasická medicína niekedy vylieči. Prípady, ktoré mám na mysli, vždy zahŕňali zmenu postoja človeka k problému. Vtedy sa človek sám, tým, že pochopil svoju chybu, vyliečil vo vnútri a klasické lieky urobili len to, že urýchlili odoznenie vonkajších symptómov, ktoré už neboli potrebné. Takže nedošlo k potlačeniu, ale ku skutočnému vyliečeniu.
Záver je, že nemusí byť až také dôležité, akým spôsobom sa odstránia vonkajšie prejavy choroby, ako to, aby sa odstránila jej vnútorná príčina. Nazdávam sa, že taký záver by mohol byť tým spoločným spojovacím bodom medzi homeopatiou a klasickou medicínou, o ktorom si mnohí (vrátane mňa) mysleli, že neexistuje.
Peter Bezemek
28.3.2004
Homeopatia je systém liečby založený na princípe zákona podobnosti, používania liekov, ktorých účinok bol otestovaný na zdravých ľuďoch a podávania jediného lieku v jednom čase.
Pokiaľ sa chcete liečiť homeopaticky, navštívte našu stránku www.homeopath.eu